Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča z rodu Cullenovcov (6. kapitola)

29.11.2010 (08:30) • tikina • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1276×

V tieni lesa som spozorovala tmavú postavu. Esme vystúpila na slnečnú lúku a ja som mala čo robiť, aby ma nohy nezradili. Kebyže som človek, už sa dávno váľam po zemi. Veď ona predsa... ona... ona žiari! Je ešte krajšia ako predtým. Slnko sa od jej pokožky odráža, čím u nej vyvolalo, že žiari ako tisíce drobných diamantov. Je to možné? – pýtala som sa v duchu samej seba. Áno je. – odpovedala som si hneď aj ironicky.

„Bella? Si v poriadku?“ pýtala sa ma Esme, popričom sa ku mne pomaly približovala.

„Ty... ty... žiariš?“ koktala som.

Esme len prikývla. „Preto nemôžeme za slnečného dňa pred ľudí. Zaujímavé, že tvoja pokožka sa trbliece len tak nepatrne, čisto pre upírske oči. No, ale dosť bolo o tom. Čo si mi to... spravila?“ spýtala sa ma s otázkou v očiach.

„Čože? Ja? Čo som mala spraviť? To ja sa skôr čudujem odkiaľ si sa tu vzala.“ Hovorila som nechápavo.

„No... ja neviem. Proste som len v hlave počula tvoj hlas... volala si ma.“ Vysvetľovala pomaly, akoby sama neverila vlastným slovám. „Možno, možno máš dar...“ zamrmlala sotva počuteľne, dokonca aj pre upírske uši.

„Dar? Čo je to dar?“ Nechápala som.

„Dar... alebo schopnosť, dostanú niektorí upíri po svojej premene. Zdá sa, že ty si ho dostala tiež. Tak ako vie Edward čítať myšlienky, Alice vidí budúcnosť a Jasper dokáže manipulovať a vycítiť emócie, dokážeš ty prehovoriť myšlienkami. Len pre budúcnosť sa trochu kroť, pretože za prvé, tvoj hlas bol taký jasný, že keď si na mňa v duchu zakričala, doslova ma rozbolela hlava. Upíra! To prosím už nerob. No a za druhé, keby bol Edward v dome, počul by ťa. Takže si na to daj pozor, prosím ťa,“ vysvetľovala rýchlo Esme.

„Ale, Esme, ak je pravda to, čo hovoríš, ja mám ešte jeden dar. Vieš, bola som doma. Stála som v kúpeľni pred zrkadlom a myslela na to, ako veľmi by som chcela byť zase človekom. A v tom som sa zase začala premieňať. Normálne mi srdce znova začalo byť, moja telesná teplota by sa zase mohla vyrovnať ľudskej a zmysly taktiež. Dokonca aj farba očí sa mi zmenila na moju ľudskú. Potom však dole niekto zazvonil, ja som sa zľakla a zrazu to zmizlo. Znova som bola upír. Myslíš že by to mohol byť dar?“ spýtala som sa nakoniec, čím som ukončila svoje rozprávanie.

Esme energicky prikývla. „Určite áno. Len, mohla by si mi to predviesť?“ spýtala sa.

„Jasné,“ odpovedala som a začala sa sústrediť na premenu v človeka. Po dlhšej chvíli sa mi to zrejme aj podarilo, pretože som zase cítila tlkot svojho srdca. Keď som už bola zase človek, pozrela som na Esme, no jej reakcia ma celkom odrovnala. Práve mi vietor fúkal do chrbta, ku Esme a tá keď sa nadýchla, oči jej okamžite nebezpečne sčernali, prikrčila sa a skočila po mne.

Bol to šok. V mihu som sa premenila zase na upíra, no tentoraz, aj akoby som cítila, že časť môjho tela, sa odo mňa odpája. Akási neviditeľná blana vyrazila proti Esme a skôr ako na mňa stihla doskočiť, ju odhodila pár metrov odo mňa.

Okamžite som k nej pribehla. „Esme, si v poriadku? Čo sa to stalo? Prepáč, nechcela som ti ublížiť,“ ospravedlňovala som sa jej.

„To nič, Bella. Len ty ako náhle si sa premenila a zavial vietor smerom ku mne, ucítila som neodolateľnú vôňu. Tak veľmi si mi voňala, že aj keď som si uvedomovala, že si upír, neovládla som sa. Mrzí ma to, Bells. Mňa by však teraz viac zaujímalo, čo bolo to, čo ma odhodilo.“ Zamýšľala sa.

„Neviem, teraz je to prvýkrát, čo som to zaznamenala. Ďalšia schopnosť?“ spýtala som sa.

„To by boli dokopy už tri,“ hovorila Esme potichu. „Toľko schopností mal len jeden upír nášho druhu. Bol to vlastne zakladateľ rodu Cullenovcov, stvoriteľ Carlislea, Alan Cullen. Vieš, Alan Carlislea premenil celkom náhodou, no keďže Alan bol nomád, s Carlisleom nepobudol dlho. Carlisle však predtým zistil čo-to o ňom a mimochodom aj to, že Alan mal dokopy 3 dary. Nezistil však presne aké, no vedel, že je to najmocnejší upír zo všetkých a keby sa o ňom dozvedeli Volturiovci, videli by v ňom určitú hrozbu, takže buď by ho donútili pridať sa k nim do gardy, alebo by ho jednoducho zabili. Neviem, či Alan Cullen ešte žije. Chcem sa ťa však spýtať jedno, Bella,“ významne na mňa pozrela, „nenahnevaj sa, prosím, ale, si si istá, že si nebola adoptovaná?“ spýtala sa ma Esme opatrne.

„Jasné že som bola adoptovaná,“ vyhŕkla som bez rozmýšľania. Tým sa mi však dostal do myšlienok Derreck a spolu s ním aj tá hrôza. Z myšlienok ma však vytrhla Esme, za čo som jej bola aj patrične vďačná, ale len na chvíľu.

„Myslela som predtým, než si sa dostala k Derreckovi. Si si istá, že ľudia, pri ktorých si dovtedy žila, boli skutočne tvoji biologickí rodičia?“ vyzvedala.

„Samozrejme, že som si istá. Predsa som toho mala s mamkou toľko spoločného...“ zaspomínala som.

„A čo otec?“ spýtala sa náhle.

„Aj ním som si istá. Mám jeho oči, povahu... Ale keď o tom takto hovoríš, o svojom dedkovi z maminej strany som vôbec nepočula. Myslíš si...“ zasekla som sa a pozrela na Esme s nevyslovenou otázkou v očiach.

„Vieš, ten tvoj náhrdelník musel patriť Alanovi. Pretože tvoj náhrdelník vyobrazuje erb našej rodiny. Pozri,“ povedala Esme a ukázala mi svoj náramok s rovnakým znakom aký mal môj náhrdelník. „Každý člen našej rodiny nosí šperk s erbom. Rosalie nosí náhrdelník, avšak, celkom iný aký máš ty. Alice nosí stužku okolo krku so sponou vyobrazujúcou náš erb, Carlisle má prsteň a Jasper, Emmet a Edward kožené náramky,“ objasňovala. „Takže to vidím tak, že ty si Alanova pravnučka a v sebe si už od narodenia mala upírske gény, len si o nich nevedela a tak sa neprejavovali. Zrejme aj preto si sa tak rýchlo premenila a máš vyvinutejšie zmysly. Po Alanovi si očividne zdedila dary, avšak tvoje oči sú mi stále záhadou,“ hovorila zamyslene.

„To by možno vysvetľovalo aj to, kto ma zachránil pred tým vlakom... Jasné! Ja som vedela že ma nik nestrhol! Niekto ma vzal do náručia, bežal so mnou. Dalo by sa to zrovnať s upírskym behom. Esme, je možné, že by ma zachránil Alan?“ spýtala som sa, keď mi začali dochádzať súvislosti.

„Ak je Alan naozaj tvoj dedko a ešte stále žije, je dosť možné, že ťa zachránil pred vlakom. Si predsa jeho pravnučka,“ hovorila potichu Esme.

„Tak prečo ma nevyslobodil skôr?“ spýtala som sa rozhorčene. „Prečo dovolil, aby som žila päť rokov s Derreckom? Prečo dovolil, aby som trpela? Vtedy by som mu možno bola vďačná. Teraz musím doživotne... teda, do konca mojej existencie žiť so strachom pred mužmi. Prečo mi nepomohol vtedy, Esme? Prečo?“ rozvzlykala som sa.

Esme ma objala okolo pliec, ale mnou doslova lomcovala zlosť, prepletená bolesťou a hrôzou. On ma zachránil pred... čím? To najhoršie, čo sa mi mohlo stať som už prežila, chcela som len kľud, ale on si zmyslí že nie, musím žiť. Tak ma doviedol do Forks, k upírom aby som sa sama stala jednou z nich a do konca večnosti zostala deprimovaná. Bože! – zakliala som čistou zúrivosťou v duchu. V tom sa ozval ohlušujúci treskot, keď blesk dopadol neďaleko mňa a Esme. Úľakom som zapišťala. Panebože, čo sa to so mnou deje?

Spýtavo som pozrela na Esme a tá mi len potvrdila moju mienku. „Ďalší dar,“ šepla.

„Je to možné?“ spýtala som sa.

„Ako vidíš, je. Bells, je tu však jeden problém. Máš totiž veľmi silné schopnosti, a ak máš v sebe ešte nejaké, môžu sa prejaviť kedykoľvek, aj pred ľuďmi. Na viac, schopnosti ktoré máš nevieš ovládať a tak sa môžeš tiež ľahko prezradiť. Prepáč, Bella, ale vidím to tak, že buď o tebe povieme mojej rodine, alebo vyhľadáš svojho deda.“ Pozrela na mňa Esme.

„Tretia možnosť nie je?“ zaskučala som.

„Môžeš ísť k Volturiovcom,“ prehovorila sotva počuteľne.

„Kam?“ spýtala som sa.

„Volturiovci sú upírska šľachtická rodina. Sú niečo ako... polícia vo svete upírov. Vieš, všetci upíri, či sa už živia zvieratami alebo ľuďmi, a poviem ti, ľuďmi sa živí väčšina, máme len jedno pravidllo. Nepútať pozornosť. Byť nenápadní, aby ľudia ani len netušili. Väčšinou s týmto majú problém novorodení, ktorí nevedia ovládať svoje pudy a inštinkty a tak kľudne lovia medzi ľuďmi. Vtedy musia zakročiť Volturiovci. Väčšinou vyšlú gardu, aby špinavú prácu odviedla za nich, len ojedinele sa na misiu vydá aj sama šľachta.

Šľachtu tvoria traja bratia, na ktorých čele stojí Aro. Potom sú tam Marcus a Caius. Aro má schopnosť pri dotyku vidieť všetko, na čo človek alebo upír kedy myslel. Marcus dokáže vycítiť vzťahy medzi ľuďmi, či upírmi.“

„A čo je na nich také zlé?“ nechápala som.

Esme na mňa pozrela ako na blázna. „Bella, Aro je vychýrený zberač talentov. Ak by našiel upíra, teda, niečo ako upíra so štyrmi darmi, do konca existencie by si mu musela slúžiť v garde. Po výcviku by si bola silnejšia ako všetci Volturiovci aj s gardou dokopy. Veď, len si to zhrňme. Po premene na človeka dokážeš zahmliť mozog aj vegetariánovi, čo by robili upíri živiaci sa ľudskou krvou?

Vďaka tvojmu štítu sa dokážeš ochrániť pred čímkoľvek a vďaka tomu, že ovládaš oheň... alebo sú to len blesky...? To je jedno. Proste, vďaka tomu môžeš zabiť ktoréhokoľvek upíra, pretože oheň je jediný živel, ktorý dokáže nás upírov zraniť. Ani si len neuvedomuješ, aká si mocná. Volturiovci by si takýto talent nenechali ujsť. Na viac, ak pre nich predstavuješ takúto hrozbu. Preto ak sa raz pridáš k nim, nepustia ťa len tak,“ hovorila Esme.

„Keď vravíš, že po výcviku by som bola silnejšia ako celá Arova garda, prečo by som nemohla svojvoľne odísť? Aj keby sa vyhrážam...“ zamýšľala som sa.

„To nie je dobrý nápad, Bella. Volturiovci budú na teba striehnuť ako mačka na myš. Keď nebudeš dávať pozor, zabijú tvojich najbližších a doslova ťa prinútia slúžiť im v garde.“ Vysvetľovala Esme rýchlo.

„Lenže problém je v tom, že ja už nemám nikoho, na kom mi záleží.“ Preniesla som tvrdohlavo.

„Vážne? Ani Geralda a Irenu?“ spýtala sa pochybovačne.

Tak to bola rana pod pás. Samozrejme, že mi na nich záležalo. Vážne mi to za to nestojí. Dobre, k Volturiovcom nejdem. Lenže ako by ma prijali Cullenovci? Predsa im to však musím raz povedať. Pretože aj keby som sa svoje dary naučila ovládať, ako človek upírom neskutočne voniam a tak by sa zrejme tak ako Esme, tiež neudržali.

„Dobre, Esme, máš pravdu, ale ja proste nechcem aby sa to v najbližšej dobe dozvedela tvoja rodina. Najradšej by som vyhľadala svojho deda, aj keď som naňho momentálne nahnevaná,“ povedala som. „On je určite skúsený upír, naučil by ma toho veľa. Potom by som možno nejak zmiernila svoju... vôňu,“ rozmýšľala som nahlas.

„Aj Jasper by ťa mohol vytrénovať...“ zamrmlala Esme.

„Jasper?“ spýtala som sa neveriacky. Nepovedala by som, kebyže to je Emmet, ale drobný Jasper? Dobre, zas až taký drobný nie je, musím uznať, že je dosť vysoký a má aj vytrénované telo, ale do boja s ním? To je neuveriteľné.

„Zaujímavý príbeh,“ prehovorila Esme a dala sa do rozprávania.

späť | ďalej

Prepáčte za nudnosť tejto kapitoly, ale je to nutné kvôli budúcej. Už je hotová a ak chcete, hodím ju sem ešte dnes. Dúfam že vám táto kapitolka stála za jeden komentár.

Pozdravuje tikina

Autor: tikina (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča z rodu Cullenovcov (6. kapitola):