Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 27. kapitola

06.03.2013 (21:15) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 990×

Bol to pre mňa šok a úžas. V mojej mysli sa vynárali otázka: Ja? Ako to? Ak je to naozaj tak, prečo som ho neporazila prvý raz? A milión podobných otázok. Snažila som sa nabrať dych a podopieral ma Edward, inak neviem ako by to skončilo. Myslím, že na zemi.

„Bella, nechcem nič vravieť, zrejme si vyčerpaná z toho kúzla, ale máme tu tvoje sedemročné ja a teba ako bábo. Nechceš ich poslať do ich doby?“ začal Carlisle.

„Je vyčerpaná,“ zavrčal Edward

„Edward má pravdu. Môže sa niečo stať...“ povedala som mu.

„Ja ti nedovolím, aby si to kúzlo urobila ešte raz,“ vravel mi Edward.

„Hej, musím to urobiť a basta!“

Natiahla som sa po bozk a odtrhli sme sa až keď si niekto zdvorilo zakašlal. Samozrejme Carlisle. S nevôľou som sa odtiahla od Edwarda. Ten bozk mi dodal energiu.

Vytvorila som zase kruh. Oheň, nad ním vodu a vzduch. Plamene som zastavila a šla som do stredu, potom Esme šla s brániacou sa sedemročnou Bellou a Rose v náručí so mnou, teda ako bábom.

Začala som hovoriť kúzlo:

Omnia habet tempu et locum – (omnia habete et lokum - všetko má svoj čas a svoje miesto)

Donec yeniam ab ea - (donek jeniam eb ej - vráť sa späť do doby svojej)

Prvý raz oheň zosilnel, druhý raz zhasol, tretí sa vytvorila guľa so všetkými živlami a prepojil sa s kryštálom. Vytvorila sa časová diera a vcucla moje dve ja do svojich časov.

O chvíľu sa mi zahmleno pred očami a iba som cítila, ako ma niekto zachytil.

Prebrala som sa vo svojej izbe a vedľa mňa na stoličke sedel Edward.

„Ako som sa sem dostala? A ako dlho som bola mimo?“ spýtala som sa.

„Keď si odpadla na lúke, hneď som ťa chytil a vzal domov. Bola si mimo asi pol dňa. To kúzlo ťa vyčerpalo,“ odpovedal mi.

„Kde sú rodičia?“ spýtala som sa.

„Neboj, sú ok. Nechceli odísť, ale Alice ich uistila, že si v pohode, tak išli do práce. A ostal som tu s tebou. Aj tak svieti slnko, ostatní išli na lov,“ vysvetľoval.

„Dobre, idem do kúpeľne, počkaj tu,“ povedala som mu.

„A ty si myslíš, že ťa nechám chodiť?“ spýtal sa, vzal ma ruky a už ma bral do kúpelne.

„Daj ma dole! Neblázni!“ okríkla som ho so smiechom.

Dal ma dole až v kúpeľni a vtisol mi do vlasov letmý bozk.

Dala som si rýchlu sprchu, umyla si zuby a obliekla si rifle a fialové tričko. Prišla som do svojej izby, ale Edward tam nebol.

„Edward, kde si,“ zakričala som.

„Hľadaj ma,“ ozval sa so smiechom.

Šla som do kuchyne, kde som Edwarda našla za sporákom.

„Spravil som ti miešané vajíčka. Dúfam, že ti budú chutiť,“ usmial sa.

Pustila som sa do jedenia a Edward na mňa pozeral fascinujúcim pohľadom.

„Výborné,“ poznamenala som.

„Takže čo budeme robiť, keď do školy to asi nepôjde,“ spýtala som sa.

„Pôjdeme sa prejsť,“ navrhla som.

„Ale žiadne kúzla,“ zasmial sa Edward a pokračoval, „a aby si sa neunavila, vezmem ťa na rukách.“

„Tak to nie!“ bránila som sa, ale nechala som to tak nakoniec.

Prechádzali sme sa a Edward vyliezol do korún stromov. Bolo fajn, až kým nás nevyrušil Edwardov telefón.

„Alice, čo sa deje?“ Bolo chvíľu ticho a pokračoval. „Už tam ideme.“

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa s obavou v hlase.

„Alice mala víziu a dosť nepeknú. Musíme si švihnúť,“ povedal mi.

„Tak nás prenesiem,“ odpovedala som.

„To nie, si slabá ešte,“ protestoval.

„Nebudem sa s tebou hádať,“ vzala som ho za ruku, rýchlo vyriekla kúzlo a boli sme pri Alice.

„Alice, čo sa stalo?“ spýtala som sa s obavou v hlase.

„Radšej si sadni,“ odpovedala.

„Nechcem sedieť a hovor,“ zvolala som.

„No ide o to, že som videla Charlieho, ako je sám v uličke a útočí na neho ten démon a hodil niečo po ňom,“ zhrnula svoju víziu.

„Čo a kedy sa to má stať?“ spýtala som sa.

„Do desiacich minút,“ pípla takmer nepočuteľne.

„Berte elixíry, ideme!“ rozkázala som a to mi už šľahali v očiach blesky.

„Nemôžeš ísť na neho nepripravená!“ pripojil sa Edward.

„Nemám na výber,“ poslala som mu v myšlienkach.

Všetci sa chytili za ruku a preniesla som nás do uličky, v ktorej ho videla Alice.

 O desať minúť

„Alice, si si istá?“ spýtala som sa znepokojene.

„Áno, som,“ odpovedala.

Z jednej uličky som zbadala Charlieho.

„Bella, čo tu robíš, má tu byť nejaký vrah!“ okríkol ma.

„Bol to falošný telefonát. Alice, Rose, vezmite ocka preč!“ povedala som.

Ako som to dopovedala, zjavil sa ten primitív a začal po všetkých hádzať ohnivé gule. Hodila som okolo nás vodnú, vzdušnú a ohnivú bariéru za sekundu. Prepojila som sa na jeho slizkú auru a chcela ju stačiť. Mala som ho pevne objatí a on sa zvieral na zemi. Pritom som bola na Edwarda napojená, čím som mu dala signál, nech hodí elixír, keď dokončím kúzlo, ktoré som si v hlave vytvárala.

„V tento deň a túto chvíľu, volám na pomoc dávnu silu,

spojme si sily naše a zničme ho hneď v tomto čase.“

Povedala som to trikrát. Po tretí raz Edward hodil elixír, ale bol zranený, ale dokázal sa odmiestniť.

„Takmer som ho mala! Ste všetci v poriadku?“ zakričala som, zároveň sa opýtala a stiahla som bariéru.

„Áno, sme ok, ale ako to, že ho to nezničilo?“ spýtal sa roztrasene Edward s ockom dohromady.

„Tak toto netuším. To kúzlo som vytvorila pomocou najsilnejšieho kúzla s kúzlom pre zlé bytosti,“ odpovedala som.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 27. kapitola: