Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 20. kapitola

30.11.2011 (18:00) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 34× • zobrazeno 5800×

20. kapitola

Edward

O tom, že môže upír počať dieťa, sme vedeli už dávno. Síce sme sa s tým ešte nikdy osobne nestretli, o tejto skutočnosti sme boli dostatočne informovaní. Dieťa, matka, smrť. Kurva, Edward, toto je totálne v riti!

S hlbokým povzdychom som sa zvalil na gauč a jemne privrel viečka. V hlave sa mi neustále vynáral obraz Bellinej tváre. Tak dokonalej... Avšak na druhej strane toho všetkého stála Jessica. Jessica a jej život. Nemôžem predsa dovoliť, aby mojou vinou prišla o život... To sa jednoducho nesmie stať.

Ach, jedna jediná chyba, ktorá zmenila rozprávku v to najhorúcejšie peklo, z ktorého sa človek nedokáže vymaniť. Nech je už akokoľvek blízko k východu, plamene sa mu zakaždým obtočia okolo nôh a stiahnu ho späť...

Zrazu som zdola začul tiché vzlyky. Dobre som tušil, kto by to mohol byť. Pomalým krokom som sa dopravil až na prízemie a ešte predtým, než som stisol kľučku na dverách, nasal som do pľúc potrebnú dávku kyslíka. Som si istý, že ho teraz budem nanajvýš potrebovať.

Bola tam. V klbku sa chúlila na schodoch a po lícach jej tiekli stále nové a nové potôčiky sĺz. Akoby bol ich zdroj nevyčerpateľný. Keď som mlčky upieral zrak na jej plačom chvejúce sa ramená, cítil som, ako sa mi mimické svaly mimovoľne stiahli do bolestnej grimasy. To ja som za to mohol.

„Ahoj,“ prehovoril som ticho ako prvý a zozadu k nej podišiel. Vyľakane sa na mňa otočila a zmätene mi pozrela do očí. Dlaňou si takmer okamžite zotrela horúce slzy a mierne sa cez ich posledné stopy pousmiala.

„Ahoj.“ Nervózne si pravou rukou prehrabala pramene vlasov a s obrovskou cestovnou taškou, ktorú urýchlene vzala zo zeme do rúk, sa postavila na rovné nohy.

Spýtavo som zodvihol obočie a o poznanie nervóznejšie som si ju prehliadol od korienkov vlasov na hlave až po končeky prstov na nohách a spať. „Čo to...?“

„Potrebujem sa s tebou veľmi vážne porozprávať,“ zašepkala trepotavým hláskom a nesmelo na mňa vykukla spod dlhých mihalníc.

„Samozrejme.“ Rukou som pokynul smerom k vchodovým dverám a pomohol jej s cestovkou, ktorú pevne zvierala medzi prstami. Keď sa neisto usadila na kraji koženej pohovky, zbehol som ešte do kuchyne a zalial jej hrnček horúceho čaju. Bol by som veľmi nerád, ak by sa mi tu zosypala. Veď ani ja som k tomu nemal ďaleko...

Z jej mysle som už čiastočne poznal, za akým účelom ma takmer ihneď po telefonáte navštívila. Avšak jej myšlienky boli hrozne zmätené, tak som sa rozhodol, že si počkám, pokiaľ z nej niečo nevypadne a nerozhodne sa mi sama plne zdôveriť. Za svoje činy som bol ochotný niesť všetky možné i nemožné následky.

„Ja... Edward, ja... Nemám kde bývať,“ fňukla a z očí sa jej opäť spustili slzy. „Keď sa rodičia dozvedeli, že som tehotná, vyhodili ma z domu... Ja nemám kam ísť.“ Urýchlene som si k nej prisadol a chlácholivo ju pažami objal okolo ramien.

Zrazu som v jej hlave začul zblúdilú myšlienku, ktorá v stotine všetko zmenila. Zmenila pre mňa, nie pre ňu. Ale aj tak mi zo srdca spadol obrovský kameň. Avšak musím jej pomôcť, dlžím jej to. Nemôžem ju predsa nechať napospas osudu, veď pre svoje bábätko chce len to najlepšie, nech to stojí, čo to stojí. A ja ju aj s drobcom dokážem zabezpečiť minimálne materiálne. A ako som sa z jej mysle dozvedel, nič iné ani nechce. Jej srdce aj tak patrí inému...

„Môžeš predsa ostať tu.“ Jemným tlakom ukazováka pravej ruky som si jej tvár vyzdvihol na úroveň tej mojej a pery skrčil do nežného úsmevu, ktorý mi po krátkej chvíli opätovala.

„Ďakujem,“ šepla sotva počuteľne, kým som jej ponúkol svoju ruku a vytiahol ju na horné poschodie domu. Jej pohľad neustále kmital medzi mnou a stenami domu, vôbec ničomu nechápala. Zato ja som mal v hlave až príliš jasno.

Zaviedol som ju do jednej z hosťovských izieb, ktorá v sebe ukrývala vybavenie päť hviezdičkového hotela. Porozhliadala sa navôkol a keď prešla prahom, neisto zastavila. Ja som ju však jemným popostrčením uistil v tom, že to chápe úplne správne. Teraz sa tento dom stal aj jej domom, táto izba jej izbou.

„Edward, priznáš, že si otcom dieťaťa?“ Ruka jej ochranársky zletela na ešte stále ploché bruško. „Alebo ma aj ty budeš presviedčať o potrate?“ Tieto otázky ma dokázali dokonale zaskočiť... O potrate som ju predsa presviedčať nechcel, to by som nedokázal, ale... Priznať otcovstvo? Veď ja som predsa... A ona to vie, tak prečo... A vtom mi to doplo. Ak by sa jej rodičia dozvedeli, kto je otcom toho malého futbalistu, určite by jej nedovolili si ho nechať...Či už potrat alebo adopcia, to bolo jedno. Nemala by šancu ho získať. A na to, aby ho vychovávala sama, nemala dosť peňazí. To preto celé toto divadlo.

Prikývol som. „Áno, priznám otcovstvo.“

Zhlboka vydýchla a v mysli sa prihovorila k bábätku: „No vidíš, zlatíčko, spoločne to nejako zvládneme...“

Bella

Edward sa počas celého tanga správal tak, ako by ani nebol vo svojej vlastnej koži. Celý čas bola jeho tvár napätá, oči až neprirodzene zamyslené, pohyby prekvapujúco strnulé... A taktiež sa zdalo, že ma má totálne na háku. To ma hnevalo asi najviac. Navyše úplne vždy, keď som sa k nemu naklonila, aby som sa ho opýtala, čo sa vlastne deje, pohotovo s mojím telom predviedol akúsi otočku a ďalej pokračoval v tancovaní. Csss!

Občas som postrehla, ako si popod nos mrmlal čosi ako: „Neviem, či by v jej stave mala tancovať...“ A mimo toho neustále pohľadom strieľal k Jessice. Ale máš smolu, dievča, Edward je môj!

Nie, nie je tvoj, nemôžeš si ho predsa len tak privlastniť!

Ale môžem.

Nie, nemôžeš!

Tak dosť!

Keď som sa už nadychovala k tomu, že na Edwarda skríknem trebárs aj cez celú tanečnú sálu, urobil so mnou prudkú otočku, po ktorej som letela a letela... Nie, nie, žiadna ľadová a milujúca náruč ma nečakala. Proste som sa krútila po parkete, až kým sa mi dokonale nezatočila hlava a ono to so mnou netreslo o zem.

Po Edwardovi ani chýru, ani slychu.

Nemotorne som si kľakla na kolená a s vražedným výrazom na tvári bolestne zafučala. Po prudkom stretnutí mojej hlavy a tvrdých drevených dosiek podlahy som bola mierne dezorientovaná, no moje oči aj tak stihli zachytiť Edwarda, ako takmer nepríčetne vrieska na Mikea Newtona. Za Edwardom sa so slzami v očiach chúlila roztrasená Jessica.

Tak tomu už vôbec nechápem... Žeby milostný trojuholník? A čo ja? Na mňa sa zabudlo? Hej, ľudia, to vôbec nie je fér.

Pri opatrnom našľapovaní na zničené nohy som napla uši tak veľmi, ako to len vzhľadom k situácii šlo.

„K Jessice sa takto správať už nikdy nebudeš!“ zavrčal Edward s temnými plamienkami v očiach, pričom kŕčovito zvieral lem Mikeovej košele. Ten už mal v gatiach stopercentne plno.

Vo chvíli, keď som k ním dorazila na vzdialenosť len niekoľkých centimetrov, obaja utíchli. Ostali len nahnevané pohľady z očí do očí a Jessicin prerývaný dych. Pohľad mi takmer okamžite skĺzol na jej ruku, ktorá sa v ochrannom geste vynímala na jej bruchu. Všetko v jedinom momente do seba zapadlo ako kúsky skladačky. Bum, bác! Nad hlavu sa mi rozsvietila myslená žiarovka... Nezmohla som sa ani len na prostý nádych.

„Kto z nich dvoch je otcom?“ opýtala som sa omámene a všetku svoju silu vynaložila na to, aby som sa ihneď nezosypala. Keď som zodvihla hlavu, pohľad mi spočinul na previnilom výraze v Edwardovej tvári... To snáď nie!

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 20. kapitola: