Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 7. kapitola

06.11.2010 (19:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7497×

Edward:

Bella dýchala pravidelne, jej srdce sa tiež dostalo do pravidelného rytmu. Bolo pomalšie ako predtým, ale to odôvodňoval Carlisle jej čiastočnou premenou. Rany sa jej hojili pod očami a ja som musel ísť ešte po zopár konzerv krvi. Jej žily ju priam nasávali. Bella však, stále neotvárala oči. Carlisle ma uisťoval, že je to normálne. Po takomto zážitku si jej telo musí oddýchnuť. Alice sedela na kraji postele a hladila Bellu po bledej pokožke ruky.

„Zvládne prevoz? Nie je dobré sa tu zdržiavať. Hlavne, keď ste ten dom tak doriadili,“ povedal Jasper. Poobzeral som sa po miestnosti. Škody boli značné. Rozbité okno, rozbitá stena, polámaná posteľ a vôbec všetok nábytok aj dvere boli roztrieskané.

„Môžeme ju pokojne previesť. Musíš zohnať pohodlnejšie auto, Jasper,“ povedal Carlisle a balil si veci.

„Čo urobíme s Rose?“ opýtala sa po chvíli Alice. Videl som na nej, ako sa úporne pokúša svojím darom niečo nájsť. Alice nevidela Bellu, kým mala dieťa v sebe a aj teraz je pre ňu trocha rozmazaná. Ak sa Rose od dieťaťa nevzdiali, neuvidí ju. Začul som auto a keď som vyzrel z okna, takmer som omdlel. To celej mojej rodine už totálne šibe? Jasper vybehol po schodoch.

„Mám to auto,“ povedal radostne.

„Jasper, ukradol si sanitku?“ Zalapal som po dychu. Nechápavo na mňa pozrel.

„Nič pohodlnejšie si pre ľudského pacienta neviem predstaviť,“ povedal Jasper urazene. Carlisle sa vyhol z okna a zakrútil hlavou. Vzal som Bellu opatrne do náručia a zniesol ju k sanitke. Carlisle už bol prezlečený v záchranárskej uniforme. Ak by to nebola tak vypätá situácia, s Jasperom by sme sa smiechom váľali po zemi. Naložil som Bellu na ležadlo a sadol si k nej. Alice a Jazz zostali upratovať dom. Šli sme niekoľko hodín. Carlisle pár krát zastavil, aby Bellu skontroloval. Keď sme po dlhých hodinách dorazili do Forks, vydýchol som si. Bella stále spala, a tak som ju opatrne vybral a odniesol do svojej spálne. Esme sa jej okamžite ujala. Zakrátko dorazila Alice a Jasper. Vrátil sa aj Emmett, ktorý sa bol zbaviť sanitky. Emmett ma v myšlienkach zavolal pred dom.

„Čo urobíš s Rose, keď ju nájdeme,“ opýtal sa opatrne.

„Emmett, ona je šialená. Nechala ju tam umrieť. Vzala dieťa a ušla. Nezáleží jej na tebe a ani na nás. Nezáleží jej na ničom. Takmer zabila Bellu. Dala jej lieky, ktoré najskôr zastavili jej srdce.“ Prehltol som jed, ktorý sa mi nahromadil v ústach.

„Tak ako ty miluješ Bellu, ja milujem Rose. To, čo spravila je choré. Nedá sa to ospravedlniť, ale nesmieš ju zabiť.“ Zachvel sa.

„Emmett, ja ju zabijem. Roztrhám ju a ak ju budeš brániť, tiež si to odnesieš.“ Otočil som sa a pomaly šiel k domu.

„Nikdy sa proti tebe nepostavím!“ skríkol na mňa Emmett. Otočil som sa a uznanlivo prikývol. Teraz sa ozvala Emmettova myseľ.

„Tak, ako ty nedokážeš existovať bez Belly, ja nemôžem byť bez Rose.“ Bol zmetený a bál sa o Rose, ale aj o moje dieťa. V tom bol iný. Emmett nebol mysliteľ, ale záležalo mu na našej rodine. Do rodiny patrila aj Bella a naše dieťa. Emmett ešte chvíľu stál a potom vošiel dnu k ostatným. Všetci stáli okolo Bellinej postele. Vedel som, že môj rozhovor s Emmettom počuli. Nikto nič nepovedal. Bella sa trochu pomrvila. Alice sa široko usmiala.

„Preberá sa. Konečne vidím jej budúcnosť.“ Alicina myseľ bola šťastím bez seba. Tešila sa z toho, že bude Bella v poriadku a tiež z toho, že konečne niečo videla.

Carlisle všetkým naznačil, aby odišli. Šiel aj on a dvere jemne privrel. Sadol som si na posteľ a hladkal ju po vlasoch. Pomaly otvorila oči a rozhliadla sa po miestnosti. Jej pohľad sa stretol s mojim. Zhlboka sa nadýchla a z očí jej začali tiecť potoky horúcich sĺz. Začal som ich pohotovo utierať. Okamžite sa chytila mojej ruky a ako malé mača sa začala driapať do mojej náruče. Rýchlo som ju vyslobodil z prikrývky a silno si ju privinul. Neodhadol som silu, lebo hneď sykla bolesťou. Vystrašene som povolil zovretie. Ona nesúhlasne zavrčala.

„Drž ma pevne.“ Otrela sa mi perami o krk. Znova som si ju pritisol k sebe a vdychoval jej vôňu. Bella bez pohybu vzlykala a máčala mi košeľu slzami. Čo mám povedať žene, ktorú som opustil v najťažších chvíľach života? Čo povedať žene, ktorá pri pôrode môjho dieťaťa takmer prišla o život? Ako jej povedať, že som naše dieťa nenašiel? Ak by som mal slzy, možno by zo mňa vyplavili tú horkosť a bolesť. Nežne som ju hladil.

„Odpusť mi, Edward,“ povedala a ja som nechápal, čo jej mám odpustiť. Pozrel som jej do tváre s nechápavým výrazom.

„Odpusť mi, že som neochránila tvoje dieťa. Odpusť, že som ťa opustila, že som ťa pripravila o moje tehotenstvo, o to všetko.“ Znova zaborila hlavu do mojej hrude. Ona je tak úžasná. Je tak nevinná a krehká. To ja som ten, čo sa má ospravedlniť. Ja som ten netvor, čo jej chcel dieťa vyrvať z tela.

„Bella, ja naše dieťa nájdem a potom sa ti budem každý deň nášho života snažiť vynahradiť tvoje utrpenie,“ šepkal som jej chlácholivo do ucha. Carlisle pootvoril dvere a vošiel dnu.

„Chcem ju vyšetriť. Chcem mať istotu, že je v poriadku.“ S úžasom v očiach pozeral na moju manželku. Bella sa odtiahla a usmiala sa na Carlisla.

„Cítim sa dobre. Som unavená a chce sa mi spať.“ Zaborila hlavu späť.

„Ja viem, ale pred pár hodinami si porodila. Musím sa pozrieť, či si v poriadku,“ povedal Carlisle. Bella sa zamrvila a prikývla. Chcel som vyjsť pred dvere, ale Bella chcela, aby som zostal. Carlisle ju rýchlo prezrel a krútil hlavou.

„Vyzeráš dobre. Všetko sa hojí prekvapivo rýchlo.“ Stále krútil hlavou. Bella sa nadýchla a so sklonenou hlavou začala rozprávať.

„Za to môže dieťatko. Najprv mi bolo hrozne zle. Nič som nedokázala zjesť. Čokoľvek som dala do úst, šlo hneď von. Bola som veľmi slabá a chudá. Dieťa bolo nervózne a každý jeho pohyb ma šialene bolel.“ Odmlčala sa. Pri jej slovách som sa chvel. Mal som zlosť. Hneval som sa sám na seba.

„Potom mi domáca našla prácu u mäsiara. Všetko sa tým zmenilo. Tam som zistila, čo obaja potrebujeme.“ Bella sa zatvárila záhadne. Úplne nehlučne sa behom chvíle k jej rozprávaniu s úžasom zbehla celá rodina. Sedel som na posteli pri Belle a z druhej strany si sadla Esme a Carlisle. Alice s Jasperom si sadli na zem k nohám postele a Emmett sa opieral o dvere. Carlisle sa nervózne zavrtel a Bella naň s jemným úškrnom pozrela.

„Je to malý upír. Potrebovali sme krv,“ povedala Bella, ako tú najväčšiu samozrejmosť na svete. Vyvalil som na moju ženu oči. Nechápavo som pokrútil hlavou.

„Ako si...?“ opýtal som sa a očividne som vyzeral hlúpo, lebo na mňa Carlisle zazrel.

„Normálne. Hrnček alebo pohár. Keď som začala piť krv bolo mi oveľa lepšie. Začala som priberať a bola som schopná aj normálne jesť. Už mi nebolo zle. Po týždni som si všimla, že som rýchlejšia, silnejšia a moja koordinácia sa zlepšila aspoň o sto percent. Dieťatko bolo pokojné a nežné.“ Bella sa pri týchto slovách usmiala a pohladila si brucho. V zapätí sa zarazila. Jej dieťa tam už nebolo a nebolo ani tam, kde naozaj patrilo. Patrilo do náručia svojej matky.

Keď Bella rozprávala o pití krvi, Emmett sa nezdržal úsmevu.

„Prečo si nezavolala, keď si vedela, že ti dieťa neublíži,“ poznamenal Emmett po chvíli.

„Ja som nemala odvahu pozrieť sa vám po tom všetkom do očí. Napokon som sem zavolala. Zdvihla to Rose,“ povedala tlmeným hlasom a Emmett hneď v myšlienkach ľutoval, že sa opýtal. Bella pokračovala v rozprávaní až k bodu pôrodu. Potom sa odmlčala. Pozrel som na svoju rodinu a všetci to okamžite pochopili. Vytratili sa z izby, len Emmett stál pri dverách. Prišiel k posteli a kľakol si k Belle. Chytil ju za ruku a oprel si ju o čelo.

„Bella, je mi to všetko tak ľúto. Rose je nešťastná v tomto živote. Naivne som si mysle, že jej s tým pomáham, ale asi to tak nebolo. Ona nie je zlá. Pochopí, čo spravila a napraví to. Dieťatku neublíži. Neboj sa. Nie len ona je vinná. Môžem za to aj ja.“ Postavil sa a rýchlo opustil miestnosť. Bella na mňa pozrela očami plnými sĺz.

„Spi. Budem pri tebe,“ šepol som a pritúlil ju k sebe. Bella sa najprv schúlila v mojom náručí, no v zapätí ma od seba odstrčila a otočila sa na opačnú stranu. Pichlo ma pri srdci. Uvedomoval som si, že potrebuje priestor a čas. To všetko, čo prežila je veľa aj na upíra, nie na krehkého človeka. Nevidím jej myšlienky a dnes som tomu rád. Asi by som neuniesol pravdu o tom, čo si moja láska o mne teraz myslí. Musí ma nenávidieť. Posadil som sa do kresla a strážil jej spánok. Strhávala sa a prepadala v plač. Stále som ju nežne pohladil a ona sa trocha upokojila.

Rosalie:

Sedela som v aute a hojdala v náručí to najvoňavejšie dieťa na svete. Bola to dcéra môjho brata. Opakovala som si to v hlave miliónkrát. Cítiť teplo bábätka v mojich ľadových rukách, bol pocit tak dokonalý, tak plný, tak čarovný. Prisahala by som, že moje mŕtve srdce znova bije. Túžila som milovať toto stvorenie až do konca existencie sveta. Blažený pocit mi zaplavoval telo. Pozrela som sa do krásnych hnedých očí toho malého anjela. Stuhla som hrôzou. Cez oči tohto malinkého zázraku na mňa prosebne hľadela jeho matka. Dievčatko sa v mojom náručí zavrtelo. Pritisla som si jej malú ručičku k tvári. Vtom sa mi vybavil Bellin hlas. Spievala. Teraz som si uvedomila, že mi to ukazuje maličká.

„Ty chceš k mamičke?“ Bozkávala som ju na čielko. Čo som to za netvora? Vytrhla som malinké dieťa z lona jeho matky. To, čo som spravila bolo to najhoršie. Túžim po dieťati tak veľmi, že som schopná obetovať čokoľvek. Čo som to urobila? Pripravila som inú ženu o to, čo je pre mňa najdôležitejšie. Položila som dieťatko do sedačky a šla naspäť k domu, kde som nechala Bellu. Už z diaľky som zbadala Carlislov mercedes. V panike som to prudko otočila.

Dieťa začalo plakať a tak som ho znova vzala do náručia. Nemala som odvahu pomenovať ju a tak som jej vo svojej hlave začala hovoriť malá Bella. Teraz som si už stopercentne uvedomovala, že som urobila chybu. Nikdy som sa s Bohom nerozprávala, ale teraz som sa modlila. Modlila som sa za Bellu. Niečo sa vo mne zlomilo. Malá stále plakala a mne bolo jasné, že ju musím nakŕmiť. Zastavila som pri moteli a ubytovala sa. Všetky veci pre dieťa som už mala v aute. Malá bola viac po oteckovi, než po mamičke. Detskú stravu rázne odmietala a tak som jej do fľaštičky naliala trocha krvi z krvnej konzervy pre Bellu. Prisala sa k cumlíku. Po chvíli sladko zaspala. Sadla som si k oknu a tupo hľadela pred seba. Myslela som na Bellu. Som netvor. Nikdy som sa necítila tak prázdna. V náručí mi spalo to, po čom som desiatky rokov túžila, ale spokojná som nebola. Horela som a bola to bolesť podobná bolesti v deň mojej premeny. Vedela som, čo musím urobiť. Celú noc som umierala strachom. Dopustila som sa vraždy. Zabila som Bellu a tým aj Edwarda. Zabila som aj seba samú. Ráno som vzala do ruky telefón a vytočila Emmettovo číslo. Okamžite zdvihol, no nepovedal ani slovo.

„Prosím, povedz mi, že je Bella v poriadku!“ Zaplakala som.

„Je, ale nie vďaka tebe. Takmer si ju zabila!“ štekol po mne Emmett.

„Ja som totálne zlyhala. Ja som netvor,“ šepkala som.

„Presne to si Rosalie. Si netvor,“ zasyčal. Emmett sa ku mne nikdy takto nesprával. Bolelo ma celé vnútro, no zároveň som bola šťastná, že je Bella v poriadku.

„Prinesiem dieťa,“ povedala som opatrne.

„Radšej sa niekde stretneme. Edward ťa zabije, Rose.“ Teraz bola v jeho hlase obava.

„Emmett, ja to viem, ale prvýkrát v živote chcem čeliť svojej chybe. Ja si to zaslúžim. Ty za to nemôžeš. Si ten najlepší manžel na svete a urobil si všetko, aby si ma spravil šťastnou. Nebráň Edwardovi. O pár hodín som tam.“ Položila som telefón a nečakala som na to čo povie. Obliekla som malú a nakŕmila ju. Pritisla som si ju k tvári a hlboko vdýchla jej vôňu. Chcela som jej arómu dostať do každej bunky tela. Moja najväčšia túžba stať sa matkou, nikdy nebude naplnená. Moje lono je nemé. Nikto a nič na svete ho nenaplní. Nasadla som do auta. Cesta ubehla tak rýchlo. Pár krát som zastala, aby som malinkú nakŕmila. Bola som si istá, že bude ťažké pozrieť sa do očí mojej rodiny a hlavne Belle. Bola som vnútorne zmierená. Musím prijať trest. Smrť bude pre mňa vykúpením. Edward mi urobí láskavosť. Som najnešťastnejším tvorom na zemi.

Prišla som k domu svojej rodiny na poludnie. Vystúpila som z auta a zostala stáť. Z dverí vybehol Carlisle a hneď za ním Emmett a Esme. Alice a Jasper prišli od garáže. Zostali nehybne stáť a civeli na mňa. Na to vyšiel Edward a Bella. Edward sa postavil pred rodinu oproti mne a jeho výraz bol desivý. Pozrela som na Emmetta a sucho prehltla. V jeho očiach bola nenávisť. Moje vnútro sa trhalo na kúsky. Pozrela som sa do tváre malinkej a venovala som jej svoj posledný úsmev a bozk. Nevyznala som sa v tom, čo cítim. Tešila som sa, že bude všetko tak, ako má byť. Bella pobozká svoju dcéru a ja... Na mne nezáleží. Bella obehla Edwarda a natiahla ruky ku mne. Opatrne som jej malú podala.

„Je to dievčatko,“ šepla som. Bella sa postavila k Edwardovi. Edward urobil rýchly krok smerom ku mne. Hrdlo sa mi stiahlo. Je koniec.

6. kapitola - 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 7. kapitola: