Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice Prológ

21.08.2012 (15:15) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 3819×

Neviem, čo mi to napadlo. Predierala som sa hustým krovím a hľadala ho. Roztrhal mi srdce na kusy a ja som ich išla pozbierať a zlepiť.

Zakopla som, oškrela som si ruky o konáre a pokračovala som ďalej. Predrala som sa cez posledné zvyšky krovia, a predo mnou sa rozprestrela lúka. Bola vyschnutá a pokrčená, rozprestierala sa do dokonalého kruhu a niekde blízko šumel rybník.

Bolo toho na mňa priveľa. Klesla som na našu lúku a po líci sa mi začali kotúľať veľké slzy. Zrazu predo mnou ležal. V slnku sa jemne trblietal a na tvári sa mu rozprestrel nádherný šibalský úsmev. Vystrela som ku nemu ruku a moja vidina sa rozplynula pod záchvevom jemného vánku. Kľakla som si a chytila som dokrčené steblá trávy. Zavrela som oči a pod vlhkými mihalnicami sa mi začali tvoriť ďalšie slzy. Neobťažovala som sa ich utrieť a pod mojou triaškou padali na zosušenú zem.

Na chrbte som pocítila chladné ruky. Objali ma a ja som sa znova, pod vlastnou hladinou fantázie, cítila v bezpečí. Pred očami som mala jeho tvár, bronzové vlasy, krásne, nádherné plné pery a zlatisté oči. Ruky ma pustili a ja som pocítila ďalšiu potrebu vlastnej fantázie. Vedľa seba som cítila chlad tela upíra. Vzdychla som si.

Po líci ma pošteklila guča pokrútených kučier a ja som vo vypätí zmeravela.

Nebola to fantázia. Chlad sa stratil a s ním aj vlasy. Zdvihla som hlavu.

Stála tam a s prižmúrenými ma zvedavo sledovala.

„Prišla si ma zabiť?" spýtala som sa. Hlas sa mi triasol, no nie od strachu, ale od sĺz, ktoré sa mi neodbytne rinuli z očí.

„Áno." Victoriin detský hlas sa predral z jej dokonalých pier. Neznel nepriateľsky, no postoj rozhodne neveštil nič dobré. Prikývla som a zavrela som oči, z ktorých mi vytekali ďalšie slzy.

Znova som pocítila chlad a dotyk ľadových prstov na mojom líci. Tlak prstov takmer ihneď zmizol, ale stále som cítila chlad vyžarujúci z jej tela.

Otvorila som oči a prekvapene som sa pozrela na Victoriu. Tá zaujato pozorovala kvapku mojej slzy na svojom ukazováku. Zošmykol sa jej z prsta a stekal po ruke na zápästie a tam, kam stiekla, tam vytvárala vlhkú stopu.

„Prišla som ťa sem zabiť," prehovorila po chvíli. Skrčila mramorové čelo a pozrela na mňa. Ozvala som sa ako prvá.

„Ale...?" spýtala som sa a moja nedopovedaná otázka ostala visieť vo vzduchu. Pozerala som na ňu a tiež som sa mračila. Chrbtom ruky som si zotrela ďalšie slzy.

„Ale?" spýtala som sa znova. Zaostrila na mňa a spoza jej krvavočervených pier sa jej vydral jemný povzdych.

„Bella, keď sa na teba pozriem, vidím seba. Veď ty si na tom ešte horšie ako ja." Zmätene som sa na ňu pozerala. Znova si vzdychla. Chvíľu sme len tak sedeli, po chvíli sa ozvala.

„On odišiel?"

„Áno," odpovedala som a smutne som sa zahľadela na lúku, ktorá akoby odrážala moje pocity. Po líci mi stiekli ďalšie slzy.

„Prečo?" Táto jednoduchá otázka vo mne vyvolala obrovský kaleidoskop emócií. Trvalo mi tridsať sekúnd, než som odpovedala. A potom sa už zo mňa slová len tak rinuli.

„Zistil, čo som ja videla už od začiatku. Že ja nie som tá pravá. Nemiluje ma. Nechal ma tu a myslím si, že ho to netrápi. Ja som bola len dievčatko, ktoré treba chrániť ako bábiku a keď sa poláme, odhodiť ju. To len ja som bola hlúpa a prijala som to. Neuvedomila som si, že všetko to je lož." Zlyhal mi hlas a ja som sa ešte viac zosunula na zem.

„Pred niekoľkými mesiacmi to tak nevyzeralo. Chránil ťa na tej lúke, aj potom." Pri tej spomienke sme obidve smutne sklonili hlavy. Ja pri spomienke na neho, ona na Jamesa. Vedela som si predstaviť, čo teraz cíti. To, čo ja. Zúfalstvo zo stratenej lásky.

„Áno, ale to bolo predtým. Teraz je teraz a teraz ma nemá rád." Znova sa zamračila a zahľadela sa na moju tvár.

„Fascinuješ ma, vieš? Úplne sa v tebe strácam, Bella." Prekvapene som sa na ňu pozrela. V jej očiach sa zračila neuveriteľná úprimnosť. Určite na tom bola podobne ako ja. Nemala sa celé mesiace porozprávať s niekým, kto by ju uchlácholil. Ako ja.

„Ja a fascinovať ťa? Preboha, Victoria, keby si sa videla jasne. Podľa mňa si tá najzaujímavejšia upírka, akú som stretla. Ja žasnem nad tvojimi rozhodnutiami," dostala som zo seba a všetko bola pravda. Victoria sa na mňa zarazene pozrela.

Chvíľu sme sedeli a potom sa znova ozvala ako prvá.

„Budem musieť ísť," povedala a ja som vypleštila oči. Postavila sa a pomaly odchádzala.

„Victoria?" Zastavila a otočila sa.

„Prosím, prišla by si dnes ku mne? Prosím." Chvíľu stála a potom pomaly prikývla. Usmiala som sa. Otočila sa a za sekundu zmizla v lese.

Tak, ako sa páčilo? Keď som to písala, premýšľala som nad kapitolovkou s touto témou. Čo na to vravíte? Prosím, komentujte a napíšte, či chcete. :)

Vaša VictoriaJamesLaurent 

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice Prológ: