Tento nápad mi skrsol v hlave počas matiky, takže sa nečudujte! Bella je dvadsať ročná deva a stane sa jej dosť nepekná vec: zomrú jej rodičia. Pri čítaní závetu sa objaví neznámy muž a predloží list, ktorý ju zasiahne a dostane na dno. Pekné čítanie! Sollík!
23.10.2011 (18:15) • SolisUmbra • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 1566×
Prológ
„Ešte! Ešte! Ešte!“ kričali dievčatá okolo, keď som dopíjala plný pol litrový pohár vodky.
Moje narodky. Už od sedemnástky sa s kamoškami opíjam a žúrujeme až do rána. Dvadsaťročná. Konečne za hranicou násťročných. Milujem trinásty október.
Tvrdý alkohol mi vypaľoval dieru do hrude, ale nedbala som. Musela som predsa dokázať, že nie som žiadna padavka. Cítila som sa voľná a nespútaná. S mohutným glgom som dopila, dvihla ruky vo víťaznom geste a hodila pohár niekde preč, kde sa následne rozbil.
Zoskočila som z baru, na ktorom som sedela. Traja barmani – Sárini známi – s krásnymi tváričkami a bohovskými telami sa na mňa až príliš úprimne usmievali. Viem presne, na čo mysleli, ale ja ešte nehodlám prísť o panenstvo. Viem, je to hanba. Dvadsať a ešte stále panna! Hnus.
Pribehla ku mne Sára; kričala, snažiac sa prehlušiť pieseň od Christiny svojím piskľavým hlasom:
„Bola si skvelá! Bože! Táto párty je úžasnááá!“ Začala skákať a pohybovať bokmi do rytmu hudby a ja som sa k nej pridala.
Chvíľu sme tak tancovali a barmani na nás chlipne pozerali. Vtom som pocítila vibrovanie v zadnom vrecku riflí. Vytiahla som svoju Xperiu a pozrela na displej: teta Esme. Čo asi chce? Povedala som jej predsa, že mi dnes večer nemá volať!
Naklonila dom sa k Sáre.
„Idem von,“ zvrieskla som. Sára prikývla a ja som sa začala predierať davom svojich známych. Rozrazila som dvere. Vonku bolo pomerne chladno. Pomerne dosť chladno, no mňa hrial alkohol, ktorý mi zahmlieval mozog.
„No?“ nevrlo som sykla do telefónu.
„Bella? Uf! Ešteže si v poriadku! Bella, dobre ma počúvaj.“ Hlboký nádych. „Tvoji rodičia mali autonehodu,“ vyhŕkla Esme.
„Čo?“ spýtala som sa. Nepočula som ju dobre a nevedela som sa sústrediť. Svet sa so mnou krútil a žalúdok protestoval dosť hlasno.
„Tvoji rodičia sú mŕtvi, Bella. Zomreli.“
Razom sa mi vyjasnila myseľ a pochopila som jej slovám.
„Och nie!“ zašepkala som do tmy.
Kapitola 1.: Závet
O týždeň neskôr
Ťažko som si povzdychla. Sedieť na drevenej, mahagónovej stoličke potiahnutej béžovým lemom v otcovej pracovni bolo to najhoršie za posledný týždeň, ktorý bol aj tak celý na hovno. V otcovej bývalej pracovni. Zaťala som zuby, aby mi opäť nevyhŕkli slzy. Stále som tomu nemohla uveriť.
Vedľa mňa sedela čierna postava – Esme. V šere tlmeného svetla pôsobila ako kôpka nešťastia.
Bolo mi jej nesmierne ľúto. Teraz budem musieť byť silná. Za nás obe. Esme niesla otcovu smrť veľmi zle. Bol jej jediný príbuzný. Rodičia a mladšia sestra zomreli pri havárií lietadla, keď sa vracali z dovolenky v Egypte. Iba ona a jej starší brat Georg – môj otec – prežili.
Na čítaní závetu sa zúčastnili aj Sára a jej priateľ Rory. Bola som im za to vďačná. Pri vchode stál Samuel, náš komorník, ktorý mal červené oči a tmavé kruhy pod nimi. Nikdy som ho nevidela plakať, bol to prísny muž. No teraz, keď je jeho najdrahšia pani už dve hodiny pod zemou, je z neho úplná troska.
K tejto našej malej spoločnosti sa onedlho pridal aj notár O'Really. Malý, zavalitý muž s veľkým nosom. Dobrý priateľ rodiny. Jeho klobúk ma vždy rozosmial. Vstúpil dnu, ťažkými krokmi si to namieril cez celú miestnosť k otcovmu (bývalému) stolu. Zasadol, stolička zavŕzgala a on vytiahol na stôl svoju elegantne ošúchanú diplomatku.
„Stretli sme sa tu pri čítaní poslednej vôle Anny a Georga Swanovcov. Ak dovolíte, chcel by som povedať pár slov.“ Odkašľal si a spustil:
„Anna a Georg boli dobrí ľudia. Aj keď mali pomerne dosť veľký majetok nikdy neboli márnomyseľní či skúpi. Prispievali charite, pomáhali ľuďom postaviť sa na nohy. Mal som ich rád a bol by som nešťastný, keby ich rozsiahli majetok skončil v zlých rukách.“ Očami prebodol moju tvár a mňa zasiahla krivda. To nie je možné! On si myslí, že by som rozflákala celý majetok mojich zosnulých rodičov? Tak to je pekný cvok!
Vybral z tašky hnedú obálku, z ktorej vytiahol drahý tvrdý papier, na ktorom sa vynímal mamin úhľadný rukopis. O'Really si opäť odkašľal a začal čítať testament mojich rodičov:
„V prvom rade vám chceme poďakovať, že ste na nás mysleli a že ste vôbec tu. Takže. Polovicu domu, biele SUV, číslo bankového účtu zanechávame Georgovej sestre a mojej drahej priateľke – Esme Jane Swanovej. Zároveň ťa žiadame o správcovstvo domu,“ prečítal notár a pozrel vážnym výrazom na moju tetu, ktorá prikývla.
Medzitým vošiel do pracovne akýsi mladík. Sadol si na poslednú stoličku v kúte a ticho sedel. Nespozorovala by som ho, keby sa Esme neotočila a nepozrela naň.
Bol nádherný. Úplne dokonalé rysy tváre, bronzové vlasy, žiarivé čierne oči a tie pery. Musela som si zahryznúť do pery, aby som nezastonala túžbou zmocniť sa ich. Neviem, čo ma to pochytilo, ale nedokázala som odtrhnúť pohľad od jeho božského tela. Hypnotizoval ma tými svojimi kukadlami a ja som si všimla, že majú nádych do červena. To bolo zvláštne.
Z tranzu ma vytiahol štuchanec pod rebrá od Sáry. Otočila som sa k notárovi a on čítal ďalej:
„Druhú polovicu domu, čierny sedan a peniaze v trezore zanechávame našej jedinej a nadovšetko milovanej dcére Isabelle Marii Swanovej. Bella, opatruj náš majetok a prosíme ťa, postaraj sa aj o Moon a Lunu – naše dve mačičky. S láskou, zrejme už zosnulí a zahrabaní, manželia Swanovci,“ dokončil notár O'Really s miernim úsmevom. Rodičia mali vždy zmysel pre humor. Aj keď trochu suchý, no aj tak mi bude veľmi chýbať.
„Doklad o prevzatí dedičstva si, prosím, vyzdvihnite tu,“ povedal notár a z obálky vytiahol dva listy. Už-už som si chcela vziať ten môj, keď sa zrazu ozval náš nezvaný hosť nádherne hebkým hlasom:
„K tomu by som mal námietky,“ zahlásil a z vrecka svojej tmavo hnedej koženky vytiahol nejaký dokument. Podišiel k O'Reallymu a podal mu ho.
Notár zmätene otvoril obálku a prečítal si list. Horela som nedočkavosťou zistiť, čo tam je. Až ma nadhadzovalo na stoličke. A to je moje prekliatie: nemám trpezlivosť. Myslela som si, že vybuchnem, keď zrazu notár vypleštil oči a šokovane pozrel na mňa.
„Je to adopčný list Isabelly Swanovej,“ zajachtal a zase ponoril ten svoj červený nos do listu. „A je pravý!“ vydýchol.
Šokovane som otvorila ústa a nemohla veriť vlastním ušiam. Ale veď nie je prvý apríl!
Takže známy, či neznámy... Očakávam kritiku!
Autor: SolisUmbra (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Dedičstvo: Prológ + 1. kapitola: Závet:
Ty jo já... nemám slov snad jen,... Rychle pokračování!!
Krása_ Veľmi pekné...a ten koniec...proste úžas
jsem zvědavá na pokračování
možná si měla tu kapitolku trošku prodloužit a ten dopis nechat na 2. kapitolku mnoo ... ale jinak jsem si myslela že v tom dopise bude něco jinýho tohle mě celkem překvapilo .... ale jen tak dál
Vedela som, že táto poviedka bude skvelá, no toto ma úplne odrovnalo, to mi môžeš veriť. Táto kapitola bola úplne dokonalá!
Chúďa Bells, príde o rodičov, dozvie sa, že je adoptovaná... Niečo také by som vážne nechcela zažiť.
Už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly, zlato, tak rýchlo.
to mě dost překvapilo, vypadá to zajímavě.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!