Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cullenovská polepšovňa - 2. kapitola

01.04.2013 (14:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 24× • zobrazeno 4121×

Cullenovská polepšovňa

2. kapitola

(hudba)

Edward:

„Páči sa jej tu... áno, ona je... je to veľmi zaujímavá osobnosť.“ Och, to sa už nedá počúvať! Rázne som vyskočil z kresla a nechal Carlislea s Arom na telefóne osamote.

„Že vraj zaujímavá osobnosť!“ zaškľabil som sa a dupal si cestu po schodoch. „Einstein bol zaujímavý, aj Barbra Streisand je zaujímavá, ona je len semeno satanovo!“ odfrkol som do útrob svojej izby a zamieril okamžite do kúpeľne.

„Že vraj – vyzeráš ako Jeff,“ opičil som sa po nej tým afektovaným hlasom a pustil vodu v sprche. „Že vraj – tak budeš Jeff. To ty budeš, ale vyhodená z okna!“ rozzúrene som odhodil košeľu do rohu a spustil na seba ľadovú spŕšku vody.

Už sa nečudujem, že sa jej Aro chcel zbaviť. Aj Hitler so Stalinom by sa vykašľali na nejakú vojnu a vzali nohy na plecia, keby mali čeliť tomu vlasatému tornádu. V živote som nestretol väčšiu mobilnú pohromu. A toto klbko šialenstva máme akože prevychovať? To má byť vtip?!

„Radšej by som bol rozdupaný celou Volterskou gardou, rozštvrtený v záhradnej kosačke, prisadnutý slonom! Dokelu aj s upírkou!“ frflal som stále, kým som si okolo bokov obmotával uterák.

Postavil som sa pred umývadlo a rukou pretrel zarosené zrkadlo. Prehrabol som si mokré vlasy a snažil sa zahnať myšlienku, ako Isabellu škrtím holými rukami. Práve keď Isabella zmodrala, spoza dverí kúpeľne sa ozvala obrovská rana, akoby sa rúcal celý dom. V sekunde som vyletel z dverí a takmer zošalel od zúrivosti.

Police s cédečkami vystriedala obrovská diera v stene. Po zemi boli rozhádzané albumy, tehly i omietka, v miestnosti sa víril prach. Uprostred toho zmätku stála so spokojným úsmevom Isabella.

„Preplo ti?!“ zvreskol som na ňu v amoku a neveril tomu, čo vidím. „Čo si, dofrasa, myslíš, že robíš?“

„Zmienila som sa, že je tento dom veľmi skromne dispozične riešený?“ odvetila a rukou sa snažila rozohnať čiastočky prachu. Mňa z nej trafí šľak!

„A preto si mi do steny vybúrala čiernu dieru?“ vyprskol som podráždene a so zúfalým šialenstvom v očiach civel na pozostatky svojej izby.

„Áno, tak nejak,“ odvrkla pokojným tónom a otvorila balkónové dvere, aby vyvetrala vzduch. „Potrebujem predsa svoj priestor,“ dodala ešte a zazubila sa na mňa.

„Ale toto je môj priestor!“ zjačal som na ňu v pološialenstve, pretože ma vôbec nepočúvala.

„Oprava, je to náš priestor, Jeff.“ Mne sa snáď sníva!

„Som Edward! A hádam si nemyslíš, že tu s tebou budem bývať?!“ opýtal som sa rozhorčene.

„Pokojne sa môžeš vysťahovať,“ mykla plecom.

„Tak to ani náhodou!“

„No vidíš,“ zareagovala a podišla k ruinám mojej hudobnej zbierky. „Nemaj obavy, Jeff. Budeme si tu skvele nažívať. Pokojne si môžeš požičať moje šaty a ja zase občas prelustrujem tvoj hudobný vkus,“ zahlásila a náhodne vytiahla prvý album, ktorý jej prišiel do ruky. Prehliadla si obálku a podišla k stereu. Zatiaľ čo som jej počin len vycivene sledoval, ona tresla po tlačidle a miestnosť zaplavila živelná hudba.

„Celkom dobré,“ zareagovala prekvapene, akoby ju Olly Murs zaskočil, a uznanlivo na mňa pozrela. Zrejme si len vtedy uvedomila, že tam stojím v uteráku, pretože sa zarazila a so zdvihnutým obočím si ma celého premerala. „Áno, celkom dobré.“ Zasmiala sa na vlastnom vtipe a podišla k môjmu koženému gauču.

„Čo zase robíš?“ opýtal som sa už zúfalo a nevedel, čo si s ňou počať. Vyhodiť ju z okna aj s gaučom alebo bez neho?

„Idem si ľahnúť,“ odpovedala mi a posadila sa.

„Ideš spať?“ zopakoval som pochybovačne.

„Spomínal tu snáď niekto spánok?“ vrátila mi otrávene. „Idem len odpočívať. Robievam to každý deň,“ dodala a ponaťahovala sa na pohovke, akoby si robila pohodlie.

„Ak mi pamäť slúži, máš svoj gauč,“ upozornil som ju dôrazne.

„Rozmlátila som ho, keď som búrala priečku,“ odvetila a zatvoril oči. Viac sa nepohla.

Ja som tam stál ako polonahý chren medzi zrúcaninami a čučal striedavo na chrápajúcu Isabellu a prázdny priestor kedysi oddeľujúci jej izbu s tou mojou. Prisahám Bohu, že mi bolo do revu.

Už-už som chcel Isabellu znovu okríknuť, nech sa ide liečiť, keď som uznal, že by to bola len zbytočná námaha. Popri všetkom tom zmätku som ako jediné pozitívum videl práve jej chvíľkové sklapnutie, a tak som nad ňou len zničene mávol rukou a s nádejou, že takto vydrží ešte niekoľko hodín, prešiel k šatníku. V rýchlosti som na seba hodil rifle a bielu košeľu a zišiel dolu do obývačky.

Emmett s Jasperom sledovali nejaký zápas v telke, Rosalie si lakovala nechty a Carlisle si v rohu nerušene čítal knihu. Všetci sa tvárili, akoby sa žiadne zemetrasenie nekonalo.

„Prečo ste nikto neprišli? Nemyslíte vážne, že ste nič nezaregistrovali?“ vyčítal som im nadurdene.

„Alice nám povedala, že Isabella bude vyvádzať. A povedala nám aj to, aby sme to ignorovali.“ Zamrmlal Emmett naoko nezainteresovane. Márne sa snažil zamaskovať, že mu trhalo kútikmi úst. Za iných okolností by som ho prehodil cez chodbu až do kuchyne, teraz ma však zaujalo niečo iné.

Alice to videla? Takže o nej musela mať víziu... Pri príchode však o nej nemala ani potuchy. Bol som si istý, že som niečomu na stope. Ale čo je ešte dôležitejšie – Alice ma nevarovala, že sa moja izba zmení na povojnové bojisko!

„Kde je?“ vyprskol som a cítil sa ako v dome zradcov. Nikto z nich mi nepomohol a to si hovoria rodina!

„Išla s Esme na lov,“ odpovedal mi Jasper a kútikom oka ma sledoval, keby som sa náhodou chcel rozbehnúť za jeho milovanou. Vzdal som to a zvalil sa medzi nich na pohovku.

„Rozmlátila mi polovicu spálne.“ Emmett v tú ranu vyprskol do smiechu, drgol nohou do stola, načo sa fľaštička laku zatrmácala a nakoniec prevrhla. Purpurová farba sa roztiekla pomedzi Rosine prsty ako potôčik. Škaredo sa naňho zamračila, to už však Emmett so splašeným výrazom utieral jej zafarbené ruky do svojho trička. Prevrátil som nad ním očami a radšej sledoval končiaci zápas.

„A kde je Isabella?“ opýtal sa akoby nič Jasper, očami stále prilepený k obrazovke.

„Chrápe na mojom gauči.“ Odfrkol som a naoko nechtiac kopol do stolíka. V skutočnosti som mal čo robiť, aby som ho nešmaril po hráčovi číslo 11, ktorý sa naprahoval k výkopu. Jasper sa na mňa spýtavo pozrel, dokonca i Emmett s Rose prestali s tým cirkusom.

„Aro to spomenul,“ ozval sa Carlisle, doposiaľ ignorujúc chaos odohrávajúci sa v tomto dome. Všetky hlavy sa stočili k nemu. „Vraj s tým začala pred necelými dvoma rokmi. Každý večer si ide ľahnúť a približne osem hodín sa ani nepohne. Akoby spala. Je to pozoruhodné.“ Uznal Carlisle a iskričky v jeho očiach nasvedčovali, ako veľmi ho to fascinuje. Podľa mňa je proste sfetovaná.

„A čo mám podľa vás teraz akože robiť? Je nasačkovaná v mojej izbe,“ zúfal som nešťastne.

Emmett si povzdychol a s výrazom, akoby hľadel len na neskúseného učňa, riekol: „Zdieľaš lôžko s peknou a divokou upírkou. Fakt ti mám vysvetľovať, čo s ňou môžeš robiť?“

(hudba)

Isabella:

Noc sa prehupla do hmlou okupovaného rána a ja som si vyčerpane pretrela oči. Potom som sa rozhliadla po okolí.

„Páni, zabudla som, aký som tu narobila bordel.“ Zamrmlala som a potichu sa zahihňala.

Tak mu treba! Koledoval si o to svojou nevychovanosťou! Kývla som hlavou, akoby som súhlasila sama so sebou a odobrala sa do svojej kúpeľne. Sprcha mi padla náramne vhod, no keď som si chcela umyť vlasy šampónom, zacítila som podivný pach. Pričuchla som k fľaštičke a ohrnula pery. Do nosa mi vrazil kovový pach farby.

„To je také priehľadné, Jeff.“ Odfrkla som a vyšla zo sprchy. Omotala som sa uterákom a do umývadla vyliala kúsok z obsahu fľašky. Zelený jarček tekutiny zakrúžil v umývadle a stratil sa vo výlevke.

„Jasné, zelenáč to chcel skúsiť so zelenou.“ Pokrútila som nad tou tragédiou hlavou a pobavene podišla k svojmu šatníku. Zvesila som odtiaľ zelené šaty, k tomu prihodila čiernu koženú bundu a čierne lodičky. Nech si ten babrák tú zelenú užije, keď po nej tak túži!

Prstami som si prehrabla suché vlasy a odobrala sa pozrieť, čo milovaná rodinka porába. Takmer som zletela zo schodov a nabila si držku, keď na mňa zozadu zvýskla Alice.

„Perfektný outfit! Konečne je tu niekto, kto zdieľa rovnaký vkus.“ Žiarivo sa usmiala, až ma oslepilo a ja som pred jej tvár musela natrčiť ruku.

„Jasné, čokoľvek.“ Zamrmlala som a zišla tých posledných pár schodov do predsiene. Tam sa adolescentné osadenstvo práve chystalo na odchod.

„Kam sa ide?“ opýtala som sa zvedavo a vychutnala si Edwardov prekvapený a zároveň sklamaný výraz v tvári, keď sa otočil, zrejme v úmysle vychutnať si svoje víťazstvo.

„Niečo nie je v poriadku, Jeff?“ zaklipkala som očami a zmätene naklonila hlavu na stranu. Edward zaťal čeľusť a s úškľabkom pokrútil hlavou. Chacha! Toľké zadosťučinenie.

„Ideme do školy.“ Vstúpila do rozhovoru Alice a zvesila z vešiaka svoj kabát.

„Super, kedy vyrážame?“

„Ty nikam nejdeš,“ odfrkol Edward, ani pritom nezdvihol pohľad od šnurovania topánok.

„Prečo nie?“ zafňukala som ako decko a prebehla pohľadom po všetkých prítomných.

„Ako ťa poznáme, mávnutím ruky by si ju celú zdevastovala alebo polovicu študentov zožrala.“ Zachechtal sa Emmett a postrapatil mi vlasy. Zamračila som sa naňho, uhladila si vzniknuté hniezdo a dupla si nohou.

„Nemôžete mi brániť vzdelávať sa! Mám na to právo. Je to aj v ústave alebo tam... niekde,“ dodala som menej presvedčene.

„Je nám to ľúto, Isabella, ale zatiaľ sa môžeš zdržiavať len tu,“ spoza rohu vyšiel Carlisle a starostlivo na mňa hľadel. Práve ste si to u mňa pokašľali, doktorko! „Vydrž niekoľko dní, len kým nezaobstaráme falošné doklady a uistíme sa, že budú všetci v bezpečí.“

„Naznačujete tým niečo?“ Oni si snáď myslia, že by som tam fakt všetkých podrezala! „Toto by sa Arovi nepáčilo,“ zabrnkala som na citlivú strunu a významne na nich pozrela.

„Aro s tým súhlasil.“ Dofrasa!

„A čo tu mám celé dni robiť?“ opýtala som sa napoly zúfalo, napoly otrávene.

„Na začiatok po sebe môžeš upratať,“ odvrkol Edward, zrejme narážajúc na hromadu tehál v jeho izbe, a zabuchol za sebou dvere. Všetky upírčatá boli razom fuč, dokonca i vážený pán doktor odišiel do práce. Skvelé!

„Nič si z toho nerob, zlatko,“ prekvapila ma Esme, ktorá mi položila ruku na rameno. „A teraz by si naozaj mala po sebe upratať, tak šup!“ popohnala ma, i keď láskavým tónom. O to zúfalejšie som sa cítila. Vzdychla som a odišla do kumbálu po metlu.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cullenovská polepšovňa - 2. kapitola: