Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » CSI: New York I. kapitola

25.12.2011 (16:00) • JessicaQuinova • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1710×

Zobudil som na zvonenie môjho telefónu. Bolo presne deväť hodín, tak som usúdil, že toto bude vražda II. až III. stupňa.

„Prosím, tu Jacob Black," ozval som sa.

„Dobré ráno, Jacob. Som práve pri Chrysler Building, niekto sa pekne ukázal. Obeť je dokaličená a to doslovne. Príď čo najskôr. A ešte jedna rada, najedz sa až potom," povedala mi doktorka Lucy Johnsonová.

„Ďaľší prípad, dobre, idem. A ďakujem ti," odpovedal som jej. Dobre, že mi to povedala, plánoval som sa najesť, ale nechám to na potom. Myslím, že ešte stihnem ísť do sprchy. Ako som dokončil všetky moje potreby, oblečenie som si strčil do batoha, aby som si ho neroztrhal a premenil som sa na vlka. Bývam v lese a ako vlk som tu rýchlejší. Cestou som si musel dávať pozor, bolo tam pár turistov. Na človeka som sa premenil, až keď som uvidel mesto. Za nejakou budovou som sa prezliekol a šiel som ku Chrysler Building. Akonáhle som uvidel tú obeť, musel som sa otočiť, aby to môj žalúdok spracoval.

„Ahoj, Sam, tak čo máš?" spýtal som sa Sama. Sam je môj kolega a zároveň aj vodca našej svorky.

„Ahoj, Jacob! Zistil som, ako sa volá naša obeť. Je to Mike Newton, miestny. A ešte som našiel odtlačok prstu na stene tejto budovy. Poslal som ho Sethovi do labáku," povedal mi. Začal som sa obzerať, ale nevidel som tu Bellu. Bella Swanová je upírka, ale je s nami za dobré. Mám ju rád, ale ako kamarátku. Zatiaľ.

„Hej, Jacob! Tu hore!" Pozrel som sa hore a koho nevidím, samozrejme, že tam bola Bella. Stavím sa, že na to, aby sa tam dostala, použila svoje upírske schopnosti. Bella dokáže odhaliť, kedy niekto klame. Veľmi sa nám to hodí, hlavne pri vypočúvaní.

„Poď dole! Mám na teba nejaké otázky!" zakričal som na ňu. Začal som sa pozerať na miesto činu, keď sa pri nás zjavila Bella. Do kelu! Čo som jej povedal o jej schopnostiach? Nech sa nepredvádza pred ľudmi, pred normálnymi ľudmi. Ach, čo už s ňou.

„Bella! Viem, že ti to hovorím asi po stýkrát, ale ty to stále opakuješ! V tomto meste o upíroch vie len pár ľudí, chcel by som, aby to tak aj zostalo! Je to aj kvôli tebe, vlastne kvôli všetkým upírom! Žiadam ťa, aby si sa krotila pred ľudmi. Zdá sa ti, že my sa meníme pred ľudmi?" potichu som povedal. Pozrel som na ňu, ale uvedomil som si dve veci. Po prvé, beznádejne ju milujem, po druhé stalo sa jej to asi len desať až dvadsaťkrát. Budem sa jej musieť ospravedlniť. Bella sa na mňa škaredo pozrela no milým hlasom mi povedala:

„Dobre, dobre. Už sa to viacej nezopakuje." Keď toto dopovedala, žmurkla na mňa a odišla.

„Ďakujem ti, Sam. Idem za ňou, chcem jej niečo povedať. Vidíme sa neskôr!" povedal som mu. Bella je upírka, takže sa mi sledovala ľahko, voňajú inak ako ľudia. Našiel som ju v lese, blízko môjho domu.

„Bella, chcem ti niečo povedať. Čo sa deje? Predtým sa ti toto nestávalo tak často, ale teraz to robíš aspoň šesťkrát do týždňa. Čo sa deje?" spýtal som sa jej. Pôvodne som sa jej chcel spýtať niečo iné, ale tak nejako to zo mňa nešlo von. Bella sa na mňa pozrela tým svojím zvodným pohľadom.

„Jacob, ja viem, ale som teraz trochu nervózna. Toho Mike poznám, je to môj spolužiak a ex-snúbenec. Milovala som ho, ale jedného dňa som ho našla s inou dievčinou a rozišli sme sa. Jasné, že som ho mala rada aj potom. Keď som sa dozvedela, že odišiel z mesta do Európy, potešila som sa. Mohla som si robiť, čo som chcela. Išla som na akadémiu a potom na vysokú kriminalistickú. Ako som tam skončila, začal som chodiť po všetkých štátnych úradoch a potom som stretla teba. Už od prvého momentu ťa mám rada. Práca mi pomohla zabudnúť na Mikea. Ty si mi pomohol zabudnúť!" povedala mi Bella. Pozerali sme sa na seba hodnú chvíľu, rozprávali a smiali sme sa. Napriek všetkému to bol dobrý začiatok dňa.

„Bella, čo tak keby sme šli na raň..." nedokončil som, lebo som si uvedomil, že Bella je upír a tí nejedia. Ach, aká škoda.

„Jacob, rada by som šla, ale my nepapáme. Musím ísť, stretneme sa v práci. Teda aspoň dúfam. Maj sa!" odvetila mi. Zaujímalo by ma, že kam tak letí. Je to jedno, idem sa pozrieť do labáku za Sethom, či niečo už objavil. Naskočil som na motorku a za desať minút som tam bol.

„Ahoj, Seth, našiel si niečo? Komu patrí ten odtlačok?"

„Ahoj, našiel som, patrí Jessice Stanleyovej, miestna. Býva na Baker street 112B."

„Och, ďakujem ti. Idem ju predvolať," odpovedal som mu.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Túto poviedku venujem mojej najlepšej kamarátke Lucke. Luci, dúfam, že sa ti to páči, koniec koncov bez teba by to asi ťažko vzniklo. :)

Autor: JessicaQuinova, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek CSI: New York I. kapitola: