Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cullenovská polepšovňa - 5. kapitola

24.04.2013 (18:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 31× • zobrazeno 4907×

Cullenovská polepšovňa

5. kapitola

(hudba)

Isabella:

Nikdy by mi nenapadlo, že budem za najlepšiu zábavu považovať listovanie magazínu o bývaní. V tomto dome mám neskutočne obmedzené možnosti, posťažovala som si v duchu. Práve, keď som sa dozvedala o dôležitosti vzore na závesoch, pritancovala do obývačky Alice.

„Blíži sa búrka,“ zatrilkovala svojím tenkým hláskom, ktorý je počuteľný takmer len pre psy.

„Vďaka za zbytočnú informáciu, rosnička.“ Zamrmlala som zmätene. „A teraz sa vráť späť na svoju meteorologickú stanicu,“ zaklipkala som na ňu očami a vrátila sa ku kockovaným závesom.

„Trt zbytočná, ide sa hrať baseball!“ zreval Emmett a zdvihol ma na ruky, čím ma poriadne zaskočil. Nebola som u nich zvyknutá na fyzický kontakt. Zakrútil mnou niekoľkokrát okolo osi, div sme neporúcali polovicu nábytku v obývačke.

„Vy, Američania, a tie vaše čudné športy,“ pokrútila som hlavou, keď ma konečne zložil na zem.

„Niekto je tu drevo,“ zatiahol Emmett tak hlasno, že to museli počuť až vo Volterre.

„Nie som drevo!“ bránila som sa okamžite. „Náhodou, som najlepšia hráčka kriketu v hrade.“ Dodala som dôležito a pyšne vypla hruď. Emmett ku mne podišiel a s povzdychom mi položil ruku na plece.

„Toto sa volá baseball, drahá, baseball.“ Zopakoval mi, akoby ma považoval za úplného pračloveka.

„Viem, čo je baseball.“ Zagánila som naňho a striasla zo seba jeho ruku. „Len ťa upozorňujem, že ti natrhnem zadok,“ vyplazila som naňho jazyk ako decko a nasadila si na hlavu šiltovku, ktorú som mu vytrhla z ruky.

„Hú, tuším si niekto koleduje o výprask!“ zjačal a s úsmevom ako z Čeľustí prijal moju výzvu.

Keď ma navliekli do nemožného dresu a strčili mi do ruky pálku, naskladali sme sa do áut a vyrazili mne nevedno kam. Krútila som nad tým hlavou, pretože transport štyrmi kolesami s kusom plechu uprostred som považovala za stratu času. Majú nohy, nevedia ich použiť?

Čochvíľa sme dorazili k ľudoprázdnej lúke, čo iba potvrdilo moje predošlé postrehy. Ten kúsok sme mohli pokojne prebehnúť po vlastných... Po dlhej úvahe trvajúcej asi pol sekundy boli zvolení kapitáni. S Emmettom sme sa na seba zaškerili a začali si vyberať svojich spoluhráčov. Keď sme sa vyslanci tímu Volterrská rota (pozostávajúc z vojaka Ryana, Rosalie, Alice a mojej maličkosti) rozmiestnili proti tímu Medvedí masaker, v ktorom nám konkurovali Emmett s Carlisleom, Edwardom a Esme, hra mohla začať.

„Len malý dotaz,“ ozvala som sa, keď som mierila k improvizovanému odpalisku. „K čomu je vám pri hre búrka?“

„Väčšiu pozornosť by sme neupútali, ani keby sme sa postavili priamo na slnko,“ odvetila mi Rosalie, načo som spýtavo pohliadla na Esme.

„Sme príliš hluční, zlatko.“ Poklopala ma mamičkovsky po pleci. S pripečeným ahá som prikývla a postavila sa na svoju métu. Oproti mne sa už rozcvičoval Emmett, ktorý plnil úlohu nadhadzovača. Prižmúrila som oči a švihla pálkou naprázdno. Tak sa ukáž, Grizzly!

„V prípade núdze sa uhni. Nechcem zodpovedať za tvoj odstrelený ňufák!“ zachechtal sa a vyhodil si loptičku do vzduchu.

„Ty si zase nemal zabudnúť svoj suspenzor. Nechcem byť zodpovedná za tvoju impotenciu,“ odvrkla som urazene. Vojak Ryan s Edwardom vyprskli do smiechu, Esme s Carlisleom len karhavo krútili hlavou. Pokrčila som plecami a konečne sa sústredila na zápas.

(hudba)

„Môžete,“ ozvala sa nečakane Alice. Emmett sa bleskovo napriahol a so zadunením hromu ku mne mrštil loptičku. Nestihla som vôbec zareagovať, a tak som len prekvapene zízala na Carlisleovu rukavicu, v ktorej zvieral malú loptičku.

„Strike!“ vykríkol. Zlostne som zazrela po Emmettovi, ktorý tancoval ako kurča okolo svojej méty a idiotsky sa pritom ceril.

Priznávam, na toto som nebola pripravená. Ale ďalší bod mu len tak nedarujem. Napravila som si šiltovku a kývla naňho hlavou. „Znova!“

Emmett sa zaškeril a pripravil na ďalší nadhod. Oblohu preťal blesk, čochvíľa sa ozvalo hromobitie. Tentoraz som bola ostražitá, keď po mne Emm s mľasknutím hodil loptičku. Z celej sily som švihla pálkou práve vo chvíli, keď sa na nebi roztrieštil ďalší hrom. Bolo počuť praskanie, to pálka sa mi doslova rozpadla v rukách. Triesky sa rozprskli všade navôkol, zatiaľ čo loptička letela do nenávratna. So smiechom som sledovala jej trajektóriu a v duchu sa pochválila. Táto hra mi fakt ide!

„Vidím to na homerun!“ zvolala som spokojne k všetkým prítomným.

„Ts, tým si nebuď taká istá!“ Prskol na mňa sebavedomo Emmett. Zmätene som sa zamračila, keď sa k nám loptička samovoľne vracala späť a pristála v rukách Esme.

„Máme bod!“ zjačal Emmett, chvíľku nato sa spoza kríkov vynoril Edward.

„To čo má byť?!“ zvolala som rozčúlene.

„Sme upíri. Dobehneme ďaleko,“ fľochol mi do tváre Edward a pokojne sa vrátil na svoju pozíciu. Zafučala som a hnevom zúžila oči. Priam sa vyžívajú v tom, že nepoznám ich pravidlá. Ale dobre, chceli to po zlom, bude po zlom. Diabolsky som sa usmiala, keď mi tvár osvietil blesk a moju tichú hrozbu sprevádzal zlovestný hrom.

Po hodine mal tím Volterrskej roty dvojbodový náskok, ktorý sme si krvopotne udržiavali za každých okolností. Po tom, čo však Rosalie vytasila svoje ženské zbrane a pripravila tak Emmetta o akúkoľvek sebakontrolu, rozhodla som sa svoje nasadenie trochu zmierniť. Bolo až neuveriteľne vtipné sledovať nášho svalnáča, ako sa potí pri každom mávnutí Rosaliiných bokov.

Stála som na mieste poliara, keď Esme nadhodila loptičku Alice a tá ju šikovne odrazila do diaľky. Rosalie sa za ňou rozbehla a o chvíľku ju už prihrávala mojím smerom. Rozbehla som sa do strany, hypnotizujúc loptičku na každom jej kroku ako Harry Potter tú zlatú lietajúcu blbosť. Snáď kvôli tomu som nezaregistrovala Edwarda, ktorý mi stál v ceste a v plnej rýchlosti doňho vrazila. Zvalili sme sa na zem a niekoľkokrát sa pretočili v spleti nôh a rúk... a nadávok. Dokotúľali sme sa až prekvapujúco ďaleko, pričom moje telo spočinulo uväznené pod Edwardovou váhou.

„Dávate mi naozaj neslušné návrhy, pán Cullen.“ Tresla som bezmyšlienkovite a takmer až udychčane hľadela do jeho tváre. Edward sa len jemne zasmial, čo ma prekvapilo, a potom sa zvalil vedľa mňa.

(hudba)

„Ako tak pozerám, kontumačne ste prehrali!“ zakričal k nám Emmett, prikrývajúc si ústa rukou, aby ho bolo lepšie počuť.

„Čo to trepeš?“ zarevala som naňho pobavene cez celú lúku.

„Si zranená a tvoj tím za teba nemá náhradu. Emmettovsky povedané – ste lúzri a my, ou jé, víťazi!“ vrieskal na celé kolo, schmatol Rosalie do náruče a predviedol s ňou malé tango číslo.

Len som sa nad tým zasmiala a krútiac hlavou sa postavila. Oprášila som zo seba hlinu, aj keď som bola aj tak celá zagebrená, a usmiala sa na Edwarda.

„Náš tím vie aspoň lepšie hrať na klavír, však, Edward?“ rypla som si doňho a očakávala nejaký výbuch alebo aspoň zafučanie, on ma však len zarazene sledoval.

„Čo je?“ zdvihla som pochybovačne obočie.

„Ako si mi to...? Ale nič.“ Pokrútil hlavou a tiež sa postavil. „Ideme?“ opýtal sa ma s takmer zmierlivým úsmevom a zamieril k ostatným. Podozrievavo som ho nasledovala, keď v tom som v polovici kroku strnula. Už mi došlo, z čoho bol taký prekvapený. Dofrasa, zabudla som na Jeffa! Ako som mohla zabudnúť na Jeffa?! zhrozila som sa nad svojou sklerózou a rezignovane sa pripojila k ostatným.

„Ukázala tímovú spoluprácu. A ani jej neprekážalo Emmettovo víťazstvo,“ začula som velice nenápadne šepkať Cartlislea k ostatným a pretočila nad nimi očami. Bolo očividné, že na programe je môj omračujúci pokrok v správaní.

„No, niežeby som vás nepočula...“ vmiesila som sa do ich rozhovoru a otrávene na nich zagánila. Zatvárili sa nevinne typom ja nič, ja muzikant a začali sa pratať do svojich áut. Povzdychla som si a naskočila na Emmettov Jeep, druhým menom Autobot, či ako ho to ten cvok volá.

Domov sme dorazili ako šťastná rodinka. Celí mokrí, špinaví a smradľaví. No priznávam, s úsmevom na perách. Prvou a tiež pochopiteľnou zastávkou celej famílie bola kúpeľňa. Nešli sme však všetci do jednej, samozrejme. To božechráň! S Edwardom sme vošli do našej izby, pričom on sa začal prehrabávať v skrini a ja som neisto ostala stáť pri dverách.

„Hej,“ ozvala som sa takmer až nesmelo, čo ma mierne štvalo. Nemám dôvod byť nesmelá, dofrasa! Edward sa ku mne obrátil, v očiach sa mu zrkadlila otázka. „Prepáč mi tie CD-čká,“ vytisla som zo seba s námahou. Edward ma chvíľu pozoroval, potom zdvihol jeden kútik úst.

„To bolo to najhoršie ospravedlnenie, aké som kedy počul.“ Odvetil pobavene, načo som po ňom naoko naštvane mrskla uterákom.

„Aspoň sa snažím!“ bránila som sa s polozúfalým úsmevom. „Pokojne ťa môžem nakopať do zadku. To by si určite pochopil rýchlejšie.“

„Pri tebe asi hej,“ priznal Edward a vrátil mi môj útok uterákom.

„Myslím to vážne!“ dohovárala som mu so smiechom. „Bolo odo mňa detinské zničiť ti tvoje antistresové nahrávky.“ Kývla som hlavou, aby som do svojich slov vložila dôraz.

„Fajn, to beriem,“ prikývol.

„Fajn, a teraz choď do sprchy. Strašne smrdíš!“ vyprskla som naňho naposledy a, rehotajúc sa ako hyena, sa rozbehla do svojej kúpeľne.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cullenovská polepšovňa - 5. kapitola: