Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 9. kapitola

19.10.2011 (22:00) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 6889×

9. kapitola

Všetci už prichádzali, ale ju som stále nevidel. Zamračene som sa opieral o stenu proti dverám a čakal a čakal...

No vtedy vošla dovnútra Angela, bola sama. Ach, neprišla. Možno som to mohol čakať, ale možno ešte príde. Zostal som tam stáť ďalšiu polhodinu, ale neprišla. Mojej pozornosti sa domáhali práve tri blondínky, odfrkol som si a naštvane som vyšiel von.

„Do riti!“ zanadával som a naštvane tresol päsťou do steny. Ou, Esme ma zabije.

Nasadol som do auta a zapol si Debussyho na upokojenie. No myšlienkami sa mi stála preháňala tá rozkošná tanečníčka, ktorá ma znovu odmietla. Ale ja sa nevzdám, idem za ňou. Naštartoval som a letel mestom za ňou. Možno som nemal tak naliehať a dať jej pár dní, ale nemohol som to vydržať a chcel som už byť s ňou. Neuveriteľne ma to k nej ťahalo, prvýkrát za existenciu som pocítil časť tela, o ktorej som ani netušil, že tam je. Cítil som akoby tlkot srdca, priveľmi intenzívny a to len vďaka nej.

Zaparkoval som pred jej domom. Nebol som si istý, či je sama doma, ale nepočul som nič okrem tlmených pohybov na poschodí. Započúval som sa ešte viac, bol to zvuk bosých nôh utekajúcich dole schodmi. Až podľa jej srdca som zistil, že to je ona. Mal som chuť vystreliť z dverí, prinajlepšom ich aj vyvaliť, ale možno by som jej mohol najskôr zavolať... zo slušnosti.

Jej číslo som vyhrabal z riaditeľne v jej zložke. Carlisle by ma prizabil, keby sa to dozvedel. Priložil som si mobil k uchu a čakal. Vyšiel som z auta a vtedy som začul, ako sa jej srdce rozbehlo a zrazu niečo dopadlo na zem. Žeby Bella?

A vtom to zdvihla.

„Prečo si neprišla?“ vychŕlil som zo seba naliehavo. Hm, mohol som byť trochu slušnejší a najskôr ju pozdraviť, ale nemohol som si pomôcť. Tak som sa tešil, že ju uvidím, že nás delia len jedny dvere.

„Kto vlastne si?“ spýtala sa zmätene. Tlmene som sa zasmial, keď som začul, ako sa dvíha zo zeme.

„Tu je Edward, Bella. Chcem len vedieť, prečo si na ten večierok neprišla. Celý čas som ťa čakal,“ použil som trochu smutnejší tón a podišiel bližšie k oknu, kde bolo vidieť do domu.

„Pozri, ja viem, že som ti sľúbila rande, ale ja... Nemohla som sa predsa dotrepať k vám domov potom, čo som na tvojho otca bezmyšlienkovite nakričala. Mohol by si to pochopiť. Snáď niekedy nabudúce, súhlasíš?" spýtala sa, ale ja som sa zastavil v pohybe, keď som ju uvidel. Stála tam. Nahá! Nasucho som prehltol. Panebože, buď gentleman! Nižšie sa nepozeraj! Len do jej očí, to nižšie nie je pre teba... Ach, bola tak krásna. No super, práve sa stal z teba zvrhlík, Edward. Bingo, gratulujem ti.

„A čo tak dnes?“ vychŕlil som, ale ani som si neuvedomoval vlastné slová, nedokázal som to. Snažil som sa pozerať len do jej očí, ale stále som mal pred sebou jej božské, a hlavne nahé, telo.

„Dnes? Ty blázniš? Tento večer to rozhodne neprichádza v úvahu, som mokrá a nepripravená. Rozhodne nie,“ hovorila takmer hystericky. Vôbec jej neprekážalo, že tam stojí nahá, nevedela o tom. A ja ako ten najväčší debil som tam ostal stáť, namiesto toho, aby som sa otočil.

„Ale keď ja som už tu.“

„Tu? Ako to myslíš?“ pýtala sa ešte hysterickejšie. A vtedy jej zrak padol na mňa. Vypleštila na mňa oči, srdce sa jej rozbehlo ako o život. No jej výraz sa zrazu zmenil, vyzerala nahnevane a ja som bol totálne zmätený. A na moje najväčšie prekvapenie sa natiahla a hodila po mne svoj mobil. Ale akosi zabudla na okno, ktoré sa v momente rozbilo. Znova vypleštila oči a vystrašene na mňa pozerala. Začala sa triasť, zrazu sa otočila a rozbehla sa hore schodmi. Aj v tejto chvíli som sa musel pousmiať nad jej vystrašeným a hlavne vyplašeným výrazom.

Asi som mal teraz odísť, ale to som jej nemohol urobiť. Siahol som na kľúčku dverí a zistil, že má otvorené. Opatrne som vošiel dnu, ale nevedel som, čo robiť. Ak pôjdem za ňou hore, bude vystrašená ešte viac, a to nechcem. Ale musel som sa ísť pozrieť, či je v poriadku.

Zľahka som našlapoval po schodoch za jej vôňou. Čím som bol bližšie, začul som jej srdce, ktoré sa hýbalo ako kolibrík a jej zrýchlený dych.

„Bella?“ spýtal som sa za dverami jej izby.

Srdce sa jej ešte rýchlejšie rozbehlo.

„Choď, prosím, preč,“ šepla zlomene. Ona plače! Och, to som nechcel. Čo som to len urobil?

„Bella, si v poriadku?“ Môj hlas bol plný obáv, nechcel som, aby plakala.

„Nie, nie som. Len som sa perfektne strápnila pred najkrajším chlapcom, ktorého som kedy videla!“ kričala a moje mŕtve srdce takmer radosťou zaplesalo. Naozaj to povedala? Som pre ňu najkrajším chlapcom, akého kedy videla? No ona ostala ticho, asi si uvedomila svoje slová, ale ja som pocítil obrovskú nádej, že ma pustí k sebe, k svojmu srdcu.

Bez povolenia som vošiel dnu. To, čo som uvidel, ma ohromilo. Bella sedela na posteli len v uteráku okolo tela a vzlykala. Bola prekrásna.

„Vypadni...“ zachrapčala, ale mňa tým neodradila. Rýchlo som k nej podišiel, posadil som sa k nej a jemne jej odhrnul vlasy z tváre, aby sa na mňa pozrela. Chcel som ju opatrne objať, ale začala sa brániť. Plieskala ma po rukách a odťahovala sa odo mňa.

„Bella, zastav, nechcem ti ublížiť,“ hovoril som jej naliehavo, keď začala po mne zúrivo hádzať vankúše. Slzy razom prešli, ale jej zúrivosť sa stupňovala. Vtom sa po mne vrhla, keď som ju chcel zastaviť. Zvalila ma na postel a uterák sa jej stiahol z tela. Vypleštila oči a vystrašene na mňa pozerala. Rýchlo sa posadila a začala hľadať niečo, čím by sa zakryla. Slzy jej začali znova tiecť, už som musel niečo urobiť. Bez rozmyslu som rukami oblapil jej telo a pritisol si ju na svoju hruď. Pevne som ju od seba držal, aby sa upokojila.

„Pšt,“ šepkal som jej do ucha a pomaly som s ňou húpal ako s malým dieťatkom. Plač pomaly ustal a ja som sa musel víťazne pousmiať. Snažil som sa príliš si neuvedomovať, že je nahá. Ale na prstoch som cítil jej hebkú pokožku, ktorá rozvoniavala celú izbu, mal som jej plnú hlavu, ale nemal som problém s ovládaním. Bella má tu najkrajšiu vôňu na svete, pripomína mi vôňu kvetov, ktorá sa dostáva do samej štipky mojich kostí.

„Edward,“ šepla a pomaly zdvihla hlavu. Bože, snažil som sa nemyslieť na to, ako sa jej prsia dotýkajú mojej hrude, ale nedalo sa to. Polialo ma horko, až som si na chvíľu myslel, že nie som upír.

Čokoládové kukadlá sa na mňa pozreli, jej líca horeli zahanbenosťou, ale ja som bol absolútny gentleman a pozeral som jej len do očí.

„Edward, uvedomuješ si, že ma u seba držíš a ja som nahá?“ šepkala ďalej a líčka jej ešte viac sčervenali. Ach, bola tak božská. Toto nie je tá Bella, ktorá nikoho nepustí k svojmu telu. Toto je anjel s roztomilými červenými lícami a vystrašenými očami.

„Áno, uvedomujem si to, ale snažím sa na to nemyslieť. Bella, ver mi, že ti neublížim, ani nič podobné,“ hovoril som jej s vážnym výrazom.

Opatrne prikývla.

„Môžeš sa, prosím, otočiť, aby som sa obliekla?“ spýtala sa tíško. S úsmevom som prikývol a pobozkal na čelo. Neuvedomoval som si, čo robím, ale pripadalo mi to tak bežné, ako by som to robieval každý deň. Bella sa zachvela, pokojný tep sa znova rozbehol.

Potichu som sa zasmial a otočil sa od nej. Počúval som ale každý jej pohyb, rýchlo sa obliekala, až víťazne zvolala: „Hotovo!“

Otočil som sa k nej.

„Prosím, hlavne to nikomu nehovor,“ poprosila ma.

„Samozrejme, že nie. Ale sľúb mi niečo, pôjdeme na náhradné rande, dobre?“ navrhol som jej s laškovným úsmevom.

„Si si istý, že chceš ísť so mnou von po tých mojich dnešných psychických zrúteniach?“ pýtala sa trochu pobavene.

„Áno, vždy ti poviem áno.“

Pousmiala sa. „Tak fajn,“ povzdychla si.

„Super.“

Nastalo ticho, Bella si ma stále hanblivo prezerala. „Asi by si mal ísť, musím poupratovať to sklo, než príde Charlie a zabije ma.“

„Zajtra o šiestej po teba prídem. Sem k tebe domov, aby si mi znova neušla,“ zdôraznil som. Otočil som sa a vyšiel z izby, ale začul som jej tichý hlas.

„Nie si taký ako ostatní chalani, myslím v dobrom,“ zašepkala.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 9. kapitola: