Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 18. kapitola

26.11.2011 (16:00) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 31× • zobrazeno 6162×

18. kapitola

Ani som sa nenamáhala k tomu odlepiť od seba ťažké viečka, len som sa so spokojným úsmevom na perách pretočila na druhý bok. Jednou rukou som začala šmátrať okolo seba za cieľom nájsť aspoň kúsok plachty, ktorou by som sa mohla zababušiť od hlavy až k pätám; zatiaľ čo sa tá druhá snažila po hladkom a hodvábnom povrchu látky vystopovať Edwarda. Avšak obidve misie rúk šmátraliek sa po pár minútach stali márne a bohužiaľ sa museli vyhlásť aj za neúspešné.

A práve vďaka týmto zisteniam som každou ubehnutou sekundou začala čoraz viac preciťovať zo snov do reality, až som bola nakoniec surovo donútená otvoriť obidve oči a napoly zmätene a napoly nahnevane sa rozhliadnúť okolo seba.

Dôkladnou a vopred pripravenou koordináciou končatín sa mi po dlhej chvíli podarilo konečne sa posadiť. Spočiatku mi všetko splývalo do jednej obrovskej a tmavej prázdnoty, no keď som oči ešte raz prižmúrila a ony si začali pomaličky privykať na tmu, dokázala som pred sebou vnímať matné obrysy Edwardovho tela a tváre.

Zamyslený pohľad úpenlivo upieral kamsi cez sklenú plochu, no nezdalo sa, že by jeho oči mali akýsi presný cieľ. Proste len rozmýšľal. Dokonca som v striebristej žiare mesiaca zbadala hlbokú vrásku, ktorá sa mu vytvorila uprostred čela.

Vyštverala som sa z postele a pomaly dokopotácala až k nemu. Postavila som sa po jeho boku a zaujato sa zadívala na mesiac pred sebou, pričom som sa nahým telom celá natisla naňho. Zrazu som sa cítila tak dokonale šťastná. Na zlé obdobie svojho života som mala v mysli už iba chabé spomienky, ktoré sa Edwardovi darilo perfektne zacláňať. Môj Edward... Nedokázala som si už viac ani len predstaviť ten pocit samoty a nenávisti k celému svetu. S ním to už jednoducho nešlo. Nešlo to s tou úprimnou láskou, ktorú som v srdci prechovávala.

Mierne som sa pootočila a Edwardovi vtisla jemný bozk na vrch ramena, čím som si získala jeho plnú pozornosť. Usmial sa a ukazovákom si vytiahol moju tvár bližšie k tej jeho. Kúsok po kúsku začal jemne ochutnávať moje pery a rukami jazdiť po mojom tele. Prsty som si pohotovo zaplietala do bronzových prameňov jeho vlasov a ešte skôr, než som sa stačila nazadať, si ma vyhodil do náruče a položil na posteľ.

Táto noc bude ešte vážne veľmi dlhá.

***

„Aha, Bella, pozri, veverička.“ Takmer okamžite som sa otočila k stromu, na ktorý Edward do tejto chvíle ukazoval. Zmätene som ho preskenovala od hora až dole, no žiadny červený a huňatý chvostík som nezbadala.

„Naletela si,“ zasmial sa Edward veselo a zohol sa k zemi. Prstami si nahrabal sneh a začal ho stláčať do súmernej snehovej gule.

„To neurobíš.“ Prudko som sa nadýchla a začala cúvať pred blížiacou sa hrozbou.

„Nebuď si tým taká istá.“ Postavil sa na rovné nohy a guľu si so šibalskými iskričkami v očiach začal prehadzovať z jednej ruky do druhej.

„Edward, neopováž sa!“ zahriakla som ho, no on sa na mne len pobavene zasmial a opäť podišiel o niečo bližšie. Ach, do kelu!

„Dobre, ušetrím ťa, ale musíš za to niečo spraviť.“ Ľahostajne pokrčil ramenami, zatiaľ, čo som sa hlboko zamyslela nad stanovenou ponukou.

„To záleží od toho, čo také by si odo mňa žiadal,“ odpovedala som sa mu s mierne nadvihnutým obočím a zvedavo si ho premerala. Snáď to nebude až také zlé.

„Nie, nie, nie. Takto to nefunguje, Bella. Buď áno, alebo nie. Je to predsa jednoduché.“

„Tak áno.“ Porazenecky som spustila ramená a pripravovala sa na to najhoršie.

Edward sa víťazne zaškeril a rukou sa začal prehrabovať vo vrecku bundy. Netrvalo dlho a rovno pred očami sa mi vznášala malá zamatová krabička. V tej chvíli som sa nedokázala ani len nadýchnuť. Nedokázala som myslieť, nedokázala som prinútiť stuhnuté nohy a ruky k akéjkoľvek činnosti. Len som tam tak stála s ústami dokorán otvorenými a prekvapene vytreštenými očami. Možno sa mi po brade spustila aj slina, to neviem.

Krabička sa pomaličky začala otvárať, čo ma prinútilo aspoň k jednej z jednoduchších činností, ktorou bolo opakované zažmurkanie. Dalo sa povedať, že aj jedna časť mozgu sa čiastočne spamätala, pretože som práve v hlave spriadala plán, ako z tejto situácie čo najskôr vyplávať. Čiže zbabelo vziať nohy na ramená a už viac sa neukázať...

„Myslím si, že na normálne zásnuby ešte pripravená nie si, no myslel som, že... Že tento nápad nie je až taký zlý. Proste chcem týmto len ukázať, ako veľmi mi na tebe záleží a nemienim ťa opustiť, pokiaľ to nebudeš sama chcieť.“ Nesmelo zdvihol kútiky úst do úsmevu a opatrným krokom pristúpil bližšie ku mne.

Ako omámená som zodvihla ruku a pozorovala tú Edwardovu, ako mi na jeden z prstov nasúva cukrírkový prstienok. Bol to taký ten obyčajný, ktorý si dievčatá kupujú v potravinách a potom sa hrajú na princezné... Obyčajný, ale nádherný.

„Ja... Neviem, čo mám na to vlastne povedať,“ zakoktala som sa a ruku vyzdvihla vyššie k svetlu.

„Možno to, že sa ho pokúsiš tak skoro nezjesť.“ Posmešne sa na mňa zaškeril a potom si ma za pás pritiahol k sebe.

„Milujem ťa,“ zašepkala som mu do úst.

„Aj ja ťa milujem.“ Pery zľahka pritisol na tie moje a prstami mi prešiel po celej dĺžke lícnej kosti.

Cítila som, že práve teraz mám šancu... A tak som sa rozhodla okamžite konať. „Edward, aj ja mám pre teba jedno malé prekvapenie.“ Odtiahla som sa od neho, zatiaľ čo som ho jednou rukou stále pridržiavala za lem bundy.

„Aké?“ Pozrel sa na mňa pohľadom plným očakávania, ktorým ma zároveň vyzval, aby som pokračovala. Veď ty to ešte oľutuješ, miláčik.

„Také!“ Vopred pripravenú snehovú guľu som mu vopchala priamo do tváre a s hlasným smiechom sa vzdialila na bezpečnostnú vzdialenosť niekoľkých metrov.

„Tak toto ti teda nedarujem.“ Z úst vypľul posledné zvyšky snehu a okamžite sa rozbehol za mnou.

„Aj tak ma nechytíš.“ Spustila som sa dole kopcom, zatiaľ čo som si užívala mrazivý vánok, ktorý mi narážal do tváre. Milovala som zimu.

„To si len myslíš,“ odvetil ihneď naoko nahnevaným hlasom a ako dravec svoju korisť prenasledoval každý jeden môj krok. Už o pár sekúnd ma chytil za rukáv, čím mi znemožnil šancu na ďalší pohyb.

„Takže ty budeš provokovať, hej?“ Pevne ma schytil za ramená a otočil tvárou k nemu. O-ou...

„Teoreticky vzaté.“

Nad mojou odpoveďou len pokrútil hlavou z jednej strany na druhú a spolu so mnou sa začal približovať k jednej z najväčších kôp snehu. Bože, ty to vidíš a nič s tým nerobíš!

„Za svoje činy kruto zaplatíš. A ver, že budeš ľutovať každú jednu vločku, ktorá sa na mojom bombardovaní spoločne s tebou podieľala.“ Tón jeho hlasu bol tvrdý a nekompromisný, no bola som si istá, že od toľkého návalu smiechu, ktorý v sebe musí držať, mu až pukajú kosti v tele.

„Avšak rozhodol som sa, že dnes k vám budem milostivý, slečna Swanová,“ pokračoval vo svojom predslove a ja som ho napäto počúvala. Ehm, milostivý, no uvidíme... „Žiadne upaľovanie, stíňanie hláv a podobne sa konať nebude.“

„Tak aký trest ma potom čaká?“ opýtala som sa ho zaujato a snažila sa pozrieť mu do očí, no on moju hlavu včas zachytil a otočil ju naspäť. Pfff...

„Myslím si, že najvýstižnejší názov pre nasledujúcu činnosť je... topenie v snehu.“ A to ma už zvalil na kolená a následne ma celým telom strčil do záplavy snehu.

Keď sa mi tá ľadová látka dostala pod golier, začala som nesúhlasne pišťať a kopať nohami, aby ma okamžite pustil na slobodu. Ale bolo mi to prd platné... A tak som sa rozhodla pre inú taktiku. Prosiť o milosť.

Lenže nech som sa snažila akokoľvek, Edward ma neustále obohacoval novými dávkami snehu, až som nakoniec skončila do nitky mokrá. Práve vtedy som to vzdala a nechala ho, nech si so mnou robí, čo chce.

A síce som nevyhrala, jedna vec ma na tom všetkom dokázala perfektne potešiť. Edward skončil rovnako mokrý ako ja.

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 18. kapitola: