Tak po dlhej pauze vám pridávam druhý dielik. Nájdete tu pohľad Emmetta - toho som písala prvý raz, tak to berte s rezervou, a pohľad Edwarda. Kam sa naša rodinka chystá? Prečítajte si... Dúfam, že sa bude páčiť... =DD
13.01.2010 (13:45) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1528×
2. Keď Alice zavelí
Emmett
Tak a je tu konečne deň D! Na tento deň som sa tešil bezmála mesiac. To nám totiž Alice povedala, že ideme na koncert Justina Timberlakea. Nie, že by som bol jeho fanúšikom, ale medzi tanečnicami bude aj ona. Isabell. Moja osobná bohyňa. Skvelá, talentovaná a sexi tanečnica. Neviem sa dočkať, keď ju uvidím naživo. A samozrejme pekne zblízka!
Na dnešný deň sa v podstate tešila celá rodinka. V podstate, pretože Edward ako jediný neprejavoval nadšenie. Carlisle a Esme boli radi, že sa nás na chvíľu zbavia, Alice sa tešila na Justina, ja na Isabell a Jasper sa asi tešil kvôli Alice. Len Edward sa nám pokúšal skaziť náladu. Ale to by sa musel veľmi snažiť, aby sa mu to podarilo. Sme voči jeho averzii na všetky druhy zábavy zvyknutý. Edward je skrátka trochu suchár. Snažil som sa ho trochu napraviť, ale za päťdesiat rokov som mal naňho len minimálny vplyv. Naučil som ho zabaviť sa aspoň trochu, ale on je stále taký upnutý. Síce spolu trávime každú voľnú chvíľu, stále môjmu vplyvu odoláva.
Každou voľnou chvíľou myslím najmä večery a noci. Vtedy majú ostatní spárovaní členovia našej rodiny o zábavu postarané, narozdiel od nás. Nám samozrejme dosť lezie na nervy počúvať zvuky ozývajúce sa z ich izieb. Preto sme na love, v bare, alebo skrátka čo najhlasnejšie hráme nejaké videohry. Ale kvôli Edwardovi sme často vonku, jemu vadia aj ich myšlienky. Niekedy som rád, že nemám žiadny dar. Teda okrem sily.
No a ja radšej akoby som bol niekde v lese, chodím do barov. A so mnou nedobrovoľne chodí aj Edward. Celkom dobre som si ho vytrénoval, tak mi pri balení báb robí sekundanta. Nadhodí mi na nejaký vtip a podobne. Ale nedá sa povedať, že by ho to bavilo. Vždy tak neutrálne sedí a sem tam niečo povie. A baby sa naňho lepia ako včely na med. To ma dokáže vytočiť, pretože plytvá svojim talentom. Mohol by mať každú, na ktorú sa pozrie, ale on na ne kašle. Ešte nenašiel ani jednu, ktorá by sa mu páčila. Osobne si myslím, že je príliš náročný a to čítanie myšlienok mu veru nepomáha. Nie je dobré, keď od prvej chvíle viete o dievčati takmer všetko. Niekedy to pomôže, ale nechcel by som vedieť všetko. Potom ma to dievča nemá čím zaujať. Mám rád, keď je baba tajomná a nedobytná. Nie som ten typ, čo babu iba prefikne. Ja - aj keď na to možno nevyzerám - by som chcel nájsť niekoho, kto mi rozumie a nevidí iba moju krásu. Ale na zabavenie sa to hodí. Je zábava, keď sa za vami otočia všetky sukne. A je viac ako uspokojujúce vedieť, že by ste väčšinu z nich mohli mať. Keď nie všetky. A ten môj priblblý braček na to úplne kašle. Niekedy by sa mu zišla jedna výchovná.
„Mohol by si myslieť na niečo iné? Alebo radšej nemyslieť?” ozval sa podráždený Edward.
„Takú radosť ti neurobím,” zasmial som sa. Dnes sme nešli do školy, pretože okrem toho, že svieti slnko sa musíme do večera dostať do NY. Letieť sme nechceli, tak ideme autami. Alice s Jasperom si vzali Carlisleov mercedes a ja s Edwardom ideme jeho V12. Potrebovali sme tmavé sklá, tak môj miláčik zostal v garáži. A ešte musím sedieť na sedadle spolujazdca. Ten suchár mi nechcel dovoliť riadiť.
„Mohol by si ma prosím prestať nazývať suchárom?” zavrčal na mňa Edward.
„Nemáš mi liezť do hlavy,” pokrčil som plecami. Nechal som rozoberanie úrovne jeho šibnutosti a venoval sa krajším veciam. Premýšľal som o Isabell. O jej krásnych dlhých nohách, o jej sexi postave a skvelom tanečnom prejave. To je baba pre mňa!
„Čo je na nej také skvelé?” vytrhol ma zo zamyslenia Edward.
„Čože?” nechápal som o čom trepe.
„Čo je na tej tvojej Isabell také skvelé?” zopakoval podráždene.
„Čo som ti povedal o lození do hlavy?” odvrkol som. Totálne mi dnes liezol na nervy.
„Vieš dobre, že to nemôžem ovládať. Inak by som do tvojej hlavy nikdy nevliezol,” oklepal sa.
„No hej, dám si na čelo vytetovať: Vstup na vlastné riziko!” vyprskol som naňho a on sa začal rehotať. Tak som sa pridal.
„Tak som to nemyslel. Len mi nešlo dohromady to, o čom si premýšľal predtým s tou Isabell,” pokrčil plecami.
„Čo ti nejde dokopy?” niekedy je ho ťažké pochopiť. Aspoň pre mňa.
„Veď ju nepoznáš a myslíš, že ťa pochopí a bude ťa chcieť nielen kvôli kráse? Poznáš ju? Čo o nej vlastne vieš?” pýtal sa pochybovačným tónom.
„Edward ty to nechápeš. Poznám ju, som zakladateľ fanclubu, jeden z jej prvých fanúšikov a ona je dokonalá. Je záhadná, ale milá. A hlavne sexi,” uškrnul som sa.
„Ako vieš, že je milá?”
„No píšem si s ňou,” pokrčil som plecami.
„A ona o tom vie?” dusil sa smiechom.
„Ty si dnes ale vtipný! Vie o tom!” zavrčal som a začal som chystať plán, ako sa svojho milého bračeka zbaviť.
„A čo ti napísala?”
„No, že ďakuje za spravovanie fanclubu, že si váži každého fanúšika, že nemá čas na frajera,” posledné slová som zašepkal a Edward sa rozosmial ešte viac.
„Ty si debil! Vôbec to nechápeš!” zúrivo som naňho zavrčal a zvyšok cesty som sa s ním nebavil. O čom aj? Je to kus vola.
Edward
No hej, bol som jediný, kto sa na ten stupídny koncert netešil. Nemám rád Justina a nezaujímajú ma tanečnice. Čo tam asi tak budem robiť? Tešili sa všetci, ale Jasper mal na to ospravedlniteľný dôvod. Bol totiž blízko Alice a Emmetta a ich nadšenie sa asi nedalo ignorovať. Vlastne aj Esme a Carlisleho som chápal. Len kvôli nim som nezostal doma. Viem presne, čo Carlisle chystá a už len pri predstave toho sa mi obracia žalúdok. Nejako to budem musieť prežiť.
Okrem toho, že som sa na tento deň netešil, ešte som to dobre pohnojil. Nebaví sa so mnou môj parťák. Ale jemu to dlho nevydrží, nebude mať s kým ísť ohurovať baby. Potrebuje ma. Nie, že by ma to jeho lovenie bavilo, ale nemám nič lepšie na práci. Okrem toho je s Emmom niekedy fakt sranda. Jazz je stále zavesený na Alice, takže mám v podstate len Emma. Ešte aj väčšinu hodín v škole máme spolu. Ale takmer na žiadnej hodine nemôžeme sedieť spolu, najmä nie na matike. Učiteľ si na Emma zasadol a ten mu teraz robí naschvály, vraj nech má byť načo naštvaný. Ja sa do toho radšej nepletiem, nechcem robiť rodičom zbytočné problémy.
Ale Emmett má vlastnú hlavu. Ten si nedá povedať. Ale na to sme si už zvykli. A teraz bol už nezvykle dlho mlčí. Je fakt urazený. Je naštvaný, že ho nechápem. A hlavne to, že sa do toho starám. A zaklincoval som to tým rehotom, ale nemohol som si pomôcť. A teraz sa so mnou nebaví už vyše troch hodín. Už sme takmer v New Yorku a on sa len urazene pozerá z okna a myšlienkach mi pripravuje pomstu. Na nič originálne však neprišiel. Pokúsil som sa ospravedlniť, pretože som ho fakt nechcel naštvať.
„Počuj braček, mrzí ma to. Asi to nechápem, nehnevaj sa,” pokúsil som sa. A on nič. Urazene civel von oknom. Tak ako chce, ja sa doprosovať nebudem.
„Keď ťa to prejde, vieš kde ma nájdeš.”
Otočil sa na mňa s úsmevom od ucha k uchu.
„Ha! Dostal som ťa!” uškŕňal sa a ja som ho znova nepochopil. Pokrčil som ramenami a sledoval cestu. Emmett bol vo vytržení, už sme sa blížili.
„Keby som sa s tebou stavil, že toľko vydržím nerozprávať, vyhral by som. Neveril by si mi,” uškieral sa.
„To asi hej,” priznal som. Trochu ma nakazila jeho dobrá nálada.
***
Zaparkovali sme autá a vyrazili smerom k štadiónu. Alice sa tam chcela dostať čo najskôr. Aj s Emmettom mali problém od vzrušenia nekričať. Alice poskakovala aj keď ju Japer držal okolo pása. Emmett sa culil ako totálny magor a ja som sa tváril, že k nim nepatrím. Prešli sme cez vrátnicu a zistili, že polovica štadiónu je už zaplnená. Alice sa surovo tlačila pod pódium a my sme ju slepo nasledovali. Koncert sa začína takmer za hodinu a my tu budeme trčať už teraz. Ešteže som upír a nemôžem sa unaviť. Inak by som Alice asi roztrhol. Emmett sa pridal k Alicinmu skackaniu a ja s Jasperom sme sa na seba znudene pozerali. Nachvíľu sa mu asi vrátil zdravý rozum. Odvšadiaľ sa na mňa valili myšlienky typu : Ten Justin je ale kus. a horšie. Chcel som vziať nohy na ramená, ale bol som obkľúčený. Snažil som sa zahrať na neviditeľného, ale aj tak si ma jedna baba všimla a mierila si to rovno ku mne. Jej myšlienky ma vystrašili, tak som urobil prvú vec čo ma napadla...
Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Dance of my heart 2.:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!