Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cullenovci - ako inak - 2. kapitola

29.05.2010 (18:45) • Lejama • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5624×

Cullenovci – ako inak

2. kapitola

Pohľad: Bella

Cesta nám trvala dosť dlho aj na upírov, keďže sme si museli spraviť kratšie prestávky, kvôli nedostatku benzínu, alebo kvôli Renesmee, ktorá potrebovala, buď na záchod, či preto, že bola hladná. Emmett do nej vždy rýpal a Nessie už začínala byť poriadne nervózna. Počas cesty sme sa stále smiali a dokonca sme si aj spievali. O zábavu sme mali skvele postarané.

Po niekoľkých hodinách sme prichádzali po príjazdovej ceste k nášmu novému domu. Tak ako aj predtým, sme mali sídlo hlboko v lese, čo bolo pre nás veľkou výhodou. Prešli sme ešte poslednú zákrutu a ocitli sme sa pred veľkým domom.

„Páni! Ten je úžasný,“ vypískla Renesmee očarene a hneď vystupovala z auta, tak ako aj ostatní. Musím uznať, že mala pravdu. Ten dom bol naozaj nádherný. Neviem čím, ale skutočne ma zaujal.

„Esme, tak toto sa ti podarilo. Je nádherný,“ povedala som a usmiala sa na ňu. Radostne mi úsmev opätovala a popoháňala nás dovnútra. Tam to vyzeralo ešte lepšie. Kuchyňa bola moderná a priestranná. V rohu miestnosti sa týčil veľký, sklenený, jedálenský stôl s bielymi stoličkami. K nej bola doladená veľká obývacia izba s peknou bielou sedačkou. Na vyvýšenom pódiu v rohu miestnosti stál čierny klavír a v pozadí mal zaujímavú čierno – bielu tapetu. Už sa neviem dočkať, ako mi Edward na ňom bude hrať svoje skladby.

Obzerala som si zákutia domu, keď ma zrazu Edward chytil za ruku a ťahal ma hore schodmi. Išli sme dlhou chodbou až k úplne posledným dverám, ktoré Edward pomaly otvoril. Ostala som očarená stáť na mieste. Izba vyzerala nádherne, no pri tom bola úplne jednoducho zariadená. Stena za posteľou bola celá presklená s výhľadom na krásne upravenú záhradku. Na opačnej strane miestnosti sa týčila obrovská plazmová televízia, pod ktorou boli poličky s rôznymi cédečkami.

„Páči sa ti?“ opýtal sa ma Edward a krásne sa usmial.

„Áno, je okúzľujúca,“ odpovedala som potichu a pozrela sa na Edwarda, „poď. Pôjdeme sa pozrieť ďalej.“ Ani len nedopovedal, a už ma ťahal ku ďalším dverám. Bola to kúpeľňa vo svetlej farbe s romantickým podtónom a veľkým oknom, pred ktorým boli umiestnené dva umývadla. Dvere oproti kúpeľni mali zvláštny kvietkovaný vzor a boli najväčšie aké som kedy videla. Tak to som si mohla myslieť - šatník. Bol takmer väčší ako celá naša spálňa. Zatiaľ v ňom ešte nič nebolo, ale ako poznám Alice, tak o chvíľu bude preplnený všelijakým oblečením.

„Mami, ocko, poďte sa rýchlo pozrieť,“ kričala Renesmee, a už nás viedla do svojej izby.

 „Nie je to super?“ pýtala sa nás a pobehovala po izbe. Celá žiarila šťastím.

„Áno, je. Máš to tu pekné Nessie.“ Renesmee mala tiež peknú izbu s veľkou posteľou, ktorá bola zladená so zeleno sivými stenami. Viem, keď poviem sivá tak si predstavíte tmavú, nudnú farbu. Lenže so svetlo zelenou farbou pôsobí tak ľahko a sviežo.

Renesmee nás obidvoch objala a povedala: „Ďakujem.“ 

„A za čo ďakuješ slniečko?“ opýtala som sa jej, pretože som vôbec nemala tušenia za čo môže ďakovať.

„No... vlastne, ja som aj celkom rada, že sme sa odsťahovali z Forks. Nie, žeby sa mi tam nepáčilo, to nie. Ja len... už ma nebavilo byť stále zatvorená v dome, len aby nikto nevedel, ako rýchlo rastiem. A teraz, keď som tu, môžem chodiť kam chcem, bez toho, aby si niekto všimol môj zrýchlený rast.“

„Ach, Renesmee, prepáč nám to. Nikdy som si ani nepomyslel, že by si mohla byť nešťastná. Ani raz si nedala najavo čo i len trochu, že nie si spokojná so svojím životom. Ani len v myšlienkach. Bože aký som to ja otec,“ vyčítal si Edward. No vlastne mal pravdu. Ako som si to ja, matka mojej dcérky, ktorú nadovšetko milujem, nevšimla, že nie je šťastná.

„Ocko, prosím, prestaň! To, že som rada, keď sme sa odsťahovali z Forks neznamená, že som tam nebola šťastná. Ja som len povedala, že ma už nebavilo stále sa schovávať pred ľuďmi. A prosím vás, neberte si všetku vinu na seba. Vy za to nemôžete. Ani jeden. Ste tí najlepší rodičia na celom svete. Lepších rodičov si už ani neviem predstaviť,“ dopovedala Renesmee a zase nás silno objala.

„Dobre, Nessie, ale nabudúce nám, prosím, povedz ak budeš pre hocičo smutná. Ľúbim ťa.“ Pozrela som na Edwarda a ešte som dodala, „ľúbim vás.“ 

„Aj ja vás ľúbim,“ povedala Nessie a ešte viac sa k nám pritlačila. Chvíľu sme tam stáli vo vzájomnom objatí, no potom Edward prehovoril:

„Mali by sme ísť dole, lebo o chvíľku sa po nás budú zháňať. Emmett už plánuje ako sem vtrhne.“ Pane bože! On si asi nikdy nedá pokoj.

Nakoniec sme sa pobrali dole, kde už na nás všetci čakali. Som zvedavá, čo si zase vymysleli. Pozrela som sa na Edwarda a ten sa tváril ako na poprave. Tak už mi to je jasné.

„Tak, rodinka, ide sa nakupovať. Každý z nás potrebuje nejaké nové oblečenie, topánky, doplnky...“ hovorila počas cesty nasmerovanej do garáže Alice. Och, nie! Nákupy s Alice. Tak to je moja smrť.

Nákupy s Alice boli presne také, aké som hovorila. Vliekla nás od jedného obchodu k druhému, od jednej kabínky k druhej. Šťastie, že som upír a nemôžem sa unaviť, ináč by ma už niesli na rukách. Keďže Nessie bola hladná, tak sme Alice – aj keď po dlhom prehováraní – aspoň na chvíľku zastavili. Vlastne to len ja, Edward a Nessie sme mali menšiu prestávku. Ostatní museli v nakupovacom maratóne pokračovať ďalej. Keď som videla ako na mňa Emmett nešťastne pozerá, tak mi ho bolo dokonca trochu ľúto, aj keď mi občas lezie vážne na nervy. Ešte, že je Nessie len poloupír.

Domov sme prišli obvešaný ako vianočné stromčeky. Dúfam, že mi dá Alice aspoň na nejaký čas pokoj s nákupmi, aj keď tomu ani sama neverím. Tak isto si to bude musieť vyžehliť u Carlisla, keďže mu vnukla tričko s medvedíkom Pu. Netuším na čo ho kupovala, keď aj tak mu to nikdy nedovolí obliecť. Žeby mala nejakú víziu? No, necháme sa prekvapiť.

Keďže už bolo dosť neskoro, tak sme spolu s Edwardom zapadli do izby a tam prežili ďalšiu krásnu noc.

Predchádzajúca kapitola

Zhrnutie

Nasledujúca kapitola

Tak dúfam, že sa vám kapitola páčila. Poprosím komentáre všetko. Úplne postačí aj len jeden smajlik. Ďakujem.

A ešte raz sa ospravelňujem za tu dlhú „odmlku"

Autor: Lejama (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cullenovci - ako inak - 2. kapitola: