Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve tváre našich životov - 9. kapitola

17.11.2011 (20:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 3557×

9. kapitola

„Panebože, panebože, panebože,“ omieľala stále dookola Bella a opatrne sa dotýkala zraneného vlka. Kňučal pod jej dotykmi, telo sa mu triaslo. Bola zúfalá, nevedela, čo má robiť. Potrebuje nejakú pomoc. Esme! Esme jej možno bude vedieť pomoc, môže zavolať Carlisleovi, on je predsa lekár.

Jej roztrasené telo sa postavilo, vlk na ňu upriamil svoj pohľad. Na chvíľu sa zasekla v pohybe, ten pohľad jej bol ešte známejší ako predtým...

„Hneď... hneď som späť, dobre? Len musím ísť pre pomoc,“ koktala s prichádzajúcim plačom vlkovi a rozbehla sa naspäť do domu Cullenovcov. Každú chvíľu sa potkýnala a bežala ako nikdy. Bola zadýchaná, pľúca nestíhali, ale ona utekala ďalej. Nemohla dovoliť, aby ten vlk zomrel, radšej ona, než on.

Konečne vyšla zo stromov a objavila sa pred ňou cullenovská záhrada. Už bola takmer tam, keď sa potkla, letela na zem a telo jej spadlo na ruku. Vykríkla od bolesti, ale postavila sa a bežala do zadných dverí, ktoré viedli do kuchyne.

„Esme!“ zakričala na plné pľúca, ruku mal zvláštne pokrútenú, mala ju zlomenú, ale to ju v tejto chvíli trápilo najmenej. Dokázala zniesť tú bolesť pre záchranu zázračného vlka.

Esme k nej pribehla a vystrašene si ju premeriavala. „Panebože, čo sa ti stalo?!“ zhíkla Esme a opatrne jej chytila ruku do jej ľadových, ale Bella uhla, čím si spôsobila ešte väčšiu bolesť.

„V lese je zranený vlk, poznám ho, nikomu neublíži a... a on je postrelený, je tam hlboko v lese, krváca,“ koktala nezmyselné vety.

„Vlka?“ spýtala sa Esme a poskočil jej hlas. Bella mala pocit, že je Esme bledšia, čo sa jej zdalo nemožné. Panicky na ňu pozerala, ale potom sa rozbehla vedľa do izby a už vytáčala Carlisleove číslo.

„Carlisle, okamžite príď domov!“ skríkla panicky do telefónu. „Edward je postrelený, je neďaleko od domu v lese... ako vlk.“ Posledné slová šepla, ale Bella ich veľmi dobre počula.

„Edward?“ spýtala sa jej zmätene.

„Ostaň tu, Bella!“ skríkla Esme a rozbehla sa von. Bella ostala zmätene stáť, ale potom sa sama rozbehla za ňou, ale už ju nevidela, musela byť už v lese, ale ako? Ako sa tam tak rýchlo dostala?

Zmätene sa obzerala okolo seba, ruka ju strašne bolela, v hlave jej búšilo a pichalo ju v spánkoch. O chvíľu sa ozval ďalší zvláštny zvuk, telo sa jej samo vybralo okolo domu, keď uvidela čierne auto, ako prudko zaparkovalo pred domom a za ním išli ďalšie.

Carlisle k nej pribehol. „Bella, Alice tu bude s tebou, potom sa ti pozriem na tú ruku, hlavne tu ostaň, všetko je v poriadku,“ uisťoval ju, ale Bella videla jeho vystrašený výraz. Veľmi dobre poznala ľudské tváre a aj ich skryté emócie. Carlisle sa rozbehol do lesa a vtedy sa Belly niečo dotklo zozadu chrbta. Vykríkla od strachu.

„Bella, to som len ja, Alice,“ ozval sa za ňou pokojný hlas. Alice sa pred ňu postavila a objala ju, ale Bella sa odtiahla.

„Čo sa to deje?“ šepla Bella so vzlykom. „Poznám toho vlka, stretla som už dvakrát v lese a on... on mi rozumel. Čo má spoločné s Edwardom?“

Alice zvraštila tvár a obzrela sa na Jaspera, ktorý stál za nimi, záporne pokýval hlavou. „Nechaj to zatiaľ tak, Bella. Musíme ťa ošetriť, tá ruka nevyzerá dobre.“

Alice ju opatrne chytila okolo ramien a viedla ju dnu. Bella bola mimo, nevnímala ju, celá sa triasla. Posadila ju na stoličku v kuchyni a z mrazničky vytiahla ľad, ktorý dala do vrecka. Priložila jej ho na ruku a držala ho tam. Bella nemo sedela, pozerala do prázdna a neustále sa triasla.

„Kto mu to mohol urobiť? Ako môže byť niekto tak... taký... že dokáže postreliť tak vzácneho vlka?“ šepkala Bella naliehavo.

„Ľudia sa nikdy nič nevážia, Bella. Ale Carlisle sa oňho postará, bude v poriadku.“

„Ale prečo hovorila Esme Carlisleovi, že je Edward postrelený, keď myslela vlka? Edward je v škole, však?“ preskočil jej hlas a stával sa hysterickejším.

Alice už chcela odpovedať, ale udreli dvere. Bella zoskočila zo stoličky a vytrhla sa Alice, ktorá ju chcela zadržať. No Bella zastavila na mieste, keď uvidela Esme a Carlislea, ako nesú zranené telo vlka hore schodmi. Obrovský vlk bolestivo skučal a trhal telom od zranenia.

Carlisle takmer vyrazil dvere svojej pracovne a s Esme položili Edward na lehátko.

„Musí sa upokojiť, inak sa nepremení naspäť a nemôžem ho ošetriť,“ hovoril zúfalo Carlisle. Esme vedľa neho vzlykala, hladila svojho syna po kožuchu, ale neupokojovalo ho to.

„Edward, synak, musíš sa konečne upokojiť, lebo môžeš zomrieš,“ šepkal mu Carlisle pokojným hlasom, aj keď to v ňom vrelo. Vlk žmúril očami okolo seba, bol nepokojný.

Vtedy sa ozvalo slabé otváranie dverí, obaja sa prudko otočili a uvideli roztrasenú Bellu, ktorá k nim kráčala neistým krokom. Opatrne sa postavila na opačnú stranu k vlkovi a pozrela sa mu do očí. Nerozumela síce ničomu, ale podľa nich má byť tento vlk Edward, čo je absolútne nemožné a...

Povzdychla si a natiahla k nemu roztrasenú ruku. Prsty mu zaborila do hustého kožuchu a hladila ho, celú dobu mu pozerala do očí. Vlk spokojne vrnel, viečka mu klesali, telo sa mu uvoľnilo pod jej nežnými dotykmi a zrazu sa mu začalo triasť celé telo.

„Bella, okamžite uteč!“ skríkol Carlisle, keď uvidel, že sa Edward každú chvíľu premení. Bella na nič nečakala a rozbehla sa z izby. Vybehla z dverí, ale zastavila sa, keď sa z izby ozývali zvláštne zvuky.

Otočila sa a nakukla cez privreté dvere, chvela sa, srdce cítila až v krku. Nazrela dnu a videla, ako sa vlk prehýba a vrčí v nezvyčajných polohách. Vystrašene zamrkala a zrazu uvidela Edwardove nahé telo pod Carlisleovými rukami, ktoré ho držali. Z hrudníku krvácal a bolestivo sa skrúcal.

„To snáď nie,“ vydýchla, zatočila sa jej hlava a telo sa jej samo zosunulo na zem.

Alice:

Prišlo to samé od seba, Jasper ma držal za ramená a mysľou mi prešla krátka scéna.

„Je mi ľúto, Edward, už je neskoro. Vykrvácala za pár minút,“ šepol Carlisle zlomene, keď sa skláňal nad jej nehybným telom, z ktorého vypršal všetok život.

Z Edwarda vyšla silná vlna bolesti a hnevu. Zaťal päste, telo sa mu začalo triasť. Z oka mu skĺzla slza a v tej chvíli sa premenil. Poslednýkrát sa pozrel na svoju lásku, oblizol jej ľadovú tvár a rozbehol sa preč.

„Edward!“ skríkla naňho Esme s Carlisleom, ale vlk sa nevrátil.

Alice sa vystrašene pozrela na Jaspera, ktorý cítil všetky jej pocity. Len ju bez slova skryl vo svojom náručí.

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dve tváre našich životov - 9. kapitola: