Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 2. kapitola

27.01.2011 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 6566×

2. kapitola

Edward:

Prišiel som domov a znechutene sa posadil do kuchyne. Alice ku mne pritancovala s radostným úsmevom.

„Idem nakupovať,“ zaspievala vysokým hlasom.

„Ja viem,“ odvrkol som.

„Čo je s tebou? Nič nehovor. To dievča,“ šepla a sadla si ku mne.

„Nevidím jej myšlienky a príšerne ma to deprimuje. Mala si ju vidieť po škole. Šiel som k autu a Bella tam len tak sedela a...“

„Bella, hm,“ skočila mi do reči s úsmevom na tvári.

„Áno, volá sa Bella. Isabella Swan.“ Pozrel som na sestru so zdvihnutým obočím.

„Pozri, nelám si hlavu nad vlčou princeznou. Čo tá vie.“ Usmiala sa.

„No práve to. Ona vie všetko. Vlci ju zasvätili. Mám pocit, že má v ruksaku pribalený kríž a cesnek.“ Teraz som sa usmail aj ja. Alice sa začala chichotať.

„Dávaj pozor, aby ti na biológii nevyliala do tváre pohár svätenej vody,“ šepla Alice. Začul som smiech z obývačky. Emm počúval a skvele sa bavil.

„Vás tu nikoho netrápi, že tá malá vlčica vie naše tajomstvo,“ prskla Rose a sadla si k nám do kuchyne. Už prišiel aj Emmett a Jasper.

„Chráni vlčie tajomstvo, tak bude aj naše,“ šepol Jasper rozvážne.

„Nedokážete si predstaviť, aká je drzá,“ povedal som jedovato.

„Budeš mať ťažké sedieť pri nej, keď tak strašne páchne po psoch,“ podotkol Emm a rozosmial sa.

„Veď to. Dnes som na biológii myslel, že to nevydržím.“ Chytil som sa za nos a teatrálne som si odfrkol.

„Ale je vážne pekná,“ poznamenala Alice a zavesila sa na Jaspera.

„Poď, ideme nakupovať. Prosím.“ Alice dobiedzala a Jasper pretočil oči. Jeho myseľ hovorila jasne. Radšej by sedel s tou Bellou, než sa túlal po obchodnom dome. Pre Alice však urobí všetko, a tak sa len usmial a šiel po kľúče od auta a kreditku. Všetci si išli po svojom a ja som stále nedokázal prestať myslieť na tú páchnucu drzaňu.

Celý večer som si čítal. Na angličtine sme preberali Romea a Júliu. Čítal som tú knihu už najmenej tridsaťkrát. Vedel som ju naspamäť, no aj tak som sa nad niektorými pasážami dokázal rozplývať. Zajtra bude výber do divadelnej hry a ja by som si celkom rád zahral Romea.

Ráno som bral do školy Emmetta a Rose. Keď som na predné sklo položil knihu, Emm sa nezdržal smiechu.

„Si romantický, braček?“ Zasmial sa.

„Idem na konkurz do tej divadelnej hry,“ povedal som nevzrušene. Emm sa zasmial, no Rose ho zozadu udrela po hlave.

„Aj ja idem na konkurz. Chcem byť Júlia,“ šepla Rose. Emm začal okamžite kalkulovať. Ak by tiež hral, mohol by s Rose po večeroch cvičiť. Uškrnul sa a ja som znechutene pretočil oči.

„Rose, ak ideš ty, skúsim to aj ja.“ Schmatol knihu a kým sme došli do školy, mal to preštudované. Zaparkoval som auto a šli sme na vyučovanie. Prišla štvrtá hodina a ja som už sedel na svojom mieste v biologickej učebni. O chvíľu malo zvoniť. Už som sa začal tešiť, že našej vlčici zatrhli vychádzky, keď vliezla do dverí. Pretočila oči a šla pomaly k lavici. Zrazu som zachytil myšlienky Brigity. Bola to namyslená blondínka sediaca v prvej lavici. Závidela tej malej, že sedí pri mne a chcela sa jej pomstiť. Rozhodla sa ju potknúť a vystrčila nohu. To nemehlo, samozrejme, zakoplo. Vyskočil som a skôr než spadla na zem, zachytil som ju a postavil. Vyplašene na mňa pozrela a v zapätí ma ovalila plecniakom.

„Čo blbneš,“ zasyčala.

„Práve som ťa chytil, aby si sa tu nerozplesla,“ štekol som po nej.

„Kto ťa o to žiadal,“ povedala pokojnejšie a okamžite si sadla. Jej srdce bilo hrozne rýchlo, ale pripisoval som to tomu, že sa zľakla. Brigita sa nahnevane otočila a mňa jej myšlienky celkom pobavili. Rozmýšľala nad tým, že sa mi hodí k nohám a bude čakať, že ju chytím. To určite, nechal by som ju rozplesknúť sa a mal som nechať aj tú malú vlčicu nevďačnú. To, že som ju chytil, bolo podvedomé. Asi som to nemal robiť. Mal som pocit, že ten vlčí zápach mám všade. Zazvonilo a vošiel učiteľ. Mal veľkú škatuľu. Položil ju na stôl a vybral z nej jednu žabu. Dvihol ju do vzduchu a ukázal na ňu.

„No, čo dnes budeme robiť? Otvorte si škatuľu na stole,“ povedal a začal do každej lavice prideľovať jednu žabu. Bella tú škatuľku na stole otvorila a rýchlo sa znechutene chytila za ústa. Boli tam nože a skalpel na pitvanie žaby. Okamžite sa postavila. Učiteľ prišiel k našej lavici a podával mi žabu.

„Slečna Swan, deje sa niečo?“ opýtal sa učiteľ.

„Samozrejme. Vy chcete, aby sme tie žaby zabili? To nie. To je barbarské, choré, zvrátené,“ sypala zo seba. Učiteľ si posunul okuliare na koniec nosa.

„Slečna, ak máte predsudky, tak to nechajte na svojho kolegu a vy zapisujte. Predpokladám, že pán Cullen s tým nebude mať problém,“ šepol a pozrel na mňa.

„Iste. On s tým problém mať nebude,“ zasyčala a pohŕdavo na mňa zazrela.  Na to som sa postavil aj ja.

„Mám s tým problém. Preferujem názor, že zvieratá sa majú zabíjať, len kvôli jedlu. Nesúhlasím s usmrtením tej žaby,“ povedal som bojovne a celá trieda sa rozosmiala. Bella sa na mňa nenávistne pozrela. Učiteľ sa zachvel.

„Dobre, pán Cullen, potom tú žabu môžete zjesť,“ povedal pokojne.

„Žaby nejem. Bella, ješ žaby?“ opýtal som sa svojej partnerky. Ona odkývala, že nie. Učiteľ už začal byť nervózny.

„Mám to pochopiť tak, že odmietate splniť laboratórne cvičenie?“ opýtal sa tvrdo. Ako na povel sme na seba s Bellou pozreli a prikývli.

„Dobre. Obaja máte nedostatočnú a hláste sa u riaditeľa. Ihneď,“ štekol podráždene. Automaticky som sa postavil a vybral sa k dverám. Bella si vzala tašku a urobila krok k dverám. Potom sa otočila a vzala učiteľovi z rúk tú žabu. On sa na ňu vyjavene pozrel. Ja som mal čo robiť, aby som sa nerozosmial. Čakal som ju pred dverami.

„Ukážem ti, kde je riaditeľňa,“ povedal som milo.

„Nepretvaruj sa. Neviem o čo ti ide. Ja som to urobila z presvedčenia,“ štekla.

„Ja tiež. Zabíjať sa má pre jedlo,“ šepol som nechápavo.

„No určite!“ Zlostne zavrčala.

„Čo chceš robiť s tou žabou?“

„Čo asi? Idem ju pustiť na slobodu,“ povedala nechápavo.

„Bella, tá žaba vonku neprežije. Bola vychovaná v laboratóriu. Keď bude mať šťastie, zožerie ju nejaký vták alebo prejde auto. V tom horšom umrie od hladu,“ povedal som a pokrivene som sa usmial. Chvíľu sa na mňa dívala.

„Čo s ňou mám teraz urobiť?“ Zvesila komicky ramená.

„Vezmi ju domov, daj ju do akvária a chytaj jej muchy. Teda pokiaľ nemáš problém aj s vraždením hmyzu.“ Uškrnul som sa.

„Nemôžem ju zobrať domov. Billy neznáša žaby,“ šepla.

„Tak si ju vezmem ja.“ Natiahol som k nej ruky. Neverila mi. Ustúpila o krok dozadu aj so žabou v rukách. Zasmial som sa.

„Budem ti každý týždeň nosiť aktuálnu fotku s čerstvými novinami, aby si videla, že je v poriadku,“ šepol som. Chvíľu sa na mňa dívala a potom ku mne natiahla ruky a podala mi tú žabu. Vzal som ju.

„Dobre, musíme sa dohodnúť na výživnom,“ povedal som s úsmevom. Nahnevane sa napriamila, keď si uvedomila, že si z nej strieľam. Natiahla sa po tú žabu a ja som ustúpil dozadu.

„Ak sa jej niečo stane, tak...“

„Vyhrážaš sa mi.“ Ostal som prekvapene stáť.

„Nie. Upozorňujem ťa.“ Otočila sa a šla k riaditeľni. Len som pokrútil hlavou. Bola zvláštna. Dobre ma pobavila. Dal som tú žabu do plastového boxu a strčil ju do kufra auta. Šiel som potom k riaditeľni za tou malou vlčicou.

1. kapitola - 3. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 2. kapitola: