Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 7. kapitola

23.01.2012 (21:15) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 3355×

Bella:

Vstala som a jediné, čo som počula, boli zvuky ozývajúce sa z televízie. Potichu som otvorila dvere a nenápadne nakukla do obývačky. Bol tam iba Edward. Sedel tam pokojne a sledoval nejakú strielačku. Pravdepodobne vedel, že tam stojím, ale neobzrel sa. Asi čakal, kedy ho pozdravím. Chvíľu som sa odhodlávala, ale nakoniec som sa pohla smerom k nemu.

„Dobré ráno,“ pozdravila som ho a sledovala celú izbu, či tu náhodou predsa len niekto nie je.

„Dobré ráno. Ako si sa vyspala?“ Mal až podivne dobrú náladu.

„Dobre, posteľ je mäkká a pohodlná. Ale chcela som sa opýtať... kde si bol v noci?“ Bolo vidieť, že som ho zaskočila. Asi si myslel, že celú noc spím a nič si nevšímam ako to bývalo vo Forks, ale ja som toho veľa nenaspala, lebo už nemám svoje tabletky. Tie dve, čo som si zobrala na cestu, som mala za chvíľu zjedené.

„No... ja som bol v noci na love aj s Emmettom. Dnes išli ostatní a Emmett išiel znova, keď je sezóna medveďov.“

Zdalo sa to logické, ale hovoril to nejako podozrivo ticho a dlho nad tým rozmýšľal. Z tej dobrej stránky, dnes máme deň pre seba a ja sa môžem začať snažiť prežiť. Chcela som si vedľa neho sadnúť, ale počula som, ako mi zaškŕkalo v bruchu, tak som sa vybrala do kuchyne.

Otvorila som chladničku a musím povedať, že sa vážne pripravili na môj príchod. Bolo tam toho veľa a nevedela som si vybrať, ale nakoniec som vybrala len niečo malé. Keď som sa otočila, strašne som sa zľakla, pretože Edward stál nebezpečne blízko mňa.

„Prepáč, nechcel som ťa vyľakať. Chcem sa s tebou porozprávať a vysvetliť ti to, čo som ti sľúbil v aute. Poď za mnou do izby.“ Hneď, ako to dopovedal, sa rozbehol do svojej izby a ja som išla pomaly za ním.

Keď som vstúpila do izby, už sedel na posteli a čakal na mňa. Pozrel sa na mňa a rukou mi naznačil, aby som si sadla vedľa neho. Počúvla som ho a poslušne si sadla. Edward sa nadýchol a začal hovoriť:

„Takže, aby si to pochopila, musím ti povedať všetko odvtedy, keď sme odišli.“ Pozrel sa na mňa a ja som prikývla.

„Vtedy, keď som sa s tebou... rozlúčil, som spolu s rodinou odišiel do Kanady. Vedeli sme, že Victoria je hrozba, ale keď sme odchádzali, stretli sme sa s vlkolakmi a oni nám povedali, že sa o to postarajú. Vtedy ešte nebol členom svorky Jacob, tak to brali len ako povinnosť zabiť upíra na ich území. Alice ťa chvíľu sledovala, ale potom si jej zmizla. Na okamih sme žili v Kanade. Asi dva roky sa nič nedialo a my sme tam boli prikrátko, aby sme odchádzali. Alice chcela ísť na výšku a vybrala si Yale. Teraz mi dochádza, že asi videla, že sem budeš chodiť aj ty.“ Chvíľu sa nad tým zamyslel, pousmial sa a znovu pokračoval:

„Chcel som sa odreagovať, tak som sa rozhodol ísť tiež. Samozrejme aj Jasper. Rosalie a Emmett už mali školy dosť, tak si povedali, že budú žiť s Carlisleom a Esmé v tomto dome neďaleko univerzity. Potom, čo sme ťa videli v jedálni, sme - teda ja som chcel - odísť, ale Esmé ma prehovorila. Najprv sme chceli žiť na internáte ako normálni ľudia, ale rozhodli sme sa, že bude lepšie, keď ostaneme doma. No a potom Alice uvidela Victoriu ako sa tu potuluje aj s nejakými novorodenými. Hneď nám došlo, že chce zabiť nás aj teba. Uľahčili sme jej námahu, keďže bývame na tom istom mieste. Vieme len toľko, že ich nie je veľa a ľahko ich zvládneme, ale ty musíš ostať s nami. Keby ťa stretli nechránenú, bez váhania ťa zabijú. Teraz si Victoria búcha hlavu o stenu, že sa to nepodarilo tomu Rileymu. Bella, dobre ma počúvaj, musíš ostať tu s nami. Nikto ti nesmie ublížiť.“ Ešte raz sa na mňa pozrel a ja som znovu poslušne prikývla. Bola som z toho dosť zmätená a Edward si to očividne všimol.

„Nechám ťa tu samú. Asi ti ide z toľkých informácii vybuchnúť hlava,“ usmial sa a podišiel smerom k dverám, ale ja som sa ho ešte chcela na niečo opýtať.

„Edward.“ V sekunde sa otočil a počúval ma. Akoby čakal, že aj ja mu chcem niečo dôverné povedať. „To, že musím ostať tu, znamená, že sa odtiaľto nemôžem ani pohnúť?“ Dúfala som, že by som mohla odbehnúť do lekárne alebo niečo také. Viac než týždeň tu bez liekov nevydržím.

„Môžeš, len nie sama. Pochop, oni ťa budú sledovať na každom kroku a keď budeš sama, využijú toho.“ Počula som niečie kroky a pochopila som, že ostatní Cullenovci sú už tu.

Pomohlo mi, že prišli skoro, pretože Edward sa len otočil a odišiel, ale mne neprestalo behať hlavou, čo práve povedal. Nemôžem vydržať bez tabletiek a to, že by som im to povedala, nepripadá do úvahy. Ale chápem aj Edwarda, bolo od neho milé, že ma chce chrániť. Napadlo mi, že Carlisle má u seba v kancelárii určite nejakú lekárničku, ale sotva tam má také lieky, ktoré potrebujem.

Jediné, čo ostávalo, bolo, že musím utiecť do mesta pre lieky. Nemôžem ísť do svojej izby na internáte, až taká blbá som nebola. Určite bude problém odtiaľto odísť, strážia ma ako oko v hlave. Spravím to, keď tu bude iba Rosalie, tej som ukradnutá. Vedela som, že tá chvíľa raz príde. Alice mi včera hovorila, že každý deň budú chodiť na lov a na tréningy a jeden z nich tu vždy ostane. Ostáva len otázkou času, kedy to bude ona. Nemyslím si, že to bude tak skoro. Nikto ma tu nechce nechávať samú s Rosalie.

Rozhodla som sa do svojho úteku nerobiť nič nápadné a byť ku všetkým milá. Stále som nebola na pevne rozhodnutá utiecť, aj keď by som vlastne za chvíľu prišla. Viem, že ma nenechajú ani na okamih samú a keby sa dozvedeli o mojej chorobe, neviem, ako by zareagovali.

Všetko, čo súviselo s mojím útekom, som už domyslela. Keď tu ostane len Rosalie, tak ju prehovorím, aby mi navarila alebo niečo podobné a rýchlo zoberiem nejaké auto. Neplánujem byť nejako dlho, tak si nemyslím, že ma niekto z nich napadne v meste plnom ľudí. V tejto chvíli som bola vďačná, že mi Edward nevie čítať myšlienky, ale určite niečo vytušil, pretože sedel vedľa mňa na gauči a nesledoval film, ale mňa. Mala by som si dávať väčší pozor na výraz tváre, keď premýšľam o takých veciach.

V poslednej dobe so mnou ostával hlavne Edward a aj dnes tomu nebolo inak. Jedine s ním som sa dokázala normálne porozprávať. Samozrejme sme hovorili len o takých veciach ako škola, učenie a niekedy aj o Victorii. Vďaka Alice som vedela, že Rosalie tu so mnou ostane zajtra, z čoho nie je veľmi nadšená, ale ja áno.

Postavila som sa namierila si to do izby. „Dobrú noc,“ povedala som Edwardovi. Ten mi len zakýval a robil sa, že je zažratý do filmu. Mňa ale čakala noc plná bolesti.

Ako som čakala - znovu som sa zobudila na to, že mi bolo neskutočne zle. Bolo to tým, že som už niekoľko dní nebrala moje lieky. Bála som sa, že kvôli týmto dňom bez tabletiek sa budem musieť vrátiť a znovu prežívať chemoterapiu. Doktor mi neustále opakoval, aby som brala lieky pravidelne, ale on nepočítal, že sa ocitnem v takejto situácii.

Ležala som na posteli schúlená do klbka a celá spotená som vzlykala od bolesti. Až potom som si všimla, že vydávam príliš hlučné zvuky, ale to už bolo neskoro. Edward sedel vedľa mňa, hladkal ma chrbte a panicky sa ma pýtal:

„Bells, čo ti je? Povedz mi to. Počkaj, zavolám Carlislea, nech rýchlo príde.“ Ani som si nevšimla a dotelefonoval.

„Edward nič vážne mi nie je, len mi je trochu zle.“ On sa len tváril, že ma nepočuje a hovoril si svoje.

„Bella, ja ti zavolám záchranku. Nemôžem čakať na Carlislea.“ Ja som mlčala, vedela som, že mi nič iné neostáva. V tejto chvíli som si vyčítala, že som radšej mala ísť s niekým do tej lekárne než riskovať vlastný život.

„Neboj, do piatich minút tu bude sanitka.“ Hneď, ako to dopovedal, začal mi spievať moju uspávanku a mňa to upokojovalo, ale vracalo mi to spomienky. Bolo zvláštne, že aj keď mi je zle, stále mi je v Edwardovej prítomnosti príjemne.

Niekto otvoril dvere a nebol to nikto iný ako Carlisle. Našťastie ostatní vedeli, že by tu len prekážali, tak ostali pred dverami. Edward sa posunul a Carlisle ma začal prezerať.

„Bella, povedz mi ako lekárovi - mal by som niečo vedieť?“ Čakala som túto otázku, ale aj tak som nevedela odpovedať. Na moje šťastie v tej chvíli zazvonil zvonček, ale aj tak som vedela, že v nemocnici im budem musieť povedať pravdu.

6. kapitola - 8. kapitola

Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. Neviem ešte koľko ich bude, keďže túto poviedku číta stále menej a menej ľudí. Ale ďakujem tým, čo mi nechávajú komentáre a nevzdávajú to. :)

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 7. kapitola: