Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 12. kapitola

„Takže si si našla niekoho ďaľšieho? Nie som ti dosť dobrý, aby som sa s tebou pred ostatnými bavil... Ale nejaký hlupák ťa môže voziť aj domov?“

„Edward?“ spýtala som sa postavy, ktorá práve okupovala kreslo na našej verande. Ako sa tam, sakra, dostal?

„Isabel?“

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa a zároveň hľadala v taške kľúče, chcela som byť čo najskôr preč od tej arktickej zimy.

„Lovím mamuty? Čo asi, preboha... Videl som ťa, nasadať s tým magorom, tak som chcel vidieť, či si v poriadku!“ Skoro mi to zakričal do tváre a ja som naňho nechápavo pozrela.

„Len ma doviezol domov!“ bránila som sa. Ak tým chce naznačiť, že mením priateľov ako ponožky... tak to si vyprosím.

„Len? Ja sa ti nemôžem ani len pozdraviť, ale nejaký otrhanec si nakráča do tvojej blízkosti a už mi stačí čakať, len keď mi ťa pretiahne na zadnom sedadle... Bránila by si sa vôbec?“

„Sakra, si normálny? Vyzerám, ako nejaká štetka? Ak to nevieš, Adele chcela, aby nás odviezol, veď som sa s ním skoro ani nerozprávala!“ začala som zvyšovať hlas, pretože to vo mne už vrelo a nebola som ochotná nechať, aby na mňa nejaký - uznávam, že príšerne sexy holobriadok - štekal, len pre takú banalitu.

„Mne nezáleží na tom, koľko slabík je medzi vami dvoma, jednoducho si neželám, aby si sa s ním bavila... a bodka!“ odpovedal mi rovnako rázne a mať niečo kvalitné po ruke, tresknem mu s tým po hlave, len preto, aby som z neho vytriasla ten víťazoslávny úškrn.

„Lebo čo? Neviem, prečo ťa to...“

„Ak sa s ním budeš baviť, rozhlásim po škole, že si so mnou spala...“

„Tak do toho, ty si zničíš povesť a ja budem za chuderku! Čo nie je žiadna novinka. Tak to sprav! Ty budeš na tom horšie,“ argumentovala som. Zo mňa si prdel, zlatý môj chalan, robiť nebude.

„V tom prípade, neviem, prečo ti vadí, ak by sme sa spolu ukázali na verejnosti.“ Toto už povedal úplne pokojne a ja som naňho vyvalila oči. Áno, jednoznačne niečo berie. Podľa všetkého, je to dostatočne silné na to, aby mu vďaka tomu, začali masovo odumierať mozgové bunky.

„Práve som ti to povedala... Zničíš si povesť! Nie som práve človek, ktorý má na facebooku dvesto priateľov.“ Už som mu to povedala najmenej miliónkrát a on si stále omieľa to svoje. Nie, žeby som nechcela, och, topila by som sa v blaženosti, ak by bola možnosť, že by so mnou chcel byť Edward, pán Dokonalý. Ale to proste nie je reálne a ja si to nechcem ani predstaviť. Trpké sklamanie, nie je to, po čom najviac túžim.

„Ale mne na tom nezáleží, je mi jedno, čo o mne budú vravieť!“ povedal tak ľadovo, až mi po chrbte prebehli zimomriavky, avšak rýchlo som ich pripísala, už spomínanej arktickej zime. Očividne sme už obaja strácali nervy... Prvá manželská hádka je tu, čo je úchvatné, hlavne, keď si vezmem, že ešte nie sme ani priatelia, a dokopy o existencii toho druhého, vieme možno dva týždne aj s topánkami.     

Otvorila som ústa, že mu vysvetlím moje nanajvýš závažné argumenty, avšak nestihla som, keďže sa mi na tvár a v konečnom dôsledku na celé telo, nalepil kus kostí a svalovej hmoty. Nie, žeby som proti tomuto vôbec protestovala. Jeho pery ma už pri prvom dotyku s tými mojimi, dokázali pripraviť o rozum, a jediné, čo som následne na to ešte bola schopná súvisle vnímať, bolo teplo a gauč, ktorý sa mi z ničoho nič zjavil pod pozadím. Myslím, že sa s ním budem hádať častejšie.

Opäť kratšia, ale som rada, že som aspoň niečo stihla, nemohla som si pomôcť, tie komentáre ma proste navnadili. =D Takže vám za ne naozaj ďakujem!