Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 8. kapitola

14.12.2010 (21:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3067×

„Čo tu robíš?“ ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa s krikom otočila.

Cez tmu som začala rozlišovať črty toho dotyčného a ja som hneď so strachom vypúlila oči. Bol to jeden z tých Edwardových poskokov, ktorý s ním chodili snáď aj na záchod.

„Nič,“ zaklamala som so sklopenými očami a milo sa usmiala. Aj cez tmu som jasne videla, ako sa zamračil a nedôverčivo si ma prezeral. Zrejme mu bolo hneď jasné, že tu nie som iba na nočnej prechádzke.

„Prišla si na výber?“ spýtal sa a ja som ihneď prikývla. Poslednýkrát si ma prezrel a následne kývol rukou a naznačil mi, aby som ho nasledovala.

Nervózne som si pritiahla mikinu k telu, keď som ucítila chlad, ktorý sa čím ďalej, tým zväčšoval.

„Je to ešte ďaleko?“ spýtala som sa, keď sme sa dostávali hlbšie do lesa.

„Bojíš sa?“ zašepkal a na jeho tvári sa objavil úsmev. „Mala by si.“

Mojim telom prebehli zimomriavky a ja som radšej odvrátila pohľad. Nezostávalo mi nič iné, ako mu dôverovať, keďže do školy by som sa sama už nevrátila.

Keď moje oči zaregistrovali svetlo, upokojene som si vydýchla a pridala do kroku. Vyšli sme na malú lúčku, osvetlenou fakľami, ktoré boli všade naokolo. Všimla som si, že oproti minule tu bolo oveľa menej ľudí, no stále ich tu bolo dosť. Všetci iba nervózne postávali a čakali, čo sa stane.

„Vyzerá to tu, ako na nejakom rituáli.“ Otočila som sa na jedno dievča a zasmiala. Ona mi iba darovala škaredý pohľad a posunula sa o pár krokov ďalej. Nechápavo som sa otočila a zahľadela sa na malý kopček, ktorý stál v strede lúky. Už tam stálo zopár Edwardových kamarátov, všetci zahalení do dlhých, čiernych kabátov. Celá táto kombinácia vyzerala nepríjemne a ja som si priala byť doma a v teple.

Spomedzi stromov sa zrazu vynorila postava v čiernej kapucni a namierila si to hneď na kopec. Pousmiala som sa. Tú chôdzu by som spoznala všade. Pomaly si spustil kapucňu, čím odhalil svoju až dokonale krásnu tvár. Vždy bol krásny, no jeho vlasy s kontrastom ohňa hádzali medové odlesky, a na bielej tvári sa jasne odrážali jeho plné, červené pery. Očami pomaly prechádzal po ľuďoch a nakoniec sa pousmial.

„Vítam vás,“ povedal hlasno, aby ho všetci počuli. „Stretávame sa po dosť dlhej dobe a preto som rád, že vás tu vidím. Dneska sme si pre vás vymysleli jednu hru. Pravidlá sú jednoduché, no aj keď sa vám to nebude zdať, hra nie. Po celom lese sa nachádza iba pár jaskýň, ktoré budete musieť nájsť. Ak sa vám to podarí, budeme musieť nájsť veľký čierny kameň, ktorý vám zaručí postup až potom, ako sa dostanete späť na školu. Ten kameň bude váš a my sa uvidíme aj ďalej,“ vysvetlil a zdvihol ten kameň do vzduchu tak, aby ho všetci videli.

„A myslím, že nemusím pripomínať, aby ste si dávali veľký pozor, pretože v lese sa nachádza pár divých zverí.“ Na ústach sa mu objavil široký úsmev a jeho oči sa vo svetle nebezpečne zableskli. „Nikto vám nepomôže, keď sa vám niečo stane.“

Tak ak som bola doteraz vystrašená z toho, že pôjdem sama lesom, nebolo to nič oproti tomu, čo som pociťovala teraz. Pohľadom som nedôverčivo pozrela na tmavú časť lesa. Edward spomínal divé zvery, no ja som tomu neverila. Veď predsa by nedovolil, aby sa niekomu niečo stalo. Zamyslene som sa zamračila a znova pozrela na Edwarda. Môj názor sa ihneď zmenil. On by to dovolil. Už lepšie by bolo stretnúť rozzúreného grizlyho, ako Edwarda samého v lese. Po lúke sa zrazu ozval hlasný zvuk trubky a všetci sa rýchlo rozutekali po lese. Zostala som tam stáť sama. Úplne sama. A mne až príliš neskoro došlo, že to bol štart celej tejto hry.

Opatrným, no rýchlym krokom som sa vybrala ku nejakej cestičke a rozhodla sa ísť po čo najbezpečnejšej trase. Z kapsy som si vybrala malú baterku a ihneď si s ňou osvietila aspoň kúsok cesty, no veľmi mi to nepomohlo. Vždycky, keď sa ozvalo, čo i len tiché prasknutie, hneď som sa so strachom otočila a hľadala príčinu. Po dlhej ceste lesom som už aj stratila pojem o čase. Mohla som ísť tak pätnásť, dvadsať, možno aj tridsať minút. Najviac som sa bála, že som tu ostala sama. Že už všetci našli tie jaskyne a hra sa už dávno skončila.

Rezignovane som sa oprela o strom a unavene privrela oči. Ruka sa mi pomaly zviezla popri tele a ja som cítila, ako sa mi do očí tlačia slzy. Zrazu sa za mnou ozvalo tiché zavitie a ja som s krikom vyletela od stromu a čo najrýchlejšie sa rozbehla preč. No na moje nešťastie sa mi noha zachytila o kmeň a ja som celou silou preletela cez nejaký krík a tvrdo dopadla na studenú zem.

„Au,“ sykla som a s bolesťou sa postavila. Prekvapene som vypúlila oči a na mojich ústach sa zjavil úsmev. Predo mnou stála jaskyňa a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Dokázala som to.

Pomalým krokom som vošla dnu a snažila nájsť ten kameň, no nikde som ho nevidela a ja som sa začala báť, že ho zobral niekto iný.

„Hľadáš toto?“ ozvalo sa za mnou a ja som sa prudko otočila na pôvodcu toho hlasu. Stál tam Edward, na tvári mal samoľúby úsmev a v ruke držal zdvihnutý kameň. Tvár mu osvetľoval iba mesačný svit, čím pôsobil ako socha. Na bledej tvári mu svietili jeho zlaté oči, v ktorých som videla túžbu.

„Áno,“ zašepkala som a rukou mu chcela zobrať ten kameň, no nedovolil mi to.

„Vážne si myslíš, že to bude také jednoduché?“ spýtal sa zamračene a pomalým krokom sa ku mne približoval. „Nenechám ťa vyhrať zadarmo, Bella.“

„Ale ja som ten kameň našla,“ protestovala som a nahnevane si založila ruky na prsiach. Edward sa pobavene zasmial.

„Našla si môj kameň, tu žiaden iný nie je. A ako som povedal, dám ti ho,“ povedal a tajomne sa na mňa usmial. „Tak si poň poď.“ Na tvári sa mu objavil zvodný úsmev a s pozdvihnutým obočím na mňa hľadel.

Prekvapene som tykala očami z neho na ten kameň. Jedno som vedela isto, ten kameň som veľmi chcela, no Edwarda ešte viac. Pohľadom som kĺzala po jeho vypracovanej hrudi a nakoniec si nervózne zahryzla do pery. Keď som spravila prvý krok, Edwardov úsmev sa rozšíril a ja som zbadala, ako si ma bez hanby premeriava.

„Džentlmeni by sa takto na dámu pozerať nemali,“ upozornil som ho zvodne a krásne sa na neho usmiala.

„Ešteže nie som džentlmen,“ oponoval mi s úsmevom a s každým mojim krokom sa vzdiaľoval hlbšie do jaskyne až dokým nenarazil na stenu. Cítila som, ako mojim telom prešla vlna vzrušenia, keď som pri ňom bola tak blízko, že som jeho sladký dych mohla cítiť na svojej tvári. Jednou rukou som mu jemne vkĺzla pod tričko a obkresľovala jeho svaly, zatiaľ čo druhou som ho chytila za krk a pritiahla si jeho pery k tým mojim. Edward nežne preplietal naše jazyky a rukami mi putoval po celom tele až sa dostal k môjmu zadočku. Pevne ma za neho chytil a vyzdvihol si ma na seba. Jeho bozky sa stávali čoraz naliehavejšími a drsnejšími a mne sa to páčilo, čím ďalej, tým viac. Panvou som sa mu silno obtrela o jeho citlivé miesto a hneď ucítila jeho vzrušenie, ktoré som v ňom vyvolávala.

„Chcem ťa, Edward,“ vzdychla som, keď mi perami jemne prechádzal po krku a klesal stále nižšie a nižšie. Jeho bozky zrazu ustáli a ja som zdesene otvorila oči. Usmieval sa, opatrne ma položil na zem a začal mi rozopínať opasok na nohaviciach.

„Povedz mi, ako veľmi ma chceš, Bella,“ zašepkal zmyselne a rukou mi prešiel po vnútornej strane stehna a stále mi uprene hľadel do očí. Priškrtene som sa zasmiala a snažila sa nevnímať tú túžbu, ktorú vo mne vyvolal týmto dotykom. Inokedy by som mala silu vzoprieť sa mu, no teraz nie. Chcela som ho tu a teraz.

„Veľmi, Edward,“ zachrapčala som a všimla si, ako sa mu úsmev rozšíril. Rukou mi ďalej putoval po stehne až mi prešiel po mojom citlivom miestečku. Vzrušene som vzdychla.

„Edward, prosím!“ Prstami mi jemne vbehol do nohavičiek.

„Čo si hovorila?“

„Že ťa chcem,“ zopakovala som a mala pocit, že moje telo exploduje. Edward neváhal a ja som cítila, ako do mňa jedným prstom vošiel a začal ma dráždiť. Mojím telom prešla vlna orgazmu a celé telo sa mi začalo triasť. Nič podobné a ani krásne som nikdy nezažila. Pomaly som vydýchavala, keď to skončilo a na tvári sa mi pohrával šťastný úsmev. Prekvapene som otvorila oči, keď som započula Edwardov smiech. Stál predo mnou, oblečený a s pozdvihnutým obočím na mňa hľadel.

„Tu máš ten kameň,“ povedal a s víťazným úsmevom ho vedľa mňa hodil. „Vieš, myslel som si, že to bude trošku ťažšie,“ doplnil a zatváril sa sklamane. „Ale nebolo.“

Do očí sa mi začali vlievať slzy a ja som na neho nenávistne hľadela.

„Tak ďakujem za...“ zamyslel sa a poslednýkrát si ma premeral. „Pobavenie.“ Na tvári sa mu objavil arogantný úsmev a rýchlym krokom zmizol preč. Slzy sa mi vydrali na povrch, tvár som si schovala do dlaní a schúlila sa do klbka. Mala som pocit, akoby sa vo mne niečo roztrhlo a ja som to už nemohla zlepiť späť. Mojím telom otriasali hlasité vzlyky a po tvári sa mi liali slzy. Nevnímala som, ako dlho som tam tak ležala. Až keď som začala pociťovať studenú zem a môj plač stíchol, rozhodla som sa odísť.

Všetko malo svoju cenu a ja som si za to kruto zaplatila. Predsa len som bola naivná a myslela si, že ku mne možno niečo cíti, no teraz už viem, že je to klamstvo. Edward je chladný, ako kus ľadu a na nikom inom okrem seba mu nezáleží. A ja som jedna z tých, ktoré mu na to naleteli. Najhoršie na tom bolo to, že ja som vedela, aký je. No hlboko v duši som verila, že sa zmení. Pomalým krokom som sa ťahala po chodbe a priala si odísť z tejto školy. Keď som vošla do izby, Anna ku mne hneď s úsmevom pribehla, no keď zbadala moju tvár, hneď sa zamračila.

„Bella, čo sa stalo?“ spýtala sa zhrozene a ihneď ma objala. Moje pocity sa znova vydrali na povrch a ja som si tvár nešťastne zaborila do jej ramena. „On ti ublížil, Bella, že?“ spýtala sa, aj keď vedela odpoveď.

„Ja ho nenávidím,“ zašepkala som medzi vzlykmi. Anna ma zrazu chytila za plecia a odtiahla tak, aby som sa jej pozerala do očí.

„Bella, kvôli nemu už ani jednu slzu!“ upozornila ma a na tvári sa jej vytvoril úsmev. „Myslím, že by sme mali zavolať niekomu, kto sa v tom dobre vyzná,“ povedala a ja som hneď pochopila. Ústa sa mi vytiahli do zákerného úsmevu. „Edward Cullen ešte len zistí, čo sme zač.“

---------------------------------------------------------------------------

Tak ako? Páčilo sa??? Tiež si myslíte, že by Edward mal konečne dostať poriadnu lekciu? :D A ďakujem vám za komentáre, ktoré ma veľmi povzbudia v písaní. Váš Chippy

Moje zhrnutie

Predchádzajúca

Ďalšia

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 8. kapitola: