Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 7. kapitola

14.12.2012 (14:15) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1160×

Pohľad Charlieho

Bolo niečo nadránom. Zobudil som sa a v hlave mi začali víriť množstvo myšlienok.

S Renée sme sa dohodli, že Belle nič nepovieme do osemnástich, keďže vieme, že vtedy sa jej prejavia schopnosti, ale mýlili sme sa. Prejavili sa jej už v siedmych rokoch. Nechápem, ako to dokázala pred nami zatajiť.

Spomenul som si na to, ako sme boli pár dňami manželmi a na mňa zaútočil démon, vtedy mi Renée zachránila život, no zlomil som si ruku... ale bola to len ruka. Vtedy ma Renée vzala na pohotovosť a povedala, že som spadol. Potom sa mi strašne dlho ospravedlňovala za tú ruku. Miliónkrát som jej povedal, že jej vďačím za život a to doslova, že tá ruka je nič a predsa nemohla povedať, čo sa skutočne stalo. Vtedy mi Renée urobila elixír, ktorý bude pôsobiť stále, ja som ho s veľkou nevôľou vzal. Kvôli tomu som imúnny na schopnosti, kúzla a podobne, no Renée ma mňa svoju moc používať môže, ale jej kúzla na mňa neplatia. Najnovšie Belle jej schopnosti nejdú na mňa, ale za to kúzla áno.

Nikdy som toto nepochopil, ako ten elixír mohol na mňa zabrať takto. V tej knihe bolo napísané, že pravidlo neplatí pre tých, kto ten elixír urobil a ani pre ich potomkov, ale Bella je moja dcéra a schopnosti nemôže na mňa použiť. Kúzla áno a Renée schopnosti svoje môže na mňa použiť a kúzla nie.

Keď ma prvý raz Bella premiestnila tým kúzlom, cítil som okolo seba teplo a keď ma Renée premiestňuje svojou schopnosťou, cítim niečo ako vibrovanie celým telom a potom také teplo ako Bella pri kúzle.

Pohľad Alice

Chcela som ísť od Forks. Museli sme. Mala som víziu, v ktorej je Edward šťastný s akýmsi dievčaťom, ktoré som nevidela zreteľne, tiež bola mojom kamarátkou a celá rodina ju mala rada.

Poslala som Carlisleovi, Rose, Emmettovi a Jazzimu sms-ku, aby prišli, ale nič Edwardovi nehovorili, nech si opakujú v jeho blízkosti slovenskú hymnu.

Prišli.

„Čo sa deje, Alice?“ spýtali sa ma Esme a Carlisle zborovo.

„Najskôr mi povedzte, že nič nepoviete Edwardovi a že je v jeho prítomnosti si v mysli budete hocičo opakovať, len nie to, čo vám povie. Nesmie to vedieť!“

„Sľubujeme,“ povedali všetci zborovo.

„Takže, musíme sa presťahovať. Mala som víziu, v ktorej je Edward šťastný s nejakým dievčaťom, ale to nevidím zreteľne a tiež sa bude páčiť aj vám.“

„A kde to má byť?“ spýtala sa ma so záujmom Rose.

„Myslím, že vo Forks. “

„Každý z nás vieme, aký je Edward nešťastný a niekedy z jeho pocitov sa idem zblázniť. Takže ja súhlasím.“

„Takže náš Edward konečne dospeje?“ povedal môj braček Emmett so svojím vtipom ako vždy.

Prišli sme domov, ešte pred tým sme si zabehli na lov. Edward bol doma. Zakričala som na celý dom: „Poďte sem.“

„Čo sa deje? Chcete ísť s Rose na nákupy? “spýtal sa nás Edward otrávene.

„Mali by sme sa odsťahovať. Má niekto nejaký návrh?“

„Hmm... To je dobrý nápad, u mňa v práci si už všimli, že nestarnem.  Kam navrhuješ,“ pridal sa Carlisle.

„Hmm... Neviem,“  pridali sa Esme, Emmett, Jasper a Rose zborovo.

„Ja viem, čo tak Forks?“

Všetci súhlasili. Ja, Jasper a Esme sme odcestovali do Forks zariadiť dom. Esme, tá nevedela byť dlho bez Carlislea – samozrejme –, tak sa vrátila. A ja s Jazzom sme mali celý dom pre sebe. O mesiac prišli ostatní.  Carlisle vybavil pre nás všetkých strednú školu. Všetci sme šli do prvého ročníka.

Pohľad Jaspera

Keď mi prišla sms-ka od Alice, bol som zmätený. Prišiel som ako posledný.

Keď povedala, čo videla, šiel som za ňou do Forks, pretože keď niekto cíti pocity, je lepšie cítiť tie dobré. U Edwarda sa dalo povedať, že jeho pocity vo vnútri boli... ani neviem ako to povedať. Skrátka, navonok kamenná maska, ale vo vnútri to bolo niečo iné.

Niekedy som mal pocit, že budem prvý upír v histórii, ktorého trafí šľak.

Prišli sme do Forks, všetko sme zariadili a Esme sa vrátila za Carlisleom. Dlho bez neho nevydržala, ale nedivím sa jej, ani ja by som dlho nevydržal bez mojej Alice. Celý mesiac sme mali s Alice dom pre seba.

Carlisle vybavil pre nás strednú školu. Všetci prvý ročník, ale rozhodli sme sa všetci tajiť myšlienky pre Edwardom a pomôcť mu.

Prišli sme prvý deň do školy. Ja a Alice, Rose a Emm si sadli spolu a Edward musel k dievčaťu a Alice sa tajne usmiala.

Z Edwarda som zrazu cítil, že ako uvidel to dievča, jeho city boli také, že sa to ani slovami nedalo opísať, ale bol frustrovaný – nevedel jej čítať myšlienky.

Alice ju videla zahmlene.

Z toho som usúdil, že to bude moja budúca švagrinka.

Pár dní sme nešli do školy, museli sme niečo vybaviť .

Keď sme prišli po pár dňoch do školy, Edward bol neskutočne nadšený. Pozrel som sa na Emmetta a v myšlienkach sme mu povedali: „To je láska.“ Cítil som, že sa troška vytočil, no nás to pobavilo.

Zrazu všetko zamrzlo, pozrel som sa na Alice, a na ostatných súrodencov, ale tí sa hýbali a Bella tiež.

Bol som v šoku. Rose sa postavila za Emmetta, Alice za mňa a Edward k nám. Všetci piati sme boli v šoku.

Prišli sme domov a chcel som sa porozprávať s Edwardom, ale Alice na mňa výhražne pozrela, tak som to radšej ani neskúšal. Predsa moja Alice vie všetko.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 7. kapitola: