Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dance of my heart 6.

13.11.2010 (22:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2119×

6. Prvý školský deň

„Bella, ak si hotová, čakám ťa tu. Niečo pre teba mám!“ zvolal Charlie vzrušene, čím vzbudil moju zvedavosť...

Rýchlo som zbehla dolu. Mokré vlasy mi poletovali všade naokolo. Aj Charlie schytal pár kvapiek, začo mi venoval karhajúci pohľad. Rýchlo som si vlasy zviazala gumičkou a čakala. Charlie sa zatváril veľmi tajomne. S napätím som očakávala, čoho sa bude prekvapenie týkať.

„Poď, niečo ti ukážem!“ povedal Charlie nadšene a kráčal po chodbe do zadnej časti domu. V tej bola len jeho malá dielňa a garáž, ktorá sa vôbec nepoužívala. Všimla som si, že práve k nej máme namierené. Nechápala som, čo má Charlie za lubom. Chce mi dať tú garáž upratať, alebo čo? Zastavil sa tesne pred dverami a chvíľku premýšľal.

„Zatvor si oči!“

„Ocko, je to nutné? Nie som malé dievčatko!“ zaskučala som nesúhlasne.

„Buď to urobíš ty, alebo ja!“ povedal rozmrzene. Zatvorila som si teda oči. On otvoril dvere a presunul sa za mňa. Chytil ma za plecia a jemne ma navigoval.

„Pozor, schod!“ zakričal mi rovno do ucha.

„Otec, som dočasne slepá, ale sluch mám v poriadku!“ Aspoň som mala, kým si mi nezakričal rovno do ucha!

„Prepáč, neuvedomil som si to,“ povedal, keď sme zastavili. Pomaly mi sťahoval ruky z tváre.

„Ešte neotváraj!“ zakričal opäť, ale to bol v dostatočnej vzdialenosti. Luskol vypínačom, počula som zapínanie svetiel. Nespokojne som si vzdychla. Prekvapenia nemám rada.

„Už môžeš,“ povedal Charlie tónom, akože mi to malo prísť samej.

Zažmurkala som do silného svetla. Keď si moje oči zvykli na svetlo, prezrela som si miestnosť. Toto je z našej garáže? pomyslela som si užasnuto.

Miestnosť sa na garáž vôbec nepodobala. Jednu celú stenu tvorilo zrkadlo, po dĺžke druhej bola namontovaná baletná tyč. V rohu stál malý stôl s rádiom a lekárničkou. Na zemi už nebola vrstva prachu, ale celkom nový tanečný parket. Parket osvetľovali tri lampy, ktoré sa do tanečného štúdia dokonale hodili. Malé okná, z ktorých bol výhľad na les, boli vybavené žalúziami. Vydýchla som ohromením a hodila sa otcovi okolo krku. Takmer som ho zhodila na zem.

„Vďaka, ocí!“ zapišťala som mu do ucha. Bolestne sykol. Aspoň vie, aké to je.

„Nemáš za čo, zlatko. Je to vlastne oneskorený darček k tvojím narodeninám.“ Usmial sa na mňa srdečne.

„Narodeniny som mala pred viac ako mesiacom, otec,“ povedala som nesúhlasne.

„A dostala si odo mňa niečo?“ spýtal sa.

„Nespomínam si. Hovorila som, že to bolo pred viac ako mesiacom.“ Zasmiala som sa.

„Tak vidíš. Ale k osemnástke nič veľkolepé nečakaj. Nechám ťa, uži si to,“ povedal Charlie a odišiel. Hneď ako sa za ním zatvorili dvere, prešla som k zrkadlu. Nemohla som tomu uveriť. Jemne som sa ho dotkla, aby som sa presvedčila, že je skutočné. Celý zvyšok dňa som z môjho domáceho štúdia nevystrčila päty.

***

Ráno ma budík budiť nemusel. Bola som hore veľmi skoro, nemohla som spať. Bola som nervózna z môjho prvého školského dňa. O pol siedmej som už stála oblečená v kuchyni a pripravovala praženicu. Chladnička stále zívala prázdnotou, tak som nemala veľmi na výber. Charlie zišiel dole, naraňajkoval sa a poprial mi veľa šťastia. Potom odišiel.

Ja som nevedela, čo so sebou. Nervózne som sa prechádzala. Nechcela som byť v škole prvá, moje auto tú cestu zvládne veľmi rýchlo.

O siedmej som svoju snahu vzdala. Prekontrolovala som svoje oblečenie, batoh, vzala som si čokoládovú tyčinku a vykĺzla som do sychravého počasia. Vlasy sa mi okamžite začali lepiť na tvár. Znudene som ich odhrnula a ponáhľala sa k autu.

***

Tí ľudia sú vo Forkse na práškoch, alebo čo? pýtala som sa sama seba, keď som vychádzala z kancelárie. Tá úradníčka bola ochotná... Keby sa jej niečo spýtam, iste by mi rada ukázala celú školu. Otriasla som sa. Takú ústretovosť som nečakala. Každopádne ma tam dosť zdržala, takže som išla práve včas na prvú hodinu. Študovala som plán a snažila sa nájsť najkratšiu cestu do chemického laboratória. Vtom som do niekoho vrazila. Takmer som spadla.

„Hej! Dávaj... Bella?“ oslovil ma známy hlas. Prekvapene som zdvihla oči od plánu.

„Och, Matt, ahoj.“ Usmiala som sa naňho. Aspoň niekto, koho poznám. Možno mi pomôže.

„Kam ideš?“ spýtal sa, akoby mi čítal myšlienky.

„Prvú mám chémiu v laboratóriu,“ povedala som nespokojne. Chémia nebola môj obľúbený predmet, aj keď som ju ovládala vcelku dobre.

„To je super, ja mám tiež chémiu. Poď, ukážem ti cestu.“

„Inak, oficiálne ťa vítam na Forkskej strednej!“ povedal nadšene. Prezrel si ma od hlavy k päte a obdivne hvízdol.

„Dnes vyzeráš super! Teda, nie, že by si v sobotu vyzerala inak, ale...“ zakoktal sa.

„Vďaka Matt, to je od teba milé.“

„Poďme, aby sme nezmeškali,“ povedal rýchlo a potiahol ma smerom k budove číslo dva. Trochu som ho stiahla späť, nechcela som tam utekať. Nie v prvý deň. Na hodinu sme prišli práve včas a on mi ponúkol miesto vedľa seba. Posadila som sa a čakala, čo dnešný deň prinesie...

Edward:

Och... Stále dokola to isté. Nová študentka, úžasná Bella. Nikto, kto tu teraz je, ju ešte nevidel, ale všetci na ňu myslia. Dievčatá dúfajú, že bude škaredá ako noc, chalani, naopak, snívajú o modelke. Ja som sa znudene zviezol na svoje miesto. Emmett po mne hodil skrkvaný papier.

„Veľmi vtipné,“ zašepkal som a on dostal záchvat smiechu. Pretočil som očami a otvoril si učebnicu. Nechápal som, prečo mám s Emmom takmer všetky hodiny. Nemôže sa vyzúriť na niekom inom? Carlisle povedal, že ho mám krotiť, ale to nie je v ľudských silách. Ani v upírskych.

„Prestaň. Nesmej sa ako blbec, pretože sa začnem ja na tvojom výstupe u Isabell,“ podpichol som ho.

On sa hneď začal rozpamätávať na tú scénu:

„Prišiel som za tebou,” usmial som sa. Zvedavo nadvihla jedno obočie.

„Som tvoj najväčší fanúšik a zakladateľ fanclubu. Som Emmett a toto je môj brat Jasper,” sledoval som, ako sa jej výraz mení...

Silene sa na nás usmiala.

„Rada ťa spoznávam, Emmett. Veľmi pekne ti ďakujem za tie kvety. Nemal by si si robiť starosti,“ povedala a milo sa usmiala.

„To nie sú starosti,“ zamrmlal som. Jej prítomnosť, jej hlas, jej vôňa, všetko bolo tak vábivé, tak krásne.

„Môžem ti nejako pomôcť? Alebo ste ma prišli s bratom iba pozdraviť?“ spýtala sa rozpačito po chvíli ticha.

„Jasné, prepáč. Mám tu tvoju fotku, mohla by si ju podpísať? Nebudem ti dávať návrhy, keďže si písala, že na chalana nemáš čas.“  Zamračil som sa a podal jej môj najväčší plagát. Prekvapene sa naň pozrela.

„Skočím si po pero,“ povedala, ale tá Rose do nej jedno so smiechom hodila. Isabell si povzdychla a podpísala sa. Prečítal som si venovanie: Skvelému zakladateľovi fanclubu, Emmettovi, s láskou Isabell.

„Nechceš podpis aj od Rose?“ spýtala sa veselo.

„Nie, vďaka.“ Usmial som sa na podpísaný plagát. Jasper ma štuchol medzi rebrá.

„Počkaj ešte!“ sykol som naňho.

„Môžem sa s tebou odfotiť?“ spýtal som sa a pridal šteňací kukuč.

„Prepáč, ale to nie je najlepší nápad. Nie,“ povedala Isabell mierne podráždene.

„Len jednu fotku!“ povedal som, hodil som Jazzovi foťák a priskočil som k svojej osobnej bohyni. Ona ma trochu odstrčila.

„Povedala som nie! Padajte! Hneď! Ochranka!“ vrieskala hystericky. Odskočil som, schmatol som Jazza a potupene som vzal nohy na ramená. Sklamane som prebehol okolo ochrankára a zastavil...

Vyprskol som smiechom, čo upútalo celú triedu. Nie však nadlho, pretože práve vošiel pán Varner. Prešiel ku katedre a usadil sa. Predtým však nezabudol Emmettovi venovať varovný pohľad. Hneď nato sa zatváril opäť nepreniknuteľne. Znudene som sa zviezol nižšie. Matika. Nikdy mi nerobila problém, ako upírovi už vôbec, ale nie je to môj obľúbený predmet. A pán Varner nemá Cullenovcov v obľube. S Emmom si nesadli hneď, ale po pár žartíkoch nad ním Varner zlomil palicu.

A s ním aj nado mnou. Som predsa jeho brat, o čo lepší môžem byť?

Dnes bude zábava! Pomyslel si Emmett a premýšľal, čím dnes profesora vytočí. Vtom sa však otvorili dvere. Všetky pohľady sa okamžite upriamili na osobu, ktorá vchádzala. Dievča sa začervenalo a prešlo ku katedre. Bola očarujúca. Šatníkom sa jej v našej škole mohla rovnať jedine Alice, ale to ma na nej neupútalo. Celý jej zjav bol dokonalý. To je to dievča, na ktoré čakám. Konečne niečo nové!

Lesklé vlnité vlasy mala nedbalo zopnuté na temene, riasy aj líčka mala jemne zvýraznené, aby neprebíjali jej prirodzenú krásu.

„Tá je moja!“ sykol som smerom k Emmettovi.

To ťažko! pomyslel si a začal sa nahlas smiať. Všetci sa naňho nechápavo otáčali. Učiteľ začínal strácať trpezlivosť.

„Neruším vás?“ zavrčal na Emma.

„Zatiaľ nie, môžete pokračovať,“ odpovedal mu pokojne môj trafený brat. Varner sa naňho nenávistne zahľadel, ale venoval sa ďalej Belle. Tá len sťažka potláčala smiech.

„Sadnite si vedľa Cullena, slečna Swanová,“ povedal a zasmial sa. Bella sa nechápavo otočila do triedy. Varnerovi to prišlo ako dobrý vtip, keďže posledné dve voľné miesta boli vedľa mňa a Emmetta. Spolu sme totiž sedieť nemohli. Aspoň na matike nie...

Bella sa poobzerala. Keď pohľadom zavadila o Emmetta zastavila, stuhla a počul som, ako jej srdce preskočilo. Nechápavo som sa zahľadel na svojho brata. Vtom sa Bella akoby prebrala z tranzu a pokračovala v ceste. Všimla si voľné miesto vedľa mňa a nahodila priateľský úsmev.

„Dúfam, že si Cullen.“ Zasmiala sa rozpačito. Prikývol som a ona si ku mne sadla.

„Edward Cullen,“ predstavil som sa zdvorilo.

„Bella Swanová,“ odpovedala.

„Je moja!“ sykol som opäť na Emmetta.

Emmett sa opäť pustil do smiechu. Vyložil si nohy na stôl a poslal mi myšlienku: Snívaj ďalej, braček, keď okúsi Emmíka, nebude chcieť iného.

To sa uvidí! Upírskou rýchlosťou som mu podrazil nohu stoličky a on sa zvalil na zem. To upútalo Varnerovu pozornosť, otočil sa od tabule, aby zistil, na čom sa celá trieda tak dobre zabáva. Keď uvidel Emmetta, ktorý leží na zemi a zvíja sa v kŕčoch smiechu, nepotreboval viac.

„Cullen! Do riaditeľne! A vezmite tú stoličku! Je to dôkaz vašej vrcholnej drzosti!“ penil Varner.

Emmett sa postavil, uklonil sa celej triede, vzal na plecia stoličku a prešiel k dverám. Široko sa na učiteľa usmial a vyšiel z triedy... Bella sa smiala a ja som len neveriacky potriasol hlavou. Ten sa nikdy nepoučí...

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dance of my heart 6.: