Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dovoľ mi ukázať ti vášeň - 3. kapitola

03.07.2012 (15:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 3321×

3. kapitola

„Nie, prestaň, prosím ťa, ja som ešte nikdy...“ šepkala som naliehavo, keď mi stiahol šaty a ostala som pod ním úplne nahá. On bol stále oblečený, robil so mnou nepoznané veci a ja som začala chytať paniku. Bozkával sa ma snáď na každý kúsok tela a na niektorých miestach si dal obzvlášť záležať.

Nereagoval na moju vetu a zubami mi stisol pokožku na krku. Hlasno som vzdychla a nechty mu surovo zaryla do chrbta, akoby mal pokožku z kameňa. No neskrivil tvár, nič, žeby ho to bolelo. Jeho ruky som mala všade, pokožka mi horela od vzrušenia a dole som cítila zvláštne pocity.

„Pšt, Bella, hovoril som ti, že nebudem robiť nič, čo nechceš. Ak chceš teraz skončiť, dobre. Myslím, že to zatiaľ stačilo. Ešte mám dosť času, aby som ti všetko ukázal. Viem, že si panna a nehanbi sa za to.“ Pri tom slove som sa poriadne začervenala, ale on to hovoril úplne normálne. „Pôjdeme pekne pomaličky na to, ale musíš mi dovoliť, aby som ti ukázal všetky čary vášne, dobre?“

„Dobre, ale...“

Pobavene pokrútil hlavou a skočil mi do reči. „Nie, hlavne sa ma nepýtaj, prečo to robím. Nehovor mi, že si nechceš užiť dovolenku, hm? Určite si čítala v tých tvojich knihách o veľa pároch, ktoré robili takého veci bez ohľadu na to, či sa poznali, však?“

Znovu som sa musela začervenať. Ako vie, sakra, čo čítam? „Na toto nebudem odpovedať.“

Zasmial sa a ja som ostala civieť na jeho krásnu tvár. „Ani nemusíš, odpoviem si sám.“

Zliezol zo mňa, tak som rýchlo schmatla šaty a obliekla si ich. Hanblivo som sa radšej otočila od neho, aby mi nevidel to, čo mi už aj tak videl. Bože, som mimo. Ako funguje myslenie? Asi som zabudla používať mozog.

„Bella?“ ozval sa za mnou hodvábny hlas. Otočila som sa k nemu, hľadel mi na pery, urobil ku mne dva kroky a už som bol natlačený na mojom tele. Jeho veľké ruky sa mi uvelebili na bokoch a pritisol ma k sebe ešte bližšie. Telo na tele, precitlivené prsia ešte z jeho dráždenia som mala na jeho svalnatej hrudi a dole som cítila jeho vzrušenie.

Sklonil sa ku mne a len vrchom pier sa otrel o tie moje, ktoré boli trochu opuchnuté ešte z predchádzajúceho bozkávania. Vydýchla som, využil ten moment, keď som pootvorila ústa a jazykom sa dobiedzal toho môjho. Ochabla som v jeho náručí a celou váhou som sa musela oprieť o jeho tvrdé a svalnaté, z ktorého sa mi točila hlava. Mohlo existovať niečo tak božské? Už len z pohľadu na jeho hruď musia ženy omdlievať.

Odtiahol sa odo mňa a keby nebolo jeho rúk, spadla by som, ako sa mi zatočila hlava. Potichu sa zasmial a znovu ma objal, ale radšej nebozkával.

„Poďme na pláž k hotelu. V noci je more najkrajšie,“ hovoril tak úžasne omamujúcim hlasom. Prehovorí a človek mu ani nechce protirečiť, len počúva jeho hlas. Chytil ma za ruku, čo ma pekne prekvapilo a išli sme medzi ľudí. Trochu som sa hanbila a do líc mi vstúpila červeň. Predsa len museli sme vyzerať ako pár a... Pri tej myšlienke som nasucho prehltla. No na moje šťastie sa za nami niekto obzvlášť neobzeral, tak som sa upokojila.

„Počkaj tu, skočím pre pitie, vyzeráš dosť vyprahnuto.“ Sklonil sa ku mne a len jemne ma pobozkal na líce. Cítila som, ako mi krv stúpa do líc, keď sa za nami obzrelo pár ľudí.

Sledovala som ho, ako kráča k baru na pláži. Každá žena sa za ním obzrela, ale on pozeral priamo pred seba a ani za jednou sa neotočil. Prišiel mi strašne tajomný, takmer nič som o ňom nevedela, ale nechcela som kaziť ani sekundu, čo môžem byť s týmto sexy chlapom, ktorý ma privádzal o rozum. Možno neskôr, teraz sú otázky zbytočné. Nikdy by som neverila, že práve ja zažijem niečo takéto, ale radšej nad tým nechcem premýšľať, lebo by som utiekla od strachu a nikdy sa nevrátila. Veď sa poznáme len druhý deň. Zvedavosť ma nútila ostať, vychutnávať si každú sekundu s ním. Jeho tajomnosť je až príliš pôvabná. Keby sa toto dozvedeli dievčatá v našom zapadákove, čo ma ohovárali celú strednú, tak by som im riadne vyrazila dych ako sebe. Niekedy som si pripadala, že žijem ako mníška a teraz...

„Nech sa páči, najlepší drink pre najroztomilejšiu a najpôvabnejšiu ženu ostrova,“ ozvalo sa za mnou. Otočila som k nemu a vzala si do ruky veľký pohár s niečím farebným vo vnútri.

„Je v tom alkohol?“ spýtala som sa, než som si slamku priložila k perám. Nechcela som tu  verejne priznávať, ale v živote som žiaden alkohol nepila, maximálne tak jeden hlt vína a to bolo  všetko za môj život.

„Neboj sa, nechcem ťa opiť a potom zneužiť,“ zasmial sa a ja som znovu začervenala ako repa.

„Nie, nie, tak som to nemyslela, ja...“

„Pi, prosím ťa, len si robím srandu.“ Chytil červenú slamku a priložil mi ju k perám. Ani som nedýchala. Odpila som si, skvelá chladená tekutina mi zahnala sucho v krku a musela som spokojne vydýchnuť. Medzi svoje dlhé prsty chytil jahodu, ktorá bola na pohári.

„Zatvor oči,“ šepol podmanivým hlasom. Poslúchla som ho a pomaly privrela oči. Ani som nedýchala, nedokázala som vnímať šumenie mora ani hlasy ľudí, vnímala som len jeho. Jahodu mi priložil k perám, ktoré sa mi samé otvorili a zahryzla som do šťavnatého ovocia. Jahoda zmizla a na perách som pocítila ešte sladší dotyk – jeho pery. Dokonalo chladné, plné... Len letmo sa obtrel o tie moje, po tele mi prešiel mráz a vzrušenie sa usadilo na správnych miestach. Pritisol sa ku mne a ucítila som niečo tvrdé na bruchu. Panebože, nie... Zatočila sa mi hlava, no našťastie ma chytili jeho silné ruky.

Potichu sa zasmial. „No ešte žiadna žena zo mňa neodpadávala. Daj mi minútku, nech si užijem ten pocit.“

„Veľmi vtipné,“ odvrkla som, keď som sa trochu spamätala.

„Ale no, nehnevaj sa na mňa. Je príjemný pocit, keď z teba odpadáva tak krásna žena.“ Zazubil sa a stále ma držal pevne pri sebe, aby som nespadla.

Obaja sme ostali ticho, sledovali more a ja som si užívala jeho dotyky na  sebe. Bolo horúco, ale on bol ľadový. Asi nie je príliš teplokrvný človek, ale bolo mi to príjemné.

„Som tu už dva dni a stále som nevyskúšala more,“ šepla som do ticha nahlas svoje myšlienky. „Čo keby sme si išli zajtra na obed zaplávať, hm?“

Nevidela som mu do tváre, keďže ma zozadu držal, ale najskôr neodpovedal. „Prepáč, ale mám alergiu na slnko. Ale večer som ochotný splniť všetky tvoje priania.“

„Alergiu? Tak prečo žiješ na ostrove, kde svieti celý rok slnko?“

Zasmial sa, ale trochu nešťastne. „Milujem to tu. Aj tak trávim celý deň v kuchyni, kde nám slnko nesvieti a žijem až večer. Pre mňa je noc nádhernejšia ako  deň.“

„Musím len súhlasiť. Noc je čarovnejšia a hlavne pri mori.“ Oprela som sa mu  celým telom o svalnatú hruď a spokojne vydýchla. „Keď som bola malá, vždy som snívala, že som morská panna, plávam po celom mori, okolo mňa sú samé rybičky, ktoré sa predo mnou klaňajú.“

Pôvabne sa zasmial. „Dúfam, že si z toho už vyrástla,“ podpichol ma, no už som mu neodpovedala. Spokojne som sa oňho opierala, o členky sa mi obtierala teplá voda a išla na mňa únava. Ani som si neuvedomila, ako dlho tam stojíme, ale zrazu ma chytil do náručia. Prudko som otvorila oči...

„Pšt, spinkaj, odnesiem ťa do izby.“ Ešte som ucítila jeho dotyk pier na čele a zaspala som ako bábätko v jeho dokonalom náručí obklopená úžasnou vôňou.

Unavene som zišla zo schodov, na poslednom som sa takmer potkla. Ťarbavo som sa vliekla do reštaurácie na raňajky. Nebol v nej už nikto, opäť som bola posledná. Na obvyklom mieste ma dnes nečakali žiadne špeciálne raňajky. Žeby dnes Edward nepracoval?

Čašníčka mi priniesla raňajky, no pri pohľade na sladké jedlo mi prišlo zle. Vypila som len poriadne veľký šálok kávy a rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť po pláži. Vyšla som von, z pláže sa ozýval detský krik a ja som začula známy hlas.

„Tommy, dávaj pozor!“ zakričal krásny hlas. Hlava mi vyletela tým smerom. V celej svojej kráse stál v piesku, zrazu sa k nemu rozbehli dve krásne detičky s bronzovými vlasmi.

„Miláčik, poď mi natrieť chrbát.“ Zamračene som sa pozrela na tmavovlásku, ktorá ležala pri nich. Nevidela som jej ale poriadne do tváre. Edwardovi zasvietilo v očiach a v momente bol u nej. Pobozkal ju na krk a prstami jej začal rozotierať opaľovací krém po chrbte.

Cítila som, ako mi po líci tečú slzy.

„Krásna rodinka, však?“ spýtala sa recepčná za mnou a veselo sa usmievala pri pohľade na nich. Otočila som sa a s plačom som utiekla do izby.

V momente som sa vymrštila z postele, srdce mi narážalo do hrude a nemohla som sa nadýchnuť. Prehrabla som si spotené vlasy. Zmätene som sa rozhliadla po izbe, na nočnom stolíku bol lístok.

Dobré ránko, princezná. Poriadne sa ešte vyspi, nech máš dosť síl na večerné kúpanie a nielen to...

                                                           S netrpezlivosťou a vzrušením Edward

Uf, potrebujem ľadovú sprchu...

Ľudkovia, neskutočne vám ďakujem za všetky komenty, som fakt rada, že sa vám páči. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dovoľ mi ukázať ti vášeň - 3. kapitola: