Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa noci - 2. kapitola

Kristen


Dieťa noci - 2. kapitolaJa viem, že je to po veľmi dlhom čase. Ale čo som mnou narobíte. Dúfam, že sa bude 2. kapitola páčiť, aj keď je trošku krátka. Dozviete sa viac o tajomnom dieťati a na scénu príde ešte niekto. Enjoy :-)

Jej oči boli nádherné. Ak som si predtým vedela predstaviť raj, v tom momente, ako sa naše pohľady stretli, sa všetky moje predstavy o ňom zničili. Zničilo ich toto dieťa. Nikdy by ma nenapadlo, že po storočiach pocítim nádej. Nádej na lepší život. Tú nádej pocítenú zhruba pred 1320 rokmi.

Zrazu kôň zaerdžal a ja som si uvedomila, že chlapec je ešte stále tu. Sedí na koni a jeho splašené srdce mu div nevyskočí z hrude. Otočila som sa k nemu a des v jeho očiach sa nedal s ničím porovnať.

Chlapec bol na človeka prekrásny. Hnedé neposedné vlasy, okrúhlejšia tvár. Bol skoro ako jeho sestra, len v chlapčenskom podaní. Až vtedy mi došlo, že sú vlastne dvojičky. Je zvláštne, že najtalentovanejší ľudia, alebo skôr bytosti, sú dvojičky. Poznám veľa takýchto tvorov, a aj ja sama mám dvojča. S bratom sme vždy boli nerozlučný. Ako oni dvaja. Aj nás ľudia nenávideli. Už len preto, že náš otec opustil kmeň, keď sme boli malí. To, že sme pri pôrode zabili matku pripisovali skôr mne. Veď to ja som z nej „vyšla” ako druhá. Toto jediné poznanie zo mňa urobilo ešte väčšieho vydedenca. Deti si na mňa ukazovali, smiali sa mi. Pamätám sa, akoby to bolo včera, ako do mňa hádzali kamene a pokrikovali. Skoro vždy sa mi podarilo utiecť do „našej jaskynky”. Nášho miestečka, o ktorom sme vedeli iba my dvaja. Brat tam vždy prišiel za mnou a utešoval ma. Aj keď si našiel po čase manželku. Nikdy na mňa nezabudol. Teraz si však na to spomínam iba ja. Možno preto, že to viacej zasiahlo do môjho života, alebo si ON nechce pamätať nič zo života predtým, života ľudského. Prečo, to sa nikdy nedozviem. Nikdy mi nepovie, prečo tak zatrpkol a už sa o mňa nestará, pretože táto téma je u nás na hrade TABU. Tak ako moje schopnosti.

Úplne som sa ponorila do vlastných myšlienok, že až hrdelný výkrik chlapca ma vrátil späť do reality. Uvedomila som si, že jeho strach a nenávisť nevedel vyjadriť inak ako očami. On sa bál a to veľmi. Bál sa tohto dieťaťa. Veď sa už, ako som sa dozvedela, s takýmito deťmi stretol.

Dieťa za mnou zlostne zavrčalo a cítila som ako sa chystá na skok.

Chlapec sa však s desom nepozeral na dievčatko, ale jeho pohľad smeroval vyššie. Nevedela som, čo zazrel, ale vedela som jedno: Ak sa dieťa rozbehne, bude rýchlejšie ako ja. Ak zaútočí, môžem ho zabiť. Doteraz neviem aká silná dokážem byť. Bez uváženia ju môžem roztrhať, alebo ju zabiť iba myšlienkami. Dnes som však zabíjať neprišla.

„Uteč!” zakričala som bez uváženia na chlapca, čo vôbec nebolo potrebné vzhľadom k tomu, že stál pár metrov odo mňa.

„Bež preč! Na západ! Varuj sestru!”

A on neváhal, otočil koňa a už trielil preč.

Vtedy sa stalo niečo, čo by som nikdy nečakala.

Ako sa stratil v lese, dieťa za ním nevyrazilo, ale prestalo vrčať. Počula som ako si sadlo na zem a tíško sa rozplakalo. Cítila som kvapky, stekajúce po jeho líčkach a padajúce na suchú cestu. Bála som sa pohľadu, ktorý by sa mi naskytol, ak by som sa otočila. Ale pritom som si priala zistiť, ako je možné, že plače. Veď malo zamrznúť v tomto mladulinkom stave a ono si tu plače. V tichu lesa som počula dokonca jeho bijúce srdiečko.

„Bim-bam, bim-bam,” tichučko si pravidelne bilo.

Nebola som si vôbec istá tým, čím vlastne je. Veď s nikým takýmto som sa v živote nestretla alebo podľa vône, áno?

Kým som bojovala vnútorný boj, dievčatko stále posmrkávalo a ja som sa pomaly odhodlala otočiť. Avšak zrazu som počula celkom iný, nový zvuk. Tiché našľapávanie, buchot srdca, rýchly dych. Cítila som vôňu, ktorú som vedela zaradiť presne. Zaradiť k tým, ktorých drží Aro v katakombách Voltery a robí na nich pokusy. Skôr ako som stihla čokoľvek spraviť alebo vymyslieť, našľapávanie prestalo.

V tej chvíli by som dala čokoľvek na svete za to, aby sa dieťa na mňa spokojne neusmialo a ja som pri tvári nepocítila hrejivý dych. Dych toho, ktorý ma znetvoril na celú večnosť.

 

 

predslov + 1. kapitola zhrunutie poviedok 3. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa noci - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!