Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Denník dievčaťa naopak - 11. kapitola

19.12.2018 (12:00) • JaneVolturyCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1101×

Jetro

Triasol som s ňou, no neodpovedala. Zavolal som Edwardovi a jeho otec bol v cuku- letu pri nás. Odviedol ju do nemocnice. Bol som stále s ňou. Obhrýzal som si nechty a nervózne som pochodoval po nemocničnej izbe.

Potom nakráčel doktor a začal niečo splietať o rakovine a halucináciách a boh vie o čom ešte. Potom jej niečo pichli. Spala pokojne celú noc. Ráno sa zobudila celá zadychčaná a šepkala moje meno.

„Jetro,“ zašepkala, keď ma zočila.

„Som tu, láska,“ zašepkal som jej do ucha.

„Neopúšťaj ma. Nikdy.“ Po tvári jej tiekli slzy. Nevedel som prečo.

„A prečo by som ťa aj opúšťal?“ Pohladil som ju po hlave a ona sa pomaly upokojovala. Začala dýchať lepšie.

„Neviem, sníval sa mi sen...“ začala, ale potom pokrútila hlavou.

„Porozprávaj mi ho.“ Posadil som sa na posteľ, tak aby som jej videl do tváre.

Pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.

„Prosím.“ Chytil som jej ruku.

„Snívalo sa mi, že si bol pri mori. Bol si tam s Jasperom a Monikou. Teda najprv som si to myslela, ale potom tam pribudla nejaká žena. A potom si zasa niekoho zabil a ...“ Rozplakala sa.

Kto jej povedal o tom, že sme s Jasperom išli pomôcť cez víkend Monike s jedným starým známym hauriom?

„Netráp sa tým.“ Pousmial som sa.

„Ale mňa to trápi. Tie sny sú také živé. A ešte k tomu sa mi podobné sny snívajú odvtedy, čo si odišiel,“ fňukala.

„Neviem čo to je,“ priznal som.

Pozrela na mňa.

„Ale asi sú to len zlé sny. Ľahni si a na chvíľku si skús pospať. Uľaví sa ti. A neboj, budem pri tebe.“ Chytil som ju za ruku.

„Nechápeš, že celé to začína tým, že zatvorím oči?“ zvrieskla a prístroje za ňou sa rozhvízdali.

Do izby vletela sestrička.

„Pane, musím vás požiadať, aby ste odišli,“ povedala rázne.

„Ale...“ Snažil som sa protestovať.

„Hneď!“ ukázala na dvere.

„Nie!“ zvrieskla Bella.

Pri dverách som sa otočil, aby som sa na ňu ešte pozrel. Videl som jak jej sestrička dáva dýchaciu masku a strieka niečo do infúzie.

Zrazu mi zazvonil mobil. Monika.

„Ahoj.“ Zdvihol som.

„Bože môj. Nezdvíhal si. Myslela som si, že sa ti niečo stalo. Si v nemocnici? Je Bella v poriadku?“ Jedna rana za druhou. Ako guľomet.

„Viem. Nič sa nestalo. Áno. Veľmi nie,“ povedal som.

„Dobre, tak zaradom,“ povedala Monika cez telefón tak vážne, ako sa len dalo.

„Viem, že som nezdvíhal. Nič sa mi nestalo. Som v nemocnici a s Bellou to nevyzerá rúžovo. Dali jej nejakú masku dačo jej pichli do infúzie a teraz... Och. Niekam ju vezú.“ Hlas sa mi triasom a v očiach ma pálili slzy.

„Nie,“ hlesla Monika.

„Moni, bojím sa.“ Po prvý krát v svojom živote. Po prvý raz za stosedemdesiat osem rokov som priznal svoj strach.

„Aj ja.“ Bolo počuť, že aj ona plakala.

„Čo mám robiť?“ reval som ako dieťa.

„Ver.“ Jedno slovo a tak veľa myšlienok.

„Vravela, že sa jej snívalo o našej akcii. Myslíš si, že jej to niekto povedal?“ Snažil som za zmeniť tému.

„Bude v poriadku,“ upokojovala ma Monika lebo presne vedela, o čo mi ide. Videla mi rovno do karát a vyťahovala mi všetky esá z rukávu.

„Viem. Ale aj tak.“

„Nestrácaj hlavu, Romeo. Ta baba je dosť silná, znesie toho veľa, tak prestaň revať a ver!“

Zložila.

Autor: JaneVolturyCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Denník dievčaťa naopak - 11. kapitola: