Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Damián - 14

11.01.2011 (08:00) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1570×

14. kapitola - It´s not the same like... Like with you...

„Iba večeru, nič viac...“ obránil sa.

Bella nahnevane našpúlila pery. „A myslíš, že jednou večerou mi vynahradíš všetky tie roky?“

„Nie, to nemyslím, uvedomil som si, že sa to už nedá napraviť.“

„Tak fajn!“ Vytrhla mu kvety z rúk a odkráčala do kuchyne, kde ich s úsmevom napchala do porcelánovej vázy. Potom vybehla do svojej spálne, hodila na seba nejaké tričko a nohavice a utekala si po kabát. Edward jej doň pomohol a spoločne vykročili k autu, ktoré zaparkoval hneď pred domom.

Príjemná hudba, ktorá vychádzala z rádia, však Bellu určite nezahriala, a tak sa podujal zapnúť aj kúrenie. No keď natiahol ruku, vrazil do Bellinej, keďže ich to napadlo v rovnaký čas. Pozreli sa na seba a zrazu obaja pocítili rovnaký pocit ako pred rokmi. No Bella tú spomienku pochovala dosť hlboko, keď sa zdesene odtiahla.

Edward sa zamračil. Bojí sa ho? Bojí sa, že ju znova opustí? Rád by povedal, že sa to v žiadnom prípade nestane, ale je to vôbec pravda?! Mal by jej to vysvetliť, ale ako? Ak sa so všetkým prizná, znenávidí ho... Nie, teraz nie!

Zaparkoval na parkovisku pred akousi nóbl reštauráciou a poponáhľal sa otvoriť Belle dvere. Nestihol to, spravila to sama, aj keď videla, že jej chce pomôcť. Nikto, kto by ich uvidel pritom, ako vchádzali do reštaurácie alebo sa usádzali za stôl, by nepovedal, že sa kedysi tak veľmi milovali. Ich ozajstné pocity skrývali pod chladnými maskami a Edward mal čím ďalej, tým menej odhodlania.

„Čo si želáte?“ K stolu pribehla mladá blondínka v úzkej červeno-bielej rovnošate a so svojimi dlhými mihalnicami poklipkala smerom k Edwardovi.

„Bože, dievča, veď by ti mohol byť otcom,“ zamrmlala Bella neuvedomujúc si, ako tá pripomienka vyznela.

Servírka sa na ňu znepokojene zadívala a potom svoj pohľad stiahla k sedemnásťročnému chalanovi, ktorý sa pod mikroskopom jej očí nepohodlne pomrvil.

„Ospravedlňujem sa, Bella má len zlú náladu, inokedy takáto nebýva.“ Pozrel sa na servírku.

„Pripiekla sa jej večera,“ dodal s úsmevom.

„To je v poriadku.“ Blondínka si hravo prehadzovala pero s papierikom z ruky do ruky.

„Chápem, každá mama si chráni svojho syna, je to pochopiteľné...“

Pri poslednom slove Belle vypadla vidlička z rúk a narazila na ďalší príbor pri tanieri. Oči sa jej šokovane rozšírili, pozrela sa na Edwarda a potom na servírku.

„Mama?“ zopakovala zmätene.

 ***

„Tu som,“ zvýskla Tanya, aby na seba upozornila, no hneď, ako ju Damián zbadal, rýchlo uskočila za hrubý kmeň starého duba. Snehová guľa ju minula len o vlások...

Znova sa mu chcela provokatívne ukázať, ale hneď, ako vyliezla zo svojho úkrytu, kdesi z hora ju zavalila poriadna hŕba snehu. Až keď ležala rozvalená pod dubom, ktorý ju mal pôvodne chrániť, pohľadom zistila, že jej úkryt sa spolčil s nepriateľom.

Damián sa na ňu zvesela usmieval čupiac na nízkom konári a v rukách mal už pripravené ďalšie bombardéry. To mala však Tanya tiež. Nesnažila sa spod snehu vyhrabať, jednoducho postláčala sneh pod bielou prikrývkou, ktorá ju celú obsypala a s úsmevom na perách ich do Damiána začala hádzať skôr, ako by sa mal možnosť brániť.

Jedna guľa sa rozletela na jeho čiernej koženej bunde a druhá mu vrazila do tváre s takou silou, že ho to zhodilo zo stromu. Tanya sa okamžite vyštverala na nohy. Zrejme správne neodhadla svoju silu, a tým pádom si nebola istá či Damiánovi nechcene neublížila.

„Si v poriadku?“ Kľakla si k nemu a pozrela mu do mierne červenajúcej sa tváre. Vyzeral tak rozkošne, až sa nad tým musela pousmiať.

„Uhm,“ zamrmlal a oprel sa o strom, z ktorého pred chvíľou tak nešikovne spadol. Tanya si zložila rukavice a pravou rukou mu vytrepala sneh z roztrapatených vlasov. Prstami mu jemne prešla po studenom líci až k skrehnutým perám. Damián sa trhane nadýchol, akoby chcel niečo povedať, ale z hrdla sa mu nevydral ani hlások. Tanya sa ani na sekundu neodtrhla od jeho hanblivých očí. Farby, ktoré sa v nich miešali, sa svojou prítomnosťou navzájom vylučovali. Práve preto bol jeho pohľad tak zvláštny, akoby dokázal nahliadnuť až do samotnej duše.

Ich dychy sa navzájom prelínali v blízkosti, do akej ich Tanya mimovoľne dostala.

„Prosím, ne...“ nestihol ani len dopovedať, Tanya sa zmocnila jeho pier, akoby jej vôbec nezáležalo na tom, či to chce aj on. Pritiahla sa k nemu a zatlačila ho bližšie k stromu. Ruku, ktorou sa snažil zastaviť tú jej, mu bolestne vykrútila. V jej očiach sa zatrblietala temná posadnutosť.

„Tanya, to bolí,“ zasyčal a zaklonil hlavu, aby ju od seba odtrhol. Dúfal, že ak nachvíľu vytriezvie, pochopí, čo robí, ale ona sa bez premýšľania lačne vrhla na jeho krk.

Pokúsil sa ju odsotiť, no netrvalo dlho, kým sa pozviechala. Chcela sa k nemu opäť priblížiť, ale čosi jej to nedovolilo. Rukou nahmatala neviditeľnú vzdušnú stenu, ktorá ich od sebe oddeľovala. V Damiánových očiach zbadala hlboké sústredenie prelínajúce sa s bolesťou, ktorú mu spôsobila.

Vrhla zdesený pohľad na jeho vystretú dlaň...

„Prepáč,“ zašepkala, jej oči pomaly nadobúdali svoju terajšiu zlatistú farbu.

„Nedotýkaj sa ma,“ skríkol, keď sa Tanya nahla, aby mu pomohla postaviť sa. Urobila to však prirýchlo, niet sa čomu diviť, že Damián to považoval za ďalší pokus o niečo, o čo nemal najmenší záujem.

Nechcel to, netúžil po tom... Nebolo to také isté... Také isté ako s Rebecou...

13. kapitola ... moje zhrnutie ... 15. kapitola

Myslíte, že po tomto úmornom čítaní dokážete vyťukať niekoľko slov v komentári? Ďakujem. :)

Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Damián - 14: