Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 25. kapitola

12.01.2012 (19:30) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 47× • zobrazeno 6070×

Tak, a máme tu koniec. Možno skoro, možno v ten najlepší čas...

Určite už väčšina z vás vie, že moja milovaná spoluautorka TeenStar skončila s písaním, tak sme sa dohodli, že už skončíme aj s touto poviedkou. Neviem, či budete spokojní, ale dúfam, že aspoň sčasti... :)

Veľmi vám ďakujeme za všetky komenty počas celej poviedky, to vy ste nás v písaní tak podporovali. Posledné kapitoly možno boli trochu domotané, ale tu sa všetko vyriešilo a dúfam, že to trochu spĺňa vaše predstavy o konci tejto poviedky.

Touto kapitolou sa chcem rozlúčiť aj s Teen, budeš nám veľmi chýbať a dúfam, že aspoň párkrát sadneš za počítač a niečo napíšeš. :)

Ďakujeme! 

25. kapitola

 „Všetko to ubehlo až príliš rýchlo,“ povzdychla si Bella a neustále si upravovala príliš krátke šaty, ktoré až príliš priťahovali oči ostatných chlapcov. Bolo hneď jasné, že moja priateľka tu bola dnes tá najnádhernejšia v tmavomodrých šatách, ktoré lákali pozornosť všetkých chlapcov i nenávistné pohľady dievčat.

„Ešte vždy je pred nami dlhá budúcnosť, Bella,“ sľúbil som jej so zastreným hlasom. Moja budúcnosť je oveľa, oveľa dlhšia ako tá jej. V poslednej dobe som sa snažil na to nemyslieť, ale tento deň mi to pripomínal ako ten najsilnejší kopanec do brucha.

Bol maturitný večierok, všetci sme úspešne zmaturovali, sme tu poslednýkrát. S Bellou sme sa nikdy nerozprávali na tému budúcnosť, veľakrát s tým začala, ale ja som odmietal rozprávať na túto tému.

„Idem povedať ockovi, nech už ide pokojne domov. Pri tej stene stojí už polhodiny a hľadí do neznáma, pri futbale mu bude lepšie,“ zasmiala sa moja princezná a pustila ma, no ja som ju hneď chytil za pás.

„Hlavne si pohnite, slečna Swanová, dlžíte mi ešte veľmi, veľmi veľa tancov na tento večer,“ šepol som jej laškovne do ucha a pobozkal ju naň. Nepatrne sa zachvela.

„Už sa neviem dočkať... Panebože, čo si to len so mnou urobil? Nenávidela som tanec!“ posťažovala sa s hraným prekvapením.

„Stačí mať čarovného tanečného partnera a už sa nemôžeš zbaviť nutkania tancovať s ním.“

Hlasno sa rozosmiala. „Len si tak nefandi.“ Mrkla na mňa a vybrala sa za Charliem. Chvíľu som ich pozoroval, a potom sa sa odobral k malému, provizórnemu baru v rohu. Nemal som v pláne, samozrejme, nič piť, ale uvidel som tam Mikea. V ruke držal pohár s vínom a rukou si podopieral hlavu. Posadil som sa k nemu na vysokú stoličku.

„Som v hajzli, však?“ spýtal sa ma, ale neotočil sa.

„Ani nie, jej rodičia to perfektne nafingovali. Poslali Jess do Európy a nikto nevie, že to dieťa čakala s tebou.“

„Mal som sa o ňu postarať.“

„Nedovolila by ti to...“

„S Bellou to je v pohode?“

„Áno, vyriešili sme si to a zabudli na to. Jessica bola prefíkaná ako líška, ale Bella bola bystrejšia. Asi som ti nemal hovoriť pravdu, čo?“

Pousmial sa. „Som rád, že si mi to povedal. Aspoň som si uvedomil, aký som hajzel na dievčatá. Počkám až sa vráti Jess, musím si to s ňou vyjasniť, aj keby som mal čakať celý život.“

Nečakal som tieto slová práve od neho. Keď Jess poslali do Európy po tom fiasku s našou rodinou a po potrate, prišlo mi správne povedať Mikeovi, že s ním čakala dieťa. Pre jej rodičov bol škandál, keď sa dozvedeli, čo na našu rodinu ušila Jess. Bella za ňou na ďalší deň znovu prišla, ale Jess tam už nebola, no nechala jej list. Ospravedlnila sa jej a uistila ju, nech sa neobviňuje. Bellu to trápilo hodnú chvíľu, ale zvládla to.

„Na čo tu čakáte, pán Cullen? Týmto státím sa nedostanete na parket ani za rok!“ Táto hra sa mi veľmi páčila.

„Čakám na svoju partnerku, nevideli ste ju náhodou? Dlhé gaštanové vlasy, kratučké šaty, ktoré ma privádzajú o rozum, hlboké čokoládové oči, dokonalo vykrojené pery, jemné pehy...“ vymenúval som a snažil sa držať vážny výraz, keď som začul, ako sa jej rozbehlo srdce.

„Nie.“ Prehltla a poobzerala sa po okolí. „Prepáčte, ale nikde som ju nevidela.“

„Och, to je škoda. Tak si zatancujte so mnou vy.“

„Prepáčte, ale som tu s priateľom a on je veľmi žiarlivý. Nemali by ste pri mne ani len stáť, nechcem riskovať vašu príliš peknú tvár.“ O krok odo mňa teatrálne odstúpila.

„Tak peknú? Prosím? Len jeden tanec, pokojne si kľaknem aj na kolená.“ Už som mal v pláne kľaknúť si pred ňu, ale Bella ma zastavila.

„Tak dobre, jeden tanec si snáď môžem dovoliť, než sa tu ukáže.“ Nastavila ruku, za ktorú som ju nežne chytil a odviedol medzi tancujúce páry. Našťastie hrali pomalú, romantickú hudbu, tak som si ju k sebe nežne privinul a omotal jej ruky okolo pásu. Bolo oproti mne taká maličká a drobná. Chcel som ju chrániť navždy, chcem, aby bola súčasťou mojej nekonečnej budúcnosti, ale nemôžem zničiť jej život. Ale jednu vec si musím priznať, ak by ma o to poprosila, čo sa nikdy nestane, tak by som súhlasil... Som zaľúbený upír a tým ešte väčší zbabelec. Neovládam svoju myseľ, to ona...

„Myslím, že by ste tie ruky mali dať preč z môjho pozadia, môj priateľ vás zabije,“ šepla mi do hrude.

„Prepáčte, nemôžem si pomôcť. Prosím, ostaňte so mnou, vykašlite sa na neho, dám vám viac než on.“

Jej pohľad znežnel a natiahla ku mne ruku, nežne ma pohladil po tvári. „Máte pravdu, kašlem naňho.“

Blažene som sa usmial, musel som ju nutne pobozkať, bola tak sladká. So zrýchleným dychom sa mi odtiahla od pier a zahľadela sa mi do očí. Hneď muselo byť jasné, že mám zreničky čierne.

„Povedz mi to už konečne, viem, že si iný. Možno som ti už nepripomínala, snažím sa na to nemyslieť, ale niečo na tebe je iné,“ šepla zrazu. Čakal som na to, kedy to povie. Vedel som veľmi dobre, ako si ma často obzerá, ale nikdy sa nič nespýtala.

„Zajtra. Pôjdeme na chatu a tam ti všetko poviem, ale dnes na to nemysli, prosím, dobre?“

S jemným úsmevom prikývla. „Dobre, ale, prosím, zapamätaj si, že nech si čokoľvek, ľúbim ťa a chcem byť len s tebou, aj keby si bol Jack Rozparovač.“ Chcel som sa zasmiať, ale hneď ma smiech prešiel.

xxx

„Týmto sa z toho nevyvlečieš,“ zasmiala sa Bella, keď som si pritiahol jej spotené telo na svoju hruď. Srdce jej stále prudko bilo a krv sa preháňala jej telom.

„Nehovor, že ťa to nezbavilo myšlienok.“

Hrdelne sa rozosmiala, no jej výraz sa razom zmenil, keď mi hľadela do očí. „Prečo máš čierne oči teraz? Vždy sú zlaté a teraz...“

„Vždy, keď som naštvaný alebo vzrušený, či pri hocijakej silnej emócii, mení sa mi farba očí.“

S vážnym výrazom prikývla a nepovedala už nič. Čakala, čo jej poviem ďalej.

„Upír,“ šepol som a hľadel jej uprene do očí. Zreničky sa jej okamžite rozšírili, srdce jej poskočilo a nemo mi pozerala do očí. Otvorila ústa, ale nič z nich nevyšlo.

„Chceš povedať, že som práve spala s upírom?“ spýtala sa, ale v jej hlase nebol ani kúsok strachu a paniky. Bola prekvapená... dokonca sa mi zdala ohromená.

„Áno,“ priznal som. Rukou si podoprela hlavu o moju hruď a sledovala ma. Nedokázal som sa v tejto chvíli pohnúť.

„Ukáž tesáky,“ rozkázala mi. Zmohol som sa len na hurónsky smiech.

„Práve som ti povedal, že som upír a ty chceš vedieť, či mám tesáky?“

Pousmiala sa. „Presne tak, Drakula.“

„Žiadne nemám.“

„Tipnem si, bledá pokožka, zlaté alebo čierne oči, neješ, si tvrdý ako kameň, si dokonalý, silný... a ešte milión výhod, však?“

„Áno...“ odpovedal som trochu neisto. Nemyslel som si, že si všetko tak podrobne všimla.

„Tak fajn, použi teraz svoju super silu a rýchlosť, som hladná,“ zamrmlala mi do hrude. Na nič som nečakal a vystrelil z postele. Bella pristála tvárou rovno do vankúšov.

„Páni,“ začul som ju a pobavene sa usmial. Možno je len v šoku a ešte jej len dôjde, čo sa deje. Chcel som jej urobiť niečo romantické, tak som zobral len jahody do misky a do ruky šľahačku. Rýchlo som vybehol hore, Bella už sedela a s úsmevom si ma premeriavala.

„Povedz mi všetko o vašej rodine...“ Tak som sa dal do rozprávania.

Svoj pobyt na chate sme predĺžili na neuveriteľné dva týždne. Bella síce presvedčovala po telefóne Charlieho snáď hodinu, ale nakoniec jej to dovolil po argumentoch, že je už dospelá a po maturite. Zažívali sme ten najkrajší čas v našom vzťahu. Keď som si spomenul, aká bola ku mne na začiatku, ako len nenávidela chlapcov, bol som na seba hrdý... Dokázala ma milovať a robiť tým najšťastnejším. A ja som bol už rozhodnutý, chcem, aby sa stala súčasťou mojej večnosti, iná možnosť nie je a žiadnu inú ani nechcem...

xxx

„Je úžasná,“ šepla som a mala chuť sa rozplakať. Naša dcérka stála na javisku v ružových šatôčkach a veselo tancovala medzi ostatnými dievčatkami. Bola z nej malá baletka.

„To má po ockovi,“ ozval sa môj manžel pyšným hlasom a s laškovným úsmevom. Blažene som ho pobozkala na líce. Neprekážalo mi, že sedím na svojom božskom manželovi v hľadisku medzi ľuďmi, no Edward mi nedovolil, aby som sedela vedľa toho milého pána. Všetci na nás síce pozerali, ale čo mi je po nich?

„Nenamýšľaj si tak o sebe,“ zavrnela som mu do ucha a zároveň som sledovala našu dcérku. Už z diaľky bolo vidieť, že nie je ako ostatné deti. Jej krása prevyšovala nad ostatnými.

Nikdy by som neverila, že sa o pár rokov vydám za Edwarda a budeme mať dokonca dieťatko. Musela som podstúpiť premenu, ale nikdy som to neľutovala a nikdy nebudem. Čaká ma nekonečná budúcnosť s Edwardom a Nessie... i s mojou novou rodinou. Ja som nemala už nikoho, Charlie zomrel pred pár rokmi, dostal infarkt...

„Myslím, že by sme dnes mali dať Nessie Rose, mám chuť ísť na našu chatu,“ zamrmlal mi do ucha.

„S podmienkou, že si zatancujeme.“

Edward sa hrdelne rozosmial. „Nikdy by som neveril, že budeš túto vetu tak často používať.“

„To tanec nás spojil a vďaka nemu mám tak božského manžela a dcérku.“

„Milujem ťa. Ani nevieš ako.“

Svoje ruky som položila na tie jeho, ktorými ma objímal, a obaja sme nežne hľadeli na našu malú baletku.

Toto bol len začiatok všetkého krásneho. Mám pocit, že toľko šťastia ani neunesiem...

KONIEC!

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 25. kapitola: