Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 11. kapitola

30.10.2011 (13:45) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 30× • zobrazeno 6263×

11. kapitola

„Dobré ránko, otec,“ pozdravila som natešene Charlieho, keď som zbehla dole schodmi naraňajkovať sa. Prekvapene sa pozrel na môj rozžiarený pohľad.

„Bella, si v poriadku?“ spýtal sa trochu pochybovačne.

„Áno, ocko,“ zasmiala som sa, pred chladničkou som urobila otočku a vytiahla si mlieko. Naspäť som znova urobila tanečný krok a posadila sa k stolu. Do misky s lupienkami som si naliala mlieko a hltavo som sa vrhla do jedla. Cítila som na sebe Charlieho pohľad, ale bola som príliš zamestnaná jedením a poletujúcich myšlienok okolo Edwarda.

Ach, pri spomienke na včerajšok sa mi vždy rozbehlo srdce ako o život. Ale musím si stále pripomínať jedno, nesmiem si ho hneď pripustiť k telu. Musíme ísť na to pekne pomaly, nemienim sa znova spáliť a stať sa posmechom školy kvôli nejakému chalanovi. Možno je Edward iný, ale to je na začiatku každý.

„Bells, je to tým chlapcom?“ opýtal sa po chvíli Charlie, čím ma vytrhol z myšlienok.

„Čo tým myslíš konkrétne?“

„Usmievaš sa, tancuješ si a v noci si rozprávala zo sna jeho meno,“ objasnil mi a pousmial sa nad tým.

„Čo?! Ty si bol v noci v mojej izbe?!“ kričala som zhrozene.

„Nie, Bells, bolo to počuť až do mojej izby,“ zachechtal sa, aj keď mi to absolútne neprišlo vtipné. Nahnevane som sa postavila a prázdnu misku doslova hodila do dresu. Charlie mi už-už chcel niečo povedať alebo skôr vynadať, ale vtedy pred domov prudko zastavilo auto, až zapišťali kolesá.

Charlie sa nahnevane postavil k oknu. „A potom, že sa stávajú nehody, za toto by si zaslúžila tá osoba pokutu,“ mrmlal si popod nos, ale keď nazrel cez okno, zamrzol.

„Bells, prišiel pre teba asi odvoz,“ oznámil mi a mrkol na mňa. Zmätene som podišla k oknu a uvidela toho boha, ako sa opiera o svoje auto a pozerá presne na mňa. Zamrkala som, srdce sa mi rozbehlo a do líc sa mi nahrnula krv.

„Panebože.“ Zo stoličky som si zobrala tašku, no ešte som sa otočila a vybehla hore po schodoch, aby som si umyla zuby. Znova som zbehla dole, takmer som sa rozpleštila na poslednom schode, ale zvládla som to. Obula som sa, schmatla tašku, zakričala som Charliemu pozdrav a vybehla von.

Edward sa v momente zoširoka usmial a kráčal ku mne. Sklopila som oči a išla dopredu, až som vrazila do jeho tela. Zdvihla som hlavu.

„Ahoj,“ pozdravila som ho rýchlo.

„Krásne ránko.“ Sklonil sa ku mne, ale ja som uhla a takmer bežala k jeho autu. Opatrne som otvorila dvere od jeho auta a nasadla dovnútra. Nedokázala som sa naňho pozrieť, tak som len sledovala palubnú dosku. O chvíľu nasadol aj on, ale nenaštartoval. Cítila som na sebe jeho pohľad, tak som sa naňho pozrela. Zvedavo ma pozoroval, vyzeral dosť zachmúrene.

„Čo je?“

„Ja neviem, to by som sa mal skôr spýtať ja teba. Myslel som, že po našom včerajšom rande je medzi nami... hm... niečo viac.“ Prekvapene som sa naňho pozrela. To si to naozaj myslel?

„Pozri, Edward. Je síce pravda, že sa mi páčiš, ale takto rýchlo ja... ja proste nemôžem.“ Hlas sa mi triasol, ale on mi chytil tvár do dlaní a nežne sa na mňa pozrel.

„Dobre. Bude to podľa teba, Bella. Dám ti času koľko len potrebuješ. Len mi, prosím, aspoň niečo sľúb. Však si ma niekedy pustíš k sebe a dovolíš mi, aby som sa k tebe správal ako k svojmu dievčaťu?“

Nemo som prikývla. „To môžeš sčasti aj teraz, ale žiadne vodenie za ruky, žiadne bozkávanie na verejnosti, ani nič na ten spôsob, dobre?“

Zamračil sa, až sa mu spojilo obočie na čele. „Fajn,“ povzdychol si, neznelo to príliš nadšene, ale pousmial sa. Naklonil sa k môjmu čelu a len veľmi jemnučko sa dotkol perami mojej pokožky. Rýchlo sa odtiahol a ja som mu bola za to vďačná. Mala som chuť ho pobozkať na tie jeho božské ústa, ale ešte nie. Aj keď včera... Bože, prečo to je tak ťažké?

Konečne naštartoval, oprela som sa o sedačku a privrela viečka. Cítila som občas na sebe jeho pohľad, ale neodvážila som sa otvoriť oči. Mravenčenie tela neprestávalo a ja som musela priznať, že som sa pri ňom cítila nesmierne príjemne a hlavne bezpečne. Ale trochu som sa bála, ako na nás zareagujú, keď uvidia, že som išla v jeho aute. Veď to nemusí hneď niečo znamenať, ale ako ich poznám, hneď si budú niečo šepkať pre seba a ohovárať ma. Ako len môže taká chudera ísť jedným autom s takým bohom?

Moja obavy sa, bohužiaľ, o pár minút naplnili, keď Edward parkoval na školskom parkovisku. Nervózne som sa hrala s prstami, až ma zastavil jeho ľadový dotyk.

„Čo sa deje? Vyzeráš dosť nervózne,“ spýtal sa starostlivo.

„Bude to pre všetkých divné, že si ma odviezol,“ šepla som a otočila sa k nemu. Pobavene pokrútil hlavou.

„Bella, tebe to môže byť jedno. Nech si myslia, čo chcú. A ja budem len rád, keď ma s tebou uvidia.“ Pohladil ma po líci a sklonil sa k mojim ústam. Tentoraz som sa tomu nebránila a sama som ho pobozkala. Ucítila som, ako sa mu lišiacky zdvihli kútiky. Chcel som sa od neho odtiahnuť, ale pritisol ma k sebe bližšie a dobiedzal sa mojich úst. Bol neskutočne nežný a zároveň bozkával veľmi naliehavo. No keď som si uvedomila, že sme stále na parkovisku, rýchlo som sa odtiahla a vystrašene pozerala okolo. Polovica parkoviska zízala na Edwardove auto, videli nás.

„Ach, nie. Prečo si mi to urobil?!“ obrátila som to naňho nasupene. No on sa tváril ako najväčší anjelik. Nahnevane som schmatla svoju tašku, vystúpila som z auta a poriadne šľahla dverami. Kráčala som do budovy so sklopenou hlavou, ale cítila som stále na sebe ich pohľady.

„No čo čumíte?! Nemáte čo na práci?!“ skríkla som po nich. Edward to musel urobiť naschvál, prosila som ho, aby o tom nikto nevedel a on urobil toho. Ale čo som mohla čakať? Chalani budú vždy hajzli, každý jeden z nich, nie je žiadna výnimka. A ja krava som sa ním nechala včera oblbnúť.

Keď som vošla do triedy, znova sa na mňa všetci pozerali ako na debila, zaksichtila som sa na nich a posadila sa do zadnej lavice. Najhoršie bolo, že Edward sedí vedľa mňa. Možno by som mohla požiadať riaditeľa, aby ma dal do inej triedy. Ale určite by to neurobil a ja by som za ním nešla po tom, čo som mu povedala naposledy.

O chvíľu prišiel, odsunula som si od neho stoličku a pozerala som von oknom. Stolička vedľa mňa sa posunula a posadil sa.

„Neurobil som to naschvál, len som ťa chcel pobozkať. Priťahuješ ma, páčiš sa mi,“ zašepkal mi a posunul sa ku mne bližšie.

„Ale vedel si, že sa na nás pozerajú.“

Smutne prikývol, ale nevyzeral zase tak zničene. Prisunul si stoličku bližšie ku mne a trochu sa ku mne naklonil. „Zbožňujem tvoje pery, Bella. Nedokázal som ťa prestať bozkávať, aj keď sa na nás pozerali.“

Zachvela som sa a vystrašene naňho pozrela. Mierne sa mu zdvihli kútiky, poobzeral sa po triede, rýchlo sa ku mne sklonil a pobozkal ma čo najnežnejšie na pery a rýchlo sa odtiahol.

„Prepáč mi to.“

Nemo som prikývla a zakryla si tvár vlasmi, lebo som sa červenala ako rak. No zrazu som ucítila jeho ľadové prsty, ktorými mi odhrnul vlasy z tváre. „Neschovávaj sa. Na to si až príliš krásna.“

Pobavene som zakrútila hlavou. Vtedy do triedy vošiel učiteľ, hneď oznámil, že si ideme napísať písomku. A ja som sa včera neučila. Nemo som sledovala ten papier, Edward vedľa mňa písal ako o život, o pár minút to mal. No vidím, že niekto sa tu stihol učiť aj po našom rande, ja som to už nedokázala.

Keď si učiteľ niečo čmáral do knihy, Edward sa pozrel do môjho papiera a potom pobavene na mňa. Schmatol mi papier, že som si to ani nevšimla a začala písať všetko odpovede. O chvíľu mi ho podal a dokonca napodobil moje písmo. Musela som sa potichu zasmiať, tak nakoniec bude k niečomu dobrý.

Ďakujem, naznačila som mu perami. Len ticho prikývol.

Po písomke začal pán Badgley vysvetľovať nové učivo, ale to už som sa nedokázala sústrediť. Edward ma totižto chytil za ruku a začal sa mi hrať s prstami. Mal strašne ľadové ruky, ale bolo to prekvapivo príjemné. Bol ku mne neuveriteľne nežný, hladil ma po dlani, občas ma na ňu pobozkal, keď sa nikto nepozeral. Nakoniec nám preplietol prsty a položil si naše ruky na jeho stehno.

V podbrušku mi začalo lietať snáď milión motýlikov a telo sa mi chvelo. Ach, cítila som sa s ním tak skvelo. Ale hlavne pomaly, nikdy nemôžem vedieť, čo sa z toho vykľuje. Aj keď Edward vyzeral, že je iný ako ostatní chlapci, no moju dôveru si bude musieť dlhšie získavať. Už nikdy nechcem urobiť žiadnu chybu. Nikdy.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 11. kapitola: