Damián sa po dlhom čase vracia a stojí pred svojou prvou pubertálno-upírskou náladičkou. Enjoy, my darlings.
20.07.2011 (07:15) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1224×
16. kapitola - On bol pre smrť zrodený
„Bella, no tak, ja ťa prosím...“ Čelom sa oprel o hrubé naleštené drevo a zhlboka vydýchol. „Vyjdi odtiaľ a porozprávame sa...“ Edward nevedel, čo viac povedať, ako ju presvedčiť, že nič na svete nie je v jeho očiach dokonalejšie ako ona. Že žiadne vrásky ani nič iné, čo vypátra pod mikroskopom svojich skeptických očí, nie je prekážkou. Tak veľmi ju chcel uistiť, že roky, ktoré si vybrali daň na jej stále príliš krásnom tele, preňho nič neznamenajú. Tak veľmi to chcel urobiť, že skoro zabudol na jednu podstatnú vec – na takéto reči už nemá právo. Neexistuje žiadne „poďme a skúsme to znova“. Svoje šance premárnil. Teraz musí zachrániť, čo sa dá.
„Bells, nemáš sa prečo cítiť trápne, tak sa predo mnou neschovávaj,“ úpenlivo zaprosil a zároveň celkovo odhadol myšlienky ženy na druhej strane mahagónových dverí. Cítila sa... ponížene? Hlúpo? Naivne? Nedokázala rozoznať rozdiely medzi tak podobnými slovami – ani sa nesnažila. Len tak ticho sedela, slzy jej tiekli po tvári a rozmazávali čiernu riasenku. Najradšej by sa prepadla pod čiernu zem. Ale ona trčí na záchodoch a odhadzuje jednu vreckovku za druhou, zatiaľ čo pred dverami stojí jej stará láska, búši a dožaduje sa pozornosti.
„Choď preč,“ zašomrala, dobre vedela, že ju počuje.
„Nepôjdem, kým ma nevypočuješ. Nič iné nechcem...“ Ale chcem, pomyslel si pomýlený vlastnými slovami. „Skúšal som to toľkokrát, Bella – porozprávať sa. Po návrate som dlho chodieval okolo tvojho domu, zbieral odvahu. Teraz ju už mám. A ty si tu. Ak ma potom, čo ti poviem, už nebudeš chcieť vidieť, odídem.“
Bella sa uprostred trhavého nádychu zarazila. Skutočne by odišiel? Iba tak na požiadanie? Znovu by opustil svojho syna práve teraz, keď sa konečne zblížili? Vzápätí sa vyšvihla na nohy a upravila si po kolená dlhý hnedý kabát. Tak to teda nie! Nedovolí, aby Damián stratil svojho otca aj po druhýkrát. Jeden rozhovor... Dve slová sa jej primkli k mysli ako pijavice a hnali ju upraviť sa k umývadlu. Snažila sa nájsť v sebe silu, ktorá by jej pomohla otvoriť dvere a vpustiť dovnútra trpkú minulosť. Našla ju.
Stisla mosadznú kľučku a hrdo sa mu pozrela do tváre.
„Najskôr si niečo vyjasnime,“ začala pokojným hlasom, sama netušiac, kde sa to v nej berie.
„My dvaja sme skončili.“ Edward len nemo prikývol, v očiach sa mu mihol pohasínajúci plamienok nádeje. „Neviem ani, čo iné by si mohol očakávať. Bez jediného vysvetlenia si odišiel a nechal tu osemnásťročnú tehotnú ženu brodiť sa špinami tohto života. Nechal si ma celkom samú, keď som potrebovala pomoc, keď tvoj syn potreboval pomoc... Teraz si znova tu, stále v tak dokonalej podobe, no ja som zostarla. Pre nás už nie je žiadna budúcnosť. Ale je tu vaša budúcnosť. Tvoja a Damiánova. Odídeš až keď ti to on sám povie a ja ten čas dokedy sa tak stane, pretrpím.“
Od samej nervozity sa jej začali potiť ruky.
„V tejto chvíli chcem počuť iba pravdivé vysvetlenie. Prečo si odišiel. Prečo si sa vrátil. Prečo si zničil všetko krásne, čo sme spolu vybudovali.“
Nastalo ticho. Nie nepríjemné ani trápne, skôr potrebné pre ďalšie slová.
„Potom sa dohodneme, čo ďalej.“
Podľa ďalšej minútky ticha Edward usúdil, že „vyjasňovanie“ skončilo.
„Ďakujem. Vrátime sa?“
„Nie,“ odvetila Bella s malým náznakom úsmevu. „Ako sa môžeme sústrediť na rozhovor, keď ťa každú sekundu niekto zvádza nepatričnými pohľadmi? Pôjdeme inam.“ V očiach sa jej zlovestne blyslo. „Poznám jedno dobré miesto...“
***
Damián sa posadil za štvormiestny kuchynský stolík a zbožne sa zahľadel do taniera. Ani si neuvedomil, aký je hladný, kým si nevložil do úst prvé sústo. Párkrát zavrtel vidličkou a potom už len spokojne oddychoval.
„Netušila som, že vieš variť.“ Tanya uznanlivo pokyvovala hlavou, ukladajúc použitý riad do umývačky. Je toho ešte veľa, čo o tebe neviem, že?
„Hromada kuchárskych kníh a nespočetne veľa praxe robí zázraky...“
Damián sa zosunul chrbtom po operadle stoličky a vyložil si ruky cez jeho okraje.
„Boli časy, keď mi prihorela aj voda,“ priznal sa. Tanya sa zložila na stoličke naproti a priateľsky sa usmiala.
„Preto sa ja radšej takýmto činnostiam vyhýbam.“
„A čo potom robíš?!“
Tanya sa zatvárila viac menej nechápavo. Alebo skôr len zamaskovala výraz, ktorá vyvolala tá dvojzmyselná otázka.
„Myslím vo voľnom čase. Musíš ho mať priveľa,“ vysvetlil s očami uprenými do podlahy. Možno si predsa niečo všimol?! Tanya, no tak vzchop sa, toto nemôžeš!
„Ja... heh, ani neviem. Väčšinu času trávim s rodinou a ty?!“
Damián pokrútil hlavou. „Mama veľa pracuje.“
„Máš aj inú rodinu,“ pripomenula mu s úsmevom. Ticho.
„Môžeme to nechať tak?“ Dobre vedel, že túto tému začal sám, ale...
„Nechcem byť hrubý, no poznáme sa sotva deň... A ja sa na takéto debaty necítim.“ Zrejme už vytušil iný smer rozhovoru, aký plánoval a včas ho zatrhol. Damián nemal rád, keď z neho niekto nasilu niečo ťahal a Tanya sa o to snažila po celý čas. Občas sa rozhovoril sám od seba a od ostatných tak trochu očakával, že si na ten moment počkajú.
„Jasné, to je v pohode. Čo chceš potom robiť?“
Damián sa zamyslel.
„Mohli by sme ísť za ostatnými? Pridať sa k lovu?!“
„Nie!“ zbrklo odvetila Tanya. „Teda, nemali by sme ísť tak ďaleko...“
Damián chvíľu mlčal, zdalo sa akoby si niečo dával dokopy.
„Prečo mám pocit, že ma strážite?!“
Tanya stuhla, no skôr akoby si jej čudnú reakciu stihol všimnúť, vykúzlila svoj tradičný veľkolepý úsmev. Prehodila si dlhé blond vlasy na chrbát a prekrútila očami.
„Si cenný poklad, preto ťa strážime. Okrem toho, ak by sa ti niečo stalo, tvoja matka by nás zaživa upálila.“
Damián sa nezasmial ako očakávala, to jej nahnalo strach.
„Klameš,“ povedal pomaly, vyslovoval čo najzreteľnejšie. Náhle bol celkom zmätený. Zelené oči mu poskakovali zo strany na stranu a dych sa mu o čosi nebadateľne spomalil. Na príliš pomalé dianie sa prirýchlo postavil. Stolička zaškrípala o mramorovú podlahu.
„Ježiš... ty mi klameš, ja to viem...“ Priložil si ruku k čelu, akoby sa snažil vytlačiť odtiaľ všetky doteraz nájdené súvislosti.
Tanya sa postavila, bolo na nej zreteľne vidieť, aká je nervózna, ako nezvláda situáciu. Myšlienky jej vírili v hlave azda rýchlejšie ako Damiánovi. Čo má robiť? Jasperova schopnosť sa prejavila v tej najnevhodnejšej dobe. Nemôže klamať, nemôže teda nič robiť. Jej pocity ju prezradia prv ako...
„Bojíš sa?!“ Damián zaklipkal očami, možno sa mu to len zazdalo.
„Nie, prečo by som mala?“
Na jeho ústach sa mihol pobavený úsmev.
„Ja to vidím, Tanya. Ale nechápem... Pred čím ma ochraňujete?“
„Ja neviem, o čom hovoríš. Uvedomuješ si, ako divne to znie?“ Už sa nedokázala usmiať, bola strnulá od hlavy k pätám.
Damián sa rozhodol zmeniť taktiku.
„Čo urobíš, ak sa rozhodnem odísť?“
Ta otázka Tanyu zaskočila. Vzdala svoju snahu a na rovinu odpovedala.
„Zastavím ťa.“
Damián obdivuhodne zatlieskal. „Konečne sme sa k niečomu dopracovali.“ Jeho hlas bol tvrdý, bez citov. Sám ho nespoznával. Nenávidel, keď bol takýto. Akoby sa z neho razom vytratila všetka ľudskosť a nahradila ju iná temnejšia stránka, ale nebránil sa tomu.
„Povedz mi, čo chcem vedieť, už sa nebudem opakovať.“
Tanya sa zhlboka nadýchla. Aj jej výraz sa zmenil, zostrel, zosmutnel.
„Je to pre teba nebezpečné. Prosím, počkajme na ostatných a potom to všetko vysvetlíme.“
Damián pokrútil hlavou.
„Poď so mnou, nájdeme ich spolu.“
„Nemôžem,“ zúfalo namietla.
„Tak pôjdem sám.“ Ako náhle tie slová vyslovil, Tanya zízala na jeho chrbát. Snažila sa ho zastaviť slovami, ale to nepomohlo. Schmatla ho teda za ruku a nasilu ho otočila tvárou v tvár. Takmer ho nespoznala. Smrtiaci odraz v jeho očiach. Konečne pochopila, pochopila, prečo to má byť práve on. On bol pre smrť zrodený...
15. kapitola ___ Zhrnutie ___ 17. kapitola
Ospravedlňujem sa za dlhú dobu nefunkčnosti, dúfam, že ste na mňa nezabudli a znova sa radi vrátite k mojim poviedkam. Prosím o vaše komentáre, aby som vedela, či sa oplatí písať ďalej. Ďakujem. :)
Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Damián - 16:
Ďakujem všetkým, že ma aj naďalej podporujete, hlavne komentármi.
Dlho som rozmýšľala, čo ti napísať. Predsa, za tých 5 mesiacov som nejak aj zabudla, o čom to bolo, tak som si musela prečítať predchádzajúce diely.
V prvom rade som rada, že si sa vrátila. Túto tvoju poviedku fakt zbožňujem, pretože to je niečo originálne.
Kapitola bola fakt úžasná. Už sa neviem dočkať pokračovania!
Natalie,
nie, nie je .
Chronický nedostatok času (24 hodín je príliš málo času na 2 malé deti, skvelého manžela, prácu a keď k tomu prirátam osobnú psychohygienu spočívajúcu v nutnosti čítať knihy a veci podobné) + vlastná sebakritika keď čítam tie dokonalé veci tu na webe mi bránia čokoľvek vyplodiť.
Okrem toho som voš lenivá - radšej čítam a kritizujem
Všetkým veľmi pekne ďakujem za komentáre.
SummerLilli: Ak neskúsiš, tak neuvidíš. Ja by som si od teba strašne rada niečo prečítala. Naozaj tam nie je nijaká nádej?
Ja si myslím, že vek 36 rokov je ok - mám toľko isto a cítim sa skvele - mám odrodené , váhu 52 kg, síce vrásky na tvári, ale tie skúsenosti .
Nepochybujem, že si to písala ty, len som chcela povedať / napísať, že Tvoj štýl písania sa naozaj oveľa zlepšil a to sa dá len čítaním a čítaním a čítaním ďalších iných kníh - i keď v mojom prípade tie stovky až tisíce kníh nič nespôsobili a ja som nič nedokázala napísať .
V každom prípade gratulujem ešte raz k skvelej kapitolke.
SummerLili: A ja som sa tak bála, že si na mňa zabudla. Ak by to nikto iný nečítal, tak aspoň pre teba by som sa snažila pokračovať.
Takže idem odpovedať po bodoch:
1. To si myslíš, že po celý čas "nefunkčnosti" som sa iba flákala?
2. Rovnaká odpoveď, ako v predošlej otázke. + Veľa som toho v poslednom čase čítala, to mi pomohlo nejako rozvinúť aj vlastnú tvorbu. Ale sľubujem, že som to písala ja a moja znovu nájdená múza.
3. Ak som to dobre popočítala, tak by mala mať okolo 36 rokov, ale ja si ju predstavujem trocha staršiu. Predsa len roky trápenia na nej zanechali väčšie stopy, akoby v 36 mohla mať. Samo o sebe možno 36 nie je tak veľa, ale v porovnaní s Edwardovým vekom...
4. Máš pravdu, pre niekoho bude veľmi nebezpečný... ale viac neprezradím. V ďalšej časti by sa to tajomstvo malo z väčšej časti odhaliť.
Záver: Veľké ďakujem!
PS: O tom návrhe EV budem hlboko premýšľať.
Ďalší diel Tvojej poviedky už mám otvorený pár hodín, ale komentujem až teraz, nakoľko som si musela osviežiť pamäť a prečítať si poviedku od začiatku, čo v práci trošku trvá .
Tak tu je verdikt:
1. ani jedna pravopisná chyba - aspoň som si nevšimla - čo si so sebou urobila ????
2. skvele napísané, napínavé - nehnevaj, ale musím to napísať - akoby si to ani nebola ty, čo to napísal - keď som si porovnala diely predtým a teraz - veľmi veľký posun vpred vo všetkom .
3. Čo sa týka deja, ja si už nepamätám, ale Bella starla normálne - takže teraz má koľko ??? Inak, je v pohode a dobré, že mu neodpustila - možno raz, ak vôbec. Skvele opísané jej pocity na WC.
4. Damián ma ľaká - vytvorila si okolo neho takú zvláštnu bublinu, vysvetli v ďalšej časti alebo aspoň napovedz, prečo ho hľadajú. Ja som mala pocit, že bude veľmi veľmi nebezpečný, a preto ho hľadajú a potrebujú zničiť.
ZÁVER - skvele napísaný diel veľmi originálnej poviedky - som naozaj rada, že si sa vrátila. .
ešte ak by si pokračovala v 2. sérii Edwarda Volturyho, bolo by to dokonalé
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!