Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dance of my heart 5.

27.10.2010 (19:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1641×

5. Domov, sladký Forks?

Kapitolku venujem - už spomenutej - Gine. Vďaka za krásne komentíky. Príjemné čítanie. :*

Charlie sa vyzul, ale zrazu som počula, ako sa zakráda. Počula som nabitie pištole. Och, takto som to prekvapenie neplánovala! Rýchlo som sa postavila a pomaly prišla k schodom.

„Oci, odlož tú pištoľ, to som len ja!” povedala som a on sa na mňa obozretne otočil. Vyzeral ako z nejakej kriminálky.

„Bella, dočerta! Veď som ti mohol ublížiť!” zahromžil.

Keď sa Charlie konečne upokojil a odložil pištoľ, zišla som za ním dole. Poriadne som ho objala, aj keď sa mu to zjavne nepáčilo. Bude si musieť zvykať...

„Nevedel som, že prídeš už dnes,” povedal otec vyčítavo.

„To znelo tak, že by si sa tu ešte deň bezo mňa obišiel,” zasmiala som sa.

„Vieš, že som to tak nemyslel. Som rád, že si tu. Ako si sa sem vlastne dostala?“ spýtal sa zmätene.

„Nevšimol si si auto zaparkované oproti domu? To je môj miláčik,“ povedala som pyšne.

„Ty si si sama kúpila auto?“ spýtal sa Charlie s vyvaleným pohľadom.

„Nie, kúpil mi ho Phil. Ale v podstate ho zaplatil peniazmi, ktoré zarobil na mne,“ zasmiala som sa. Charlie nesúhlasne zamrmlal niečo nezrozumiteľné.

„Oci, poď sa najesť. Vyzeráš podvýživene,” povedala som zo žartu a nesúhlasne cmukla. Charlie sa na mňa neveriacky pozrel.

„Ako dlho si už tu?“

„Dosť dlho na to, aby som videla svoju novú izbu. Ďakujem, oci. Zato som ti uvarila večeru. Neboj sa, nie je to nič zložité, to by dokázala ukuchtiť aj mama,” povedala som a priviedla ho k stolu. Sadol si a nechal ma naservírovať večeru.

„Musím priznať, že to vonia dobre,” zamrmlal s nosom takmer zaboreným v steaku. Zasmiala som sa a popriala mu dobrú chuť. Jedli sme v dokonalom tichu, ktoré niekedy narušilo škrknutie príboru o porcelánový tanier.

Po večeri ma Charlie vyhnal so slovami, že dnes umýva on. Vôbec som sa nesnažila odporovať. Nepresvedčil ma len jeho neústupný pohľad, ale i moja vzrastajúca únava. Pobozkala som ho na dobrú noc a vybrala sa do svojej izby. Na vybaľovanie som nemala najmenšiu náladu. Lenivo som sa zvalila na posteľ a vychutnávala si ten dokonalý pocit. Po chvíľke som sa rozhodla, že sa radšej ešte osprchujem a prezlečiem do pyžama. Vzala som si župan a vliezla do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala horúcou vodou, aby som si uvoľnila po lete stuhnuté svalstvo. Musím vymyslieť niečo, aby som zastala vo forme. Inak moje vypracované telo bude o chvíľu vyzerať ako huspenina. Už pri tej predstave ma striaslo! Hneď zajtra niečo vymyslím...

Vyliezla som z vane a vkĺzla späť do županu. Vyčistila som si tvár, umyla zuby a zamierila späť do izby. To už som však bola taká unavená, že som len klesla do postele a za pár sekúnd som už nevedela o svete okolo seba.

Ocitla som sa v zle osvetlenej miestnosti. Prižmúrila som oči k jedinému svetlu, ktoré danú miestnosť osvetľovalo. Z ničoho nič sa miestnosťou začala niesť hudba. Poobzerala som sa vôkol seba, ale nevidela som viac ako na krok. Zdroj hudby som nemohla nájsť, hudba akoby krúžila okolo mňa. Cítila som sa stratená a bezmocná. A vtedy sa to stalo. Z toho jediného zdroja svetla sa postupne vynárala postava. Jediné, čo som mohla s istotou povedať bolo, že to bol muž. Veľmi dobre stavaný muž. Kráčal rovno ku mne. Neisto som sa pozerala jeho smerom. Kde to vlastne som? Kto je on?

Ten muž sa zastavil až tesne pri mne. Dokonca som mohla cítiť jeho podmanivú vôňu. Stále som mu však nevidela do tváre. Akoby mi nejaká neviditeľná sila nedovolila zdvihnúť pohľad. Keď som nakoniec tú silu prekonala, pred očami som nemala tvár. Ten muž akoby tvár ani nemal. Videla som len nejasné obrysy jeho hlavy, nie tvár. Rozrušene som vzdychla. On mi jemne zovrel jednu ruku, druhú mi založil na jeho šiju. Druhou rukou ma jemne chytil za pás a vykročil. Presne v tej chvíli ma úplne prestalo trápiť, že môj tanečník nemá tvár. Nechala som sa viesť, v rytme waltzu sme sa pohybovali po parkete. Bol to neskutočný pocit. Cítila som sa tak ľahká, tvárna a ohybná. Vznášala som sa, plávala som parketom presne tam, kam ma nasmeroval. Bez najmenších ťažkostí. Akoby sme boli prepojení, ako jedno telo, jedna duša. Bolo to niečo mystické a intímne. Pochopila som, že toto je ten pravý.

Presne vo chvíli, keď som si to uvedomila, sa scéna zmenila. My sme sa stále vznášali, ale už sme neboli v tmavej miestnosti, kde som nevidela viac ako jeho. Boli sme vo svetlej sále, plnej svetiel a ľudí. Plnej ich smiechu a vravy. Tancovali sme však stále len my dvaja. Nevnímala som ľudí okolo seba, vnímala som len jedinú osobu. Opäť som zdvihla pohľad k jeho tvári a zdalo sa, že sa pozerám rovno do slnka.

Riadnu chvíľu mi trvalo zistiť, že sa skutočne dívam do slnka. Slnko? Vo Forks? Čo je toto za strelený deň? A koľko je vlastne hodín?

Pozrela som sa na stôl, na ktorom hodiny prekvapivo neboli. Posadila som sa a všimla si, že som stále v župane. Takže včera som okamžite zalomila...

Poobzerala som sa po miestnosti a ten neporiadok ma riadne vydesil. Zdvihla som prikrývku, ktorá bola takmer na zemi a poprekračovala polo-vybalené veci na zemi. Prehrabala som zvyšok vecí v kufri a vytiahla kefku na zuby, ktorú som tam včera len hodila. Rýchlo som zapadla do kúpeľne, urobila som zo seba človeka a vrátila sa do izby. Upratala som aspoň najväčší neporiadok a zvyšok vecí hodila späť do kufra, ktorý som zatlačila pod tú kráľovsky veľkú posteľ.

Keď som bola s upratovaním spokojná, vybrala som sa do kuchyne na raňajky. Dúfala som, že niečo v chladničke ešte zostalo. Nakukla som do kuchyne, ale v nej nikoho nebolo. Pokrčila som plecami a usúdila, že otec ešte spí. Vtom som však počula, ako nejaké auto zaparkovalo na príjazdovej ceste. O malú chvíľu vošiel do kuchyne Charlie s dvoma vreckami.

„Dobré ránko, Bells. Nevedel som, že budeš vstávať tak skoro,“ povedal Charlie, keď si sadal za stôl. Rukou mi pokynul, aby som si prisadla.

„Nedávno v centre otvorili malú kaviarničku, tak som nám skočil po raňajky. Síce sladkému neholdujem, ale dnes to nejako prežijem, nakoľko je chladnička takmer prázdna,” zasmial sa a z prvého vrecka vytiahol dva plastové poháre s kávou.

„Nevedel som, akú kávu máš rada. Tá servírka mi poradila latté, či čo, tak som ti to vzal. Dúfam, že sa trafila,” povedal neisto očakávajúc moju reakciu.

„Jasné, latté je super, oci. Len sa nestíham diviť, čo všetko už vo Forks máte. A ešte viac sa čudujem, že ty holduješ podobným podnikom. Oci, zdá sa, že kráčaš s dobou,“ zasmiala som sa a vzala si od Charlieho kávu. Z druhého vrecka vytiahol voňavé pečivo, ktoré uložil na tanier a podsunul mi ho. Z chladničky vytiahol maslo a džem, ktoré mi tiež podal.

„Dámy majú prednosť,“ povedal a usmial sa na mňa.

„Myslela som, že sa budem ja starať o tvoju výživu a nie naopak,“ povedala som, kým som si na pečivo natierala maslo. Voňalo úžasne a bolo ešte teplé.

„Kým sa zorientuješ, môžem ťa trochu rozmaznávať, nie?“ spýtal sa Charlie a žmurkol na mňa.

„Mne to vyhovuje, ale bude tvoj problém, ak si na to zvyknem,” oplatila som otcovi a s chuťou sa zahryzla do mäkkého pečiva. Bolo skutočne dobré.

„To máš pravdu, môj problém,“ zamrmlal Charlie s plnou pusou.

„A môj problém bude, ak tu úplne zleniviem,“ povedala som, keď som dojedla a potľapkala som sa po bruchu.

„To mi niečo pripomína,“ povedal Charlie a zdvíhal sa zo stoličky.

„Ocko, ja sa idem prebehnúť. Trošku si obzriem okolie a vytrasiem tie tuky, čo som práve prijala,“ skočila som mu do reči.

„Ako myslíš.“ Pokrčil plecami.

„Ale pripomeň mi, že ti mám niečo ukázať,“ povedal a vložil tanier do umývadla.

Obula som si nové tenisky, navliekla sa do nepremokavej bundy a vykročila vpred do forkského počasia. Až zvláštne pekného počasia. Nespomínam si, že by tu niekedy bolo tak jasno. Po malej chvíľke behu som zhodila bundu a zaviazala si ju okolo pása. Bola som na lesnej ceste, tak som si vytiahla mp3 prehrávač a vložila si slúchadlá do uší. Bežala som lesom v tempe mojej obľúbenej piesne. Kútikom oka som pozorovala tú dych vyrážajúcu zeleň všade naokolo. Sústredila som sa na dýchanie, ale nedalo mi to a začala som si spievať. Chúdence zvieratká. Museli mať zo mňa šok.

Nasadila som trošku rezkejšie tempo, pretože som zistila, že nie som ani trochu zadýchaná. Zrazu som však vyšla na malú čistinku, kde ma uchvátila hra svetiel. Zastavila som sa a nadšene pozerala, ako koruny stromov prepúšťajú svetlo v najrôznejších odtieňoch zelenej. V strede čistinky bol kužeľ svetla, ktoré nestlmili žiadne stromy. Bola to dokonalá oáza, až na to, že tu nebola ani poriadna tráva. Iba udupaná hlina. Nie som jediná, komu sa toto miesto páči. Ešte chvíľku som sa kochala tým úžasným miestom, keď sa mi zrazu zazdalo, že sa v lese niečo leskne. Dokonca skôr žiari. Vybrala som sa za tým zdrojom svetla, ktoré z ničoho nič zmizlo. Čo mi z tej zelenej preskočilo? Potriasla som hlavou a rozbehla sa späť k cestičke. Utekala som ešte asi kilometer, keď som zbadala okraj nejakého domu. Radšej som sa rýchlo otočila, nechcem mať problém. Čo ak už som na niekoho pozemku?

Cesta domov sa mi zdala kratšia. Možno preto, že sa začalo zaťahovať a ja som zrýchlila tempo. Bolo som už na malej čistine za naším domom, keď sa mi v prehrávači vybili batérie.

„Aspoň, že ste vydržali cestu,“ povedala som a vložila si prehrávač do vrecka. Nesmiem zabudnúť dobiť batérie.

Vošla som rovno do kuchyne a pozrela na hodiny. Bolo pár minút pred desiatou. Najvyšší čas začať robiť obed. Ak vlastne bude z čoho...

„Ahoj, Bells, už si späť?“ spýtal sa Charlie.

„Som tu,“ usmiala som sa.

„Ako sa ti behalo?“ spýtal sa s nosom v chladničke. Asi ho tiež trápil obed.

„Dobre. Našla som jedno pekné miesto, ale asi je dosť navštevované. Bola tam celkom ušliapaná tráva,“ hovorila som a Charlie len prikyvoval.

„Myslím, že na obed nechám niečo priviezť z Port Angeles. V chladničke už zostala len čierna diera,“ zatvoril chladničku a zasmial sa.

„Nezaťaží to tvoj rozpočet? Myslím, že niečo zvládnem,“ nadhodila som.

„Môj plat nie je ako Philov, ale almužna to tiež nie je. A okrem toho, ani ty nedokážeš vyčarovať z ničoho niečo.“

„Ako myslíš. Idem sa osprchovať a prezliecť. Ak chceš, tak môžem dať aj prať.“

„Nie, zatiaľ nebude treba. Iba ak by si mala niečo svoje,“ povedal, kým vytáčal číslo donáškovej služby v Port Angeles.

Vybehla som do kúpeľne a rýchlo sa osprchovala.

„Bella, ak si hotová, čakám ťa tu. Niečo pre teba mám!“ zvolal Charlie vzrušene, čím vzbudil moju zvedavosť...

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dance of my heart 5.: