Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dovoľ mi ukázať ti vášeň - 6. kapitola

24.07.2012 (15:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 4540×

6. kapitola

Ak toto nebol raj plný vášne, tak sa mi sníva, ale nemôže sa mi snívať, lebo ležím práve v posteli s mojím osobným bohom, ktorý leží vedľa mňa a má privreté viečka, keď ho hladím po nahom chrbte. Boli štyri hodiny ráno a ja som vôbec nemala chuť ísť spať po všetkom, čo sme doteraz robili. Ak som predtým hovorila, že je sexuálny boh, tak teraz neviem, čo povedať, lebo ani to ho dostatočne nevystihuje. Pri ňom človek zabudne na úplne všetko vo svojom živote, tak vás omámi, až to je neuveriteľné.

Keď si len predstavím všetky miesta za posledný týždeň, kde ma prekvapil svojou prítomnosťou a už ma zvádzal. Ach, a to posledné milovanie na pláži... Neviem si predstaviť, že by sa malo všetko skončiť.

„O chvíľu budem musieť ísť,“ šepol do vankúša a otočil sa nabok ku mne. Schuti som si prezrela jeho nahé telo bez hanby. Po všetkých veciach, čo sme zažili, sa hanbiť absolútne nemôžem.

„Čo bude dnes dobré na raňajky?“

Zasmial sa a pritúlil sa ku mne ešte bližšie. „Ranný sex na toaletách?“

Pobavene som ho pleskla po bruchu. „To určite. Ešte ťa kvôli mne vyhodia z práce, lebo stále niekam chodíš.“

„Nemyslím si, kde by zobrali tak dokonalého šéfkuchára, hm?“

„Aký skromný,“ zachechtala som sa a prevalila sa na naňho. Šibalsky sa usmial a dlaňou mi prešiel po nahom stehne a pokračoval vyššie.

„Mal by si si dať ruky do mikrovlnky a trochu ich zohriať,“ poznamenala som, keď som sa zachvela od chladu jeho rúk.

Jeho ruky zo mňa v momente zmizli. „Prepáč... už by som mal naozaj ísť.“

„Dobre, ja si ešte na hodinku zdriemnem.“ Snažila som sa hovoriť normálne, ale hlas ma prezradil.

„Pekne sa vyspi, uvidíme sa na raňajkách.“ Ani ma nepobozkal, len si obliekol šortky a už ho nebolo. Bola som príliš unavená, aby som nad tým premýšľala. Tvár som si zaborila do vankúša, na ktorom ležal, nadýchla sa jeho opojnej vône a mohla som spokojne zaspať.

„Poď, pôjdeme ešte ďalej, nech máme súkromie.“  Držal ma za ruku trochu prisilno a ťahal ma stále ďalej a ďalej. Jeho oči boli čierne a v tvári vyzeral ako nejaké zviera.

„Edward, čo ti je?!“ skríkla som po ňom, keď mi ešte viac stisol ruku. Ocitli sme sa medzi samými skalami, surovo ma oprel o jednu z nich a ruky si oprel z oboch strán mojej hlavy.

„Tak strašne ťa potrebujem, Bella. Bože, tvoja krv je ako droga. Ako to mám vydržať?“ Rukou si vkĺzol do vlasov a vyzeral, akoby si ich chcel vytrhať. Vystrašene  som naňho pozerala. Tvár si priložil k môjmu krku, nedokázala som sa pohnúť... nadýchol sa a spokojne niečo zamrmlal.

„Edward,“ šepla som vystrašene, „čo to robíš?“

Zdvihol hlavu a pozrel mi do očí. Toto nebol ten Edward, ktorý sa so mnou vášnivo miloval niekoľkokrát denne, ale zviera, ktoré išlo zabiť svoju obeť. A tou obeťou som bola asi ja... Hlas sa mi vytratil, keď  otvoril ústa a vyceril zuby. Vtom nahlas zavrčal, ale než som stihla zareagovať, zahryzol sa mi do krku...

Prudko som otvorila oči a posadila sa, ale zatočila sa mi hlava. Zatvorila som rýchlo oči a snažila sa predýchať svoj sen. Čo to bolo, preboha? Po hodnej chvíli som sa upokojila a vstala. Ľadová sprcha bude asi najlepšia. Stále sa mi vynárali jeho neprirodzene zlaté oči, ktoré sú niekedy tmavšie a niekedy vyzerá tak nebezpečne. Úplne ako zviera...

Keď som išla na raňajky takmer som zabudla na svoj sen a už sa tešila, až ho uvidím. Nechcela som ísť výťahom, tak som kráčala dolu schodmi, až sa zrazu z rohu niekto vynoril a ja som narazila do niečoho tvrdého. Musela som si dlaňou pošúchať čelo, lebo dotyčná osoba mala hruď ako kameň.

Keď som otvorila oči, videla som len čierne tričko, pod ktorým boli vidieť obrysy tvrdých svalov. Musela som zdvihnúť tvár, aby som mu videla do očí. Musel mať snáď dva metre. Veľkou rukou ma držal okolo pásu...

„Prepáčte, nedávala som pozor,“ ozvala som sa prvá. No na jeho tvári bol len jemný úsmev. Zrazu nakrčil nos a zamračil sa. V tej chvíli som mala chuť pričuchnúť si k telu, či nesmrdím alebo čo.

„To je v poriadku, vina je i na mojej strane.“ Panebože, mal snáď ešte viac omamujúci hlas ako Edward. Sakra, aj oči mal rovnakej farby ako Edward a črty tiež. Žeby jeho brat? Zrazu mi  až príliš dôverne pozeral do očí a jeho ruky som mala stále na páse. Nemohla som sa nabažiť jeho tváre. Musí to byť jeho brat, keď je tak dokonalý.

„No do riti, a to povedal, že s tým už skončil,“ vyšlo z neho zrazu trochu nahnevane. „Ehm, prepáčte mi za ten výraz.“

„To... to je v poriadku,“ vykoktala som. „A kto skončil s čím?“

Pousmial sa. „Moja milá, viete vôbec, koho si púšťate do postele?“ spýtal sa zrazu a ja som vyvalila oči.

„Čo, prosím? To snáď nie je vaša vec!“ skríkla som naštvane a chcela sa od neho odtiahnuť, ale stále ma držal a nechcel pustiť.

„Verte mi, že je. Edward nie je žiadny anjel, drahá.“

Je toto snáď sen? „Poznáte Edwarda? A ako viete, že...?!“

Zrazu mi priložil prst na pery. „Pšt, nemám rád, keď  mi niekto pokladá veľa otázok. A áno, poznám Edwarda. Bol to môj najlepší priateľ niekoľko rokov, pokiaľ nezačal robiť určité veci...“

„Aké veci?“

„To sa dozviete, keď bude už neskoro,“ zamrmlal si pre seba. „Ak si môžem tipnúť, začalo to náhodným stretnutím. Ešte ste nevedeli ani jeho meno a už vám hovoril, aká ste nádherná. Potom vás pobozkal a vy ste bola doňho hneď zbláznená. Večer ste začali  chodiť na romantické prechádzky, správa sa ako gentleman a tára veci o vášni a vzrušení. A vás už očividne dostal do postele, čiže sa blíži k záverečnému štádiu.“

Ak som predtým vyvalila oči, teraz mi už museli vyletieť. Kto ten chlap vlastne je? Ako to môže všetko vedieť?

„Aké záverečné štádium? O čom to hovoríte?“

„To nič, milá moja. Vidím, že som prišiel v správnu chvíľu. Verte mi, že Edwarda poznám lepšie ako seba a s ním nie ste v bezpečí. Rád by som sa s vami rozprával, ale idem za jeho matkou, ktorá ma zavolala, potom sa uvidíme.“

A spokojne sa otočil a kráčal smerom hore. Keď som sa spamätala, rozbehla som sa hore za ním, ale už nikde nebol. Čo to malo znamenať, sakra?

Neznámy:

„Frank, konečne.“ Esme ma objala, na tvári mala zachmúrený výraz.

„Neboj, ponáhľal som sa, aby nebolo neskoro. Tá malá hnedovláska, však?“

Zmätene prikývla. „Videl si ju už s ním?“

„Cestou hore  do mňa vrazila. Je fakt krásna, to musíš Edwardovi uznať.“

„Frank, ide o vážnu vec. A pochybujem, že o pár dní bude stále tak krásna. Edward mi nedá ani príležitosť porozprávať sa s ním. Neviem, čo to zase vyvádza. Povedal, že s tým už dávno skončil.“

Posadila sa na malú  sedačku a chytila si tvár do dlaní od zúfalosti. Presne toto sa opakovalo niekoľkokrát pred tromi rokmi... Keď som odišiel vtedy, bol úplne čistý. Ako je možné, že ho znovu lákala ľudská krv? Aj keď tá maličká voňala božsky. Stále mám pred očami jeho poslednú obeť. Krásna blondínka, ktorá ležala pri mohutnom strome, celá bola nahá a všade mala modriny. No v jej tele nebola ani kvapka krvi. Edward sa nikdy neudržal pri sexe s ľudskými ženami, ako je možné, že tá maličká vyzerala v poriadku?

„Si si naozaj istá, že s ňou chce urobiť to, čo robieval vždy so ženami?“

„A čo iné? Od posledného incidentu nemal žiadnu ženu a vyhýbal sa im, lebo bol zo seba znechutený.“

„Čo ak to myslí s ňou dobre? Nevšimol som si na nej žiadne modriny a vyzerala šťastne... Možno sa naozaj konečne zaľúbil.“

Hodila po mne sarkastický pohľad. „Sám tomu neveríš, Frank.“

„Ja viem, je to príliš zvláštne naňho. Ale ako vieš, upír sa môže zmeniť len raz za svoju existenciu. A možno ho ona zmenila...“

„Tomu neverím, Frank. Pozri, najlepšie bude, ak sa s ním porozprávaš, nikoho z nás nepočúva a vyhýba sa nám. Ani keby ho priviažeme, tak sa nebude s nami rozprávať. Ty si mal naňho vždy najlepší vplyv a ste najlepší priatelia.“

Prikývol som. „Pôjdem za ním. A najlepší priatelia? Tým si už nie som tak istý. Zistím, čo má za lubom a hneď som tu.“

„Ďakujem, nechcem, aby sa tomu dievčaťu niečo stalo.“

„Neboj, ja ju ochránim, je rozkošná.“ Mrkol som na ňu a rozosmiala sa. Toto je stará-dobrá Esme s pekným úsmevom. „Idem...“

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dovoľ mi ukázať ti vášeň - 6. kapitola: