Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Damián - 10

03.10.2010 (14:30) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1667×

Damián - I don´t believe in Got...

Damián potkýnajúc sa dobehol k škole. Netrpezlivé zvonenie sa bleskovo prenieslo cez všetky chodby a triedy, v ktorých študenti čakali na svojich učiteľov. Damián vošiel do jedného z laboratórií a obzrel sa okolo. Všetky miesta až na jedno boli niekym obsadené.

Zhlboka sa nadýchol a dokríval k poslednej lavici, kde ako obyčajne sedával Edward.

Nevenoval mu žiadnu pozornosť. Tašku si zložil na nohy a vytiahol z nej pero, kus papiera a ešte čosi hľadal.

„Do frasa,“ zavrčal po chvíli. Tašku zhodil na zem a naštvane sa pozrel na spolužiakov, ktorý ho prenasledovali svojimi zvedavými pohľadmi. „No čo?“ odvrkol im. „Zabudol som si knihu.“

Po tomto vysvetlení sa začal každý venovať predchádzajúcej činnosti, čo v prevahe znamenalo návrat k ohováraniu. Edward bez jediného slova presunul svoju učebnicu na prostriedok lavice.

„Počuj, nie si ty už trocha starý na učenie?“

Edward sa na neho urazene pozrel. „A ty nie si trocha mladý na zanedbávanie učenia?!“ vrátil mu to.

„Okey, len som chcel byť milý!“

Damián tému takéhoto razu radšej hneď ukončil a v tichosti vyčkal na príchod učiteľky.

„Dobrý deň, žiaci!“

Všetci až na pár výnimiek zborovo odvetili: „Dobrý deň, slečna!“

Nová učiteľka v strednom veku a v úhľadnom bledom kostýme sa postavila pred tabuľu.

„Takže, ja sa vám predstavím ako prvá. Volám sa slečna Forbesová a budem vám tento týždeň suplovať hodinu náboženskej výchovy.“ Nachvíľu stíchla a spolu s ňou aj polovica triedy, ktorá jej doteraz nevenovala pozornosť. Po odstrašujúcom úsmeve sa opäť pustila do reči. „Teraz by bolo vhodné, ak by ste sa mi predstavili vy.“ Podišla k prvej lavici a poklopkala po ramene chlapca otočeného k svojmu spolužiakovi. „Ako sa voláte?“

„Matt,“ povedal nesmelo a z prekríženého sedu na stoličke si nohy presunul pod lavicu.

„Dúfam, že spolu budeme dobre vychádzať, Matt!“ hovorila ostrým tónom, no Damián sa tomu musel zasmiať.

Edward doňho šťuchol upozorňujúc, že pre ich zjavné pobavenie upriamila pohľad práve na nich dvoch. Damián ledva udržiaval smiech, Edwardovi bolo smiešno už len z toho, ako sa jeho syn tváril.

Slečna Forbesová preskočila ďalšie dve lavice a prešla rovno k nim.

„Pán Swann, ak sa nemýlim?!“ Prísne naňho zazrela.

„Nemýlite sa,“ potvrdil jej.

Naklonila sa bližšie a rukami sa zaprela o stôl. „Už som o vás počula. Jednu historku lepšiu než druhú. A kde máte tú svoju bandu?“

„Sú preč.“

„To vidím…“ Pozrela sa na Edwarda, ktorý sa nervózne pomrvil.

„Kde ste si zranili nohu, ak sa smiem opýtať?!“ prehodila uštipačne. Jej pohľad sa znova presunul na Damiána.

„Spadol som.“

„Takže k zoznamu vašich charakteristických vlastností môžeme priradiť okrem výtržníctva, lenivosti, poruchy pozornosti a hyperaktivite ešte aj nešikovnosť!“

Damián zalapal po dychu. „Nepoznáte ma!“

Forbesová sa na chvíľu zamyslela a potom znezdania zmenila tému.

„Veríte v Boha, pán Swan?“

Damián sa zamračil, ale neodpovedal. Edward sa na neho zmetene pozrel.

„Nie? Tak čo potom robíte na mojej hodine?!“ zavrčala.

Pravdou bolo, že Damián bol prinútený vybrať si za nepovinný predmet práve náboženskú výchovu, keďže s učiteľom etiky nevychádzal najlepšie. Ale takýto dôvod by počuť určite nechcela.

Slečna Forbesová sa pousmiala a pokrútila hlavou. Zvesela sa otočila na päte a kráčala k žiakom, ktorých preskočila, keď sa Damián podujal odpovedať.

„Pýtate sa, či verím v Boha? A kto je ten váš Boh?“

Forbesová sa nasrdene otočila.

„Ktorý Boh bol ten, čo dopustil svetové vojny? Ktorý Boh nechal ľudí bez mihnutia oka napochodovať do plynovej komory? Ktorý boh bol ten, ktorý nariadil útok na dvojičky? Vraj človek svojmu osudu neujde, boh má preňho pripravený vlastný plán. Ja s tým nesúhlasím. Svoj život si určujem sám. Nekľačím v kostole a nevzpínam zbožne ruky k nebesiam, miesto modlitieb za lepší život si ho taký spravím ja sám. Ľudia nie sú schopní niesť za svoje činy zodpovednosť. Je ľahšie hodiť to na nešťastie, či boží trest. Môžeme celý deň presedieť s ružencom v ruke a nič sa nezmení alebo môžeme zmeniť to, čo nám boh v úvodzovkách nadelil. Takže, teraz sa vrátim k vašej otázke. Nie, neverím v osud, v božie úmysly, ani v samotného boha!“

Na už dosť zvráskavenom čele sa jej utvorila ďalšia malá vráska. Pomalými krokmi sa ako harpya blížila k poslednej lavici. Žiaci si navzájom šeptali a vytriešťali oči na čudného chlapca, ktorý sa odvážil odporovať najprísnejšej učiteľke na škole.

„Pán Swann, ak si stojíte za týmto tvrdením, nemáte tu čo robiť! Odíďte prosím z mojej triedy!“ Každé slovo vyslovovala tak zreteľne, že všetkým naokolo naskakovala husia koža. Samozrejme, okrem Edwarda.

Ten len zúfalo sledoval, ako si Damián ničí reputáciu u ďalšej profesorky. Za ten čas, ktorý spoločne strávili na hodinách matematiky, fyziky, chémie, či náboženstva, zistil jednu vec. Aj keď sa zdá, že Damián sa neučí a zámerne provokuje učiteľov, nie je to tak. On len má neovládateľný temperament.

Keď je každý napätý z hodinovej písomnej práce, on je, naopak, uvoľnený.

Kým sa všetci trasú pred prísnymi učiteľmi, jemu ich hrozby pripadajú skôr zábavné, než strašidelné.

Každý vie, že s učiteľmi sa neoplatí hádať, pretože ako to vždy býva? No učiteľ ma predsa pravdu stále, aj keď ju nemá! No on akoby túto skutočnosť neakceptoval. Ak je nejaký učiteľ nevraživý a začne sa slovná potýčka, Damián nie je schopný prestať. A vždy musí mať posledné slovo!

Po kom to len zdedil? Pomyslel si Edward a v mysli sa zaškeril. Ale to len dovtedy, kým Damián vstal a zo stola schmatol svoje veci. Edward sa v duchu modlil, aby len pokojne, bez poznámok, ktoré by mu ešte viac uškodili, odišiel, čo sa mu zdalo pri jeho vrodenej povahe nemožné.

„Zastáva ešte niekto podobný názor ako pán Swann?“

Učiteľka sa obzrela po triede, Edward a Damián zarovno s ňou. Jedno dievča nesmelo zdvihlo ruku.

„Neveríš v Boha?“ opýtala sa jej Forbesová. Dievča pokrútilo hlavou. „Tak prečo si tu?“

„Lebo profesor etiky ma obťažoval!“

Damián vybuchol v hlasitý smiech. Takže on nie je jediný, kto s „pánom učiteľom“ nevychádza!

Dievča sa milo usmialo. Ale nie na Forbesovú, úsmev venovala Damiánovi. Ten jej ho vrátil v plnej paráde. Prešiel popri laviciach, až k strednému radu, kde sedela a podal jej ruku. Ona ju okamžite prijala. Celou triedou prehrmeli závistlivé dievčenské vzdychy. Teraz sa všetky stokrát preklínali, že sa nepostavili a neodišli s ním, ale na to už bolo neskoro.

Damián priviedol dievča k dverám a odtiaľ sa otočil na Forbesovú.

„Slečna, ak vás môžem o niečo poprosiť… Pomodlite sa za mňa. Uvidíme, či to na mojom posranom živote niečo zmení!“ Dvere sa zabuchli a Edward sa v myšlienkach opäť zasmial.

Jasné, ako som povedal, musí mať posledné slovo!

Túto časť venujem v prvom rade MatusQaDLS a SummerLili. Ďakujem za vašu podporu, ale nie len vám, no všetkým, ktorí ma podporujete svojimi komentármi! Ešte raz ďakujem! A prosím o vyjdrenie vašich názorov na túto časť.

... moje shrnutie ... 9. kapitola ... - ... 11. kapitola ...

Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Damián - 10: