Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 6. kapitola

12.12.2012 (14:00) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1147×

„No jasné!“ zakričal Carlisle, čo bolo určite počuť až do Denali.

Z jeho myšlienok som prečítal, že sa v jednej z kníh píše, že sú ľudia, ktorí majú dary.

Na celý dom som zakričal: „Poďme, uvidíme, čo sa dozvieme.“

Vyrazili sme 15:28 a našou upírskou rýchlosťou sme tam boli do pár sekúnd.

Boli sme na lúke. Bolo presne 15:29.

„Čo ju tak mohlo zdržať? Žeby nepríde. Nie! To neurobí,“ prehrávalo sa mi mysľou.

Zrazu v strede lúky zaiskrilo jasné svetlo, až sa naša koža ligotala. Prišla tam Bella, lepší výraz bude premiestnila, objavila.

Ani jedna strana sa nemala k slovu.  Tak začala Bella.

Rozprával sa s ňou Carlisle. Bol diplomatický - ako vždy.

Keď nám povedala, že je čarodejnica, moje pocity boli niečo, akoby som to povedal, skrátka uchvátené, ale sčasti som mal obavy. Mal som pocit, akoby som sa zaľúbil, ale hneď som tú myšlienku odvrhol, pretože mne sa to stať nemôže.

Emmett na to: „Môžeš ísť na strednú školu čarodejnícku?“ Na to dostal od Rose a Esme zaucho. Od Belly Emmett schytal sprchu ľadovej vody. Mal som problém zadržať smiech a podobne na  tom bola celá moja rodina.

V jeho mysli som videl, že je Carlisle fascinovaný. 

Pohľad Renée

Bola noc. Charlie tvrdo spal, ale ja som nemohla spať. Rozmýšľala som, mala som v hlave toľko myšlienok.

Chcela som Bellu chrániť, aby si neublížila, nechcela som hovoriť o tom, že má schopnosti a nakoniec sa to otočilo voči mne, pretože svoju moc získala už vo svojich siedmich rokov, nepovedala mi to. Asi si myslela neviem čo.

Pamätám si, keď mi moja mama povedala v mojich osemnástich o tom, že v našej rodine je malé, no skôr by som to nazvala veľké, tajomstvo. Že máme schopnosti, ktoré sa objavujú v osemnástke. Vtedy som ju vysmiala, ale keď mi ukázala rodinnú knihu a ja som sa prvý raz premiestnila, alebo prvý raz pohla niečím, bol to pocit, ktorý sa nedá opísať. Najskôr som bola vyplašená, no potom som sa s tým zmierila.

A čo moja Bella? Bola tak malá, keď sa jej prejavili jej schopnosti, ale nemohla som to vedieť. S Charliem sme sa dohodli, že to Belle tiež poviem v osemnástich rokoch, ako to bola tradícia v našej rodine. Zrejme Bella bude výnimkou.

Keď som povedala Charliemu o mojom tajomstve – skrátka som mu už viac klamať nedokázala – neveril mi, bol vyplašený, ale skončilo to dobre.

Ďalšou vecou bolo, že démoni na mňa neútočili často, iba občas a som rada, že Bella na to neprišla. Väčšinou na mňa neútočili doma, čo bolo vlastne šťastie. Prvý raz doma na mňa zaútočil vtedy, keď to zistila Bella.

Keď som zistila, že má tie schopnosti od siedmych, bola som unesená, nahnevaná, že mi to nepovedala, ale chápala som to a tiež som bola vystrašená, pretože som vedela, že ju všetko musím naučiť. No zvládla to perfektne, o tom niet pochýb. Dokonca mám pocit, že  je lepšia než ja. A to za niekoľko mesiacov.

To, že na Charlieho neúčinkovali jej schopnosti, ma ani neprekvapilo. Vzhľadom k tomu, že keď sme boli novomanželia, zaútočil na mňa démon v jeho prítomnosti, zničila som ho, ale Charlie bol zranený, vtedy mal zlomenú ruku. Vzala som ho na pohotovosť a povedala, že spadol – vtedy mi nič iného nenapadlo, pretože som bola sama v šoku. Po tomto zážitku som vytvorila elixír, ktorý pôsobí na báze štítu, len je to sto násobne lepšie. Je imúnny na schopnosti, kúzla a podobne, len na moje schopnosti štít nemá, ale na kúzla áno, u Belly je to naopak.

Začalo svitať, no nejako som od únavy zaspala. 

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 6. kapitola: