Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 11. kapitola

10.02.2011 (07:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6622×

11. kapitola

Edward:

„Čo budeme robiť?“ šepla zúfalo.

„Existuje len jedna možnosť,“ povedal som rozhodne. Úplne spontánne a bez rozmýšľania som si kľakol na koleno pred tú úžasnú bytosť.

„Bella, vezmi si ma,“ povedal som šeptom. Bella sa zachvela a padla na kolená ku mne. Chytila moju tvár do dlaní.

„Zbláznil si sa? Toto je podľa teba riešenie?“ zasmiala sa. Oprel som svoje ľadové čelo o to jej horúce.

„Vezmeme sa a odídeme spolu,“ šepol som.

„Edward, to nejde a vôbec, ako sa môžeme zobrať? Nepoznáme sa tak dobre, aby sme sa vzali. Myslíš, že nám láska postačí, že nás uživí? A čo potom? Neuvidíme už nikdy svoje rodiny?“ Mala pravdu úplne vo všetkom. Bol to spontánny nápad. Pohladila ma po tvári. Musel som sa tváriť naozaj zmučene, lebo sa mi hneď natlačila na pery a zasypávala ma vriacimi bozkami. V sekunde sa môj mozog vypol a vychutnával som si každý jej pohyb. Po chvíli ma tak celého uchvátila, že som ju zvalil do trávy a moja ruka sa nekontrolovateľne rozbehla na prieskum jej tela. Nikdy som sa necítil tak dobre. V tejto chvíli som mal úplne všetko. Láska je ten najsilnejší cit na svete. Jej krehké telo sa zachvelo pri každom mojom dotyku a ja, aj keď som pôsobil isto, mal som čo robiť, aby som sa celý neroztriasol. Môj smäd sa stupňoval, no zvládal som ho. Bella mi zašla rukou pod tričko a jemne ma pohladila po bruchu. Zastonal som tak hlasno, až som sa trocha zahanbil. Ona sa široko usmiala a zatlačila na mňa. Poddal som sa jej a ona ma prevrátila do trávy. Prevalila sa na mňa.

„Tá zem je trocha studená,“ zašepkala a hneď ma ľahko pobozkala na čeľusť. Okamžite som ju prikryl svojím sakom. Chvíľu sme len tak ležali. Túžil som dostať viac, ale nechcel som na ňu tlačiť. To, čo sa mi teraz preháňalo hlavou, ma samého prekvapovalo. Túžil som po nej ako po žene. Túžil som po jej pokožke, po jej stehnách a vzdychoch. Otriasol som sa. Ako môžem byť tak prízemný. Ako môžem takto, o tak krehkom tele, čo i len uvažovať. Pohladil som ju a opatrne sa s ňou v náručí posadil.

„Bude to takto? Budeme sa stretávať tajne a kradnúť si pre seba krátke chvíľky v tráve pod mesačnou oblohou?“ opýtal som sa s povzdychom. Bella sa na mňa zadívala.

„Musíme tomu dať čas,“ povedala pokojne. Hladil som ju po chrbte. Zrazu sa ozvalo zavitie. Obaja sme sebou trhli. Bella vyskočila na nohy a vydesene sa na mňa pozrela.

„Choď!“ štekla.

„Nie. Nenechám ťa tu. Vlci sú nevyspytateľní, keď zúria a on zúri. Zachytil tvoju stopu a už zacítil aj mňa,“ povedal som na vysvetlenie a rýchlym pohybom som Bellu pretočil za seba. Vtedy sa na lúku prirútil obrovský vlk.

„Nie si na svojom území,“ šepol som. Vlk zavrčal a vyceril zuby. Jacob sa chcel na mňa vrhnúť. Jediným dôvodom, prečo to neurobil, bola Bella. Natiahol som k nemu ruku.

„Upokoj sa. Ani jeden z nás jej nechce ublížiť a nechceme ju ani vydesiť,“ povedal som nervózne, lebo Jacobove myšlienky ma desili. Bol nahnevaný nie len na mňa, ale aj na Bellu. Hlasno zavrčal. Chcel, aby som Bellu poslal preč. Potom si to so mnou chcel vybaviť.

„Bella, choď domov,“ šepol som a poodstrčil ju stranou. Bella sa mi však zavesila na ruku.

„Nie. Nedopustím, aby ste si ublížili. Prosím...“ Otočila sa na Jacoba. On sa už nedokázal viac ovládať a vyrútil sa na nás. Strčil som do Belly a rýchlym pohybom odrazil Jacobov útok. Vtedy som stuhol. Zacítil som krv a nie len ja. Otočil som sa prudko k Belle. Sedela na zemi asi šesť metrov odo mňa a držala si poranenú ruku. Jacobova myseľ na mňa hlasno zrevala. Ja som v stotine sekundy stál vedľa Belly. Vôňa jej krvi ma bolela v každej bunke tela. Hrdlo ma rezalo a pálilo ako šialené. Myseľ som mal napriek všetkému čistú. Zohol som sa a vytiahol ju k sebe. Odtrhol som si z košele pás látky a pritlačil jej ho na ruku. Jacob bolestne zaskučal. Bella upierala svoje vydesené oči na mňa. Otočil som sa na Jacoba.

„Nie je to nič vážne. Poškriabala sa na konári, keď som ju odstrčil.“ Jacob mal strach o Bellu, aj keď väčší mal z mojej prítomnosti v blízkosti jej krvi.

„Nikdy by som jej neublížil,“ povedal som, aby sa trocha upokojil. Bella sa chvela a mal som pocit, že na ňu prichádzajú mdloby. Okamžite som ju chytil do náručia a zodvihol. Jacob sa na chvíľu stratil a potom pribehol už v ľudskej podobe. Prekvapene som sa na neho pozrel.

„Stačí kvapka krvi a vždy so sebou sekne,“ povedal nahnevane. Obchádzal ma vo veľkom polkruhu. Mal o ňu strach. Položil som ju do trávy a snažil sa ju prebrať. Jemne som s ňou zatriasol.

„Odstúp od nej,“ štekol Jacob a ja som poslúchol. Priskočil k nej a surovo ju prefackal. Zachvel som sa. Vytočilo ma ako bezohľadne sa jej dotýkal. Bella otvorila oči.

„Edward...“ šepla. Jacob zasyčal.

„Mám toho dosť!“ Pozrel sa na mňa a potom schmatol Bellu za ruku a vliekol ju za sebou. Šiel som krok za nimi.

„Jemnejšie, ublížiš jej,“ napomínal som ho. Prudko sa otočil.

„Najradšej by som ťa zabil. A teba tiež.“ Pozrel na Bellu a ona na mňa.

„Ja sa jej nevzdám, Jacob!“ Otočil sa a prudko rukou vyštartoval proti mne. Uhol som sa, ale nenapadol som ho, aj keď som veľmi chcel. Belle sa otvorili ústa.

„Jacob, ja chcem byť s ním,“ šepla. Jacob sa zarazil.

„Dočerta! To nemyslíte vážne. On je upír a ty človek. Bella, si mi ako sestra. Milujem ťa. Chcem len tvoje šťastie. Vieš, čo by s vami urobila svorka? Do teraz som nevedel, že sa s ním vážne vláčiš, ale teraz si to prečítajú v mojej hlave. Musím im to povedať, aby si nemysleli, že som to chcel zatajiť. Musím im povedať, že je medzi vami koniec a musím tomu aj veriť.“ Potom sa otočil na mňa.

„A ty? Čo na to ostatné pijavice? Mali by ste zmiznúť z Forks. Presne tak. To je jediné riešenie,“ vrieskal. V každom prípade som musel uznať, že ju má naozaj rád. Zbožňoval ju a nechcel jej ublížiť. On bol presvedčený o tom, že som netvor, a že ju musí predo mnou chrániť. Prekročili hranicu a ja som zostal stáť za ňou. Bella sa mu pokúšala vytrhnúť, no on ju chytil za pás a ťahal preč. Jeho myseľ mi nadávala a ja som si nadával aj sám. Dnes sme ju obaja ohrozili. Znova som cítil strach a prázdnotu. Hľadel som za nimi a nemohol nič urobiť. Kedy ju znova uvidím, a čo ak ju už nepustia do školy. Moja láska mi zmizla z dohľadu. Rozhodol som sa ísť domov. Len čo som sa priblížil k domu a začul tie myšlienky, bolo mi zle. Všetci na mňa boli nahnevaní a najviac Rose. Ona sa nechcela za žiadnych okolností sťahovať. Po dlhom čase sme mohli konečne dokončiť školu na jednom mieste. Vošiel som dnu. Všetci sa na mňa dívali. Jasper nakrčil nos a tlmene zavrčal. Carlisle sa postavil.

„Ani sa ťa nemusím pýtať, kde si bol. Cítime to všetci. Choď sa umyť.“ Hovoril rázne.

„Počkať. Veď cítime krv. Bella je už asi minulosť?“ Uškrnul sa Emm.

„Nie. Len sa poranila na konári. Je v poriadku. Nemal som problém ovládať sa,“ povedal som hrdo. Malo to úspech, lebo ma Carlisle obdaril obdivným pohľadom. Alice sa predo mňa postavila. Až doteraz som jej myšlienky nepočul. Chránila si ich.

„Ja stojím pri Edwardovi,“ povedala prekvapivo. Vyvalil som oči.

„Miluje ju. Mali by dostať aspoň šancu. Videla som, že s Bellou budeme vychádzať. Budeme priateľky,“ povedala rozhodne a prehrala mi svoju víziu. Sedela s Bellou za stolom v jedálni a smiali sa. Bolo to zaujímavé. Mal som aspoň nádej, že ju pustia do školy.

„Ja som proti. Mali by sme odísť,“ šepol Jasper. Dráždila ho tá vôňa krvi. Emm sa k nemu okamžite pridal. Esme bola tiež za odchod. Carlisle sa na mňa pozrel.

„Hlasujeme. Kto je za odchod z Forks?“ opýtal sa. Esme, Jasper a Emm zodvihli ruku.

„Kto tu chce zostať?“ Zodvihol som ruku a hneď za mnou aj Alice. Rose sa uškrnula a zodvihla ruku.

„Na tú vlčicu kašlem, aby bolo jasné.  Len tu chcem dokončiť školu,“ štekla. Carlisle prešiel k oknu.

„Takže to rozhodnem ja,“ šepol.

10. kapitola - 12. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 11. kapitola: