Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 15. kapitola

13.11.2011 (20:00) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 33× • zobrazeno 6048×

15. kapitola 

Zaparkoval som pred jej domom, rýchlo som vystúpil, otvoril zadné dvere a zobral som si ju do náručia.

„Myslím, že by som ten kúsok prešla aj sama,“ poznamenala, ale viac než s radosťou sa mi pritúlila na hruď. Sklonil som sa k nej, že ju ešte pobozkám, ale Charlie otvoril dvere - už nás čakal. S povzdychom som k nemu zodvihol tvár.

„Ahoj, Charlie,“ pozdravil som ho. Bella na mňa uprela zmätený pohľad, asi sa jej zdalo zvláštne, prečo som ho pozdravil menom, ale Charlie mi navrhol tykanie, takže prečo nie?

„Konečne, urobil som ti jedlo, Bells. Nič ťažké - ako povedal lekár.“

Bella vypleštila oči, Charlie zatvoril za nami dvere. „Choďte hore, Bella musí ležať. Ja ti prinesiem to jedlo.“

Prikývol som a niesol Bellu hore, nohou som otvoril dvere od jej izby a tam ju položil na posteľ. Zmätene som na ňu pozeral, keď sa pokúšala postaviť, znova som ju posadil na posteľ, tak sa na mňa bojovne pozrela, ale vyzerala strašne rozkošne.

„Čo to robíš?!“ zvýšila hlas a zamračila sa na mňa.

„Nemáš ešte chodiť, musíš oddychovať. Ak niečo potrebuješ, podám ti to alebo ťa odnesiem.“

Rozpačito sa pousmiala. „Potrebujem sa prezliecť, podaj mi, prosím ťa, z tamtej stoličky tepláky a pulóver.“

Podal som jej veci a pozeral na ňu.

„Môžeš sa otočiť, prosím ťa?“ spýtala sa šepky a prepaľovala pohľadom svoje ruky na kolenách „Teda... niežeby mi to prekážalo, ale... jednoducho ešte ma nemusíš vidieť...“

„To je v poriadku,“ skočil som jej do reči a otočil sa. Počúval som každý jej pohyb. Vyzliekla si mikinu a podala mi ju zozadu, potom mi podala rifle a keď mi ostala v ruke podprsenka, vypleštil som oči. Privrel som k sebe silno viečka a snažil sa nesústrediť na to, čo držím v ruke a ešte k tomu na dievča, ktoré sedí za mnou. Vzchop sa, Edward!

„Hotovo,“ oznámila mi nesmelým hláskom. Veci v ruke som odložil na stoličku a otočil sa k nej, našťastie, bola prezlečená. Posadil som sa k nej a vytiahol nás k čelu postele.

„Si naozaj v poriadku, nemáš bolesti?“ spýtal som sa jej starostlivo. Celé dva dni, čo bola v nemocnici, som strávil pri jej lôžku, nedokázal som od nej odísť.

„Áno, naozaj som v poriadku. Počuj, nepozeraj na mňa tak, pri tebe normálne strácam moje druhé ja ako drsná bojovníčka proti chalanom, kazíš mi to,“ sťažovala si, ale usmievala sa.

Očividne mala pravdu, odvtedy, čo mi povedala, že berie náš vzťah inak, že ma vidí inak ako ostatných chalanov, náš vzťah sa stal vážnejším a ozajstnejším. Bojím sa síce, že ma znenávidí, keď jej o sebe poviem, ale zatiaľ si vychutnávam naše spoločné chvíľky a nepremýšľam nad tým.

„Si rozkošná, keď si takáto nežná,“ šepol som, keď ma začala hladiť po tvári, jej dotyky boli tak intenzívne a láskyplné. Zo mňa je ten najšťastnejším muž na svete, o tom niet pochýb.

„Chcem byť drsná,“ povzdychla si.

„Ak budú tvoje oči a srdce patriť len mne, buď si na mňa pokojne drsná.“

Rozosmiala sa, ale vtedy nás vyrušilo klopanie na dvere. Posadil som Bellu radšej vedľa seba, lebo by to mohlo vyzerať trochu viac intímne, či ako to nazvať.

„Poď ďalej, ocko.“

Charlie vošiel dnu a ostražito si nás prezeral, Bella sa mi oprela o hruď a Charlie sa nežne usmial, zrazu vyzeral o desať rokov mladšie. Šťastie z neho priam žiarilo, keď videl, že je jeho dcéra šťastná a ja som dúfal, že to je mojou zásluhou.

„Ocko?“ pripomenula sa mu Bella, keď tam tak stál. Charlie sa trochu začervenal a na nočný stolík jej dal piškóty a nejaké ovocie.

„Ďakujem ti.“

„Veľmi vám to pristane,“ poznamenal Charlie a vyparil sa z izby. Bella sa na mňa pozrela so stiahnutým obočím.

„Práve sa cítim totálne divne.“

„A ja totálne šťastne.“

Pobozkala ma zospodu na bradu a natiahla sa k miske s piškótami. Radšej som jej ju podal, zababušil som ju do hrubej deky a chrbát jej podoprel vankúšom. Ale nakoniec sa mi oprela hlavou o prsia a túlila sa ku mne.

Vybral som z misky jednu jahodu a dal jej ju do úst, oblizla mi prsty a rozosmiala sa. Takto sme pokračovali, až bola miska prázdna. Bella sa smiala ako nikdy, ale videl som na nej, že je unavená, ale spať nechcela.

„Inak, zajtra by sme už mali ísť do školy. Už som toho zameškala príliš veľa a neviem, ako to všetko dobehnem.“

Laškovne som sa usmial. „Neviem, či si pamätáš, ale som v maturitnom ročníku už druhýkrát, takže pokojne môžem byť tvojím súkromným doučovateľom.“

„Vážne si myslíš, že by som sa pri tebe niečo naučila?“ Zdvihla si k perám prsty, aby si oblizla z nich sladkú šťavu ovocia, ale nežne som ju chytil za ruku a špičky jej prstov som si dal do úst. Nechutilo mi to síce, ale vychutnával som si vôňu a chuť jej pokožky. Bella sa zachvela a na ústach sa jej objavil blažený úsmev.

„Vidíš? Ako sa mám pri tebe niečo naučiť? Príliš ma vyvádzaš z mieri,“ zazubila sa na mňa a nevinne zamrkala mihalnicami. „A prečo si začal znova študovať na škole, keď máš po maturite? A nehovor mi, že to je kvôli nude, mohol si ísť pokojne na vysokú školu.“

No, priznanie je vlastne poľahčujúca okolnosť. „Kvôli tebe,“ priznal som jej. Užasnuto otvorila ústa a vypúlila čokoládové oči.

„Fakt vtipné, Edward.“

Pobavene som pokrútil hlavou. „Myslím to vážne, zaujala si ma už v ten prvý deň a nedokázal som na teba prestať myslieť.“

„Ty si blázon.“

„Do teba.“

Kútiky sa jej zvlnili do žiarivého úsmevu. „Nepreháňaj už toľko, ale ešte som chcela prejsť jednu vec z tej noci, kedy si ma odniesol do nemocnice.“

No do riti a ja som myslel, že na to absolútne zabudla. „Aha, a čo by si chcela... vedieť?“ spýtal som sa sucho.

„Ako je možné, že si sa so mnou dostal tak rýchlo do nemocnice? Videla som to, všetko okolo nás sa vtedy hýbalo tak rýchlo, akoby sme sedeli v aute alebo skôr vo vlaku, ako si to dokázal? A hlavne mi neklam, nemám to rada.“

Tak, a som totálne v... niekde. Čo jej mám na toto asi tak povedať?

„Mala sa si znova nejaké lieky?“ spýtal som sa prvú blbosť, ktorá mi napadlo, ale už to asi nefungovalo ako predtým v nemocnici.

„Edward, ja to zistím, prídem na to, tým si buď istý. Viem, že na tomto svete, a hlavne v tomto meste, existuje viac... hm, nadprirodzených vecí, než si všetci myslia. Možno som blázon, ale verím tomu a nepokúšaj sa ma ani presvedčovať o inom.“

„Nepreberajme to teraz, prosím, ústa sa dajú použiť aj na iné činnosti.“ Zazubil som sa, keď jej zableslo v očiach, razom zabudla na svoje predchádzajúce myšlienky.

„Na aké napríklad?“ hrala so mnou.

Položil som ju nežne vedľa seba, chytil som ju opatrne za stehno a položil som jej ho na môj pás. Prisal som sa k jej božským perám a pomaly ju bozkával. Iskrenie medzi nami boli neprehliadnuteľné, nedokázal som sa od nej odtrhnúť, bažil som po jej tele. Chcel som jej dať priestor, aby sa mohla odtiahnuť, ale pevne sa tisla k mojej hrudi, vášnivo ma bozkávala a rukou mi zašla po tričko. Moje ovládanie v tej chvíli totálne zničila...

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 15. kapitola: