Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 35. kapitola

07.04.2011 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7692×

Bella:

Ako rýchlo sa môže z nepriateľa stať priateľ? Brigita ma odviezla do nemocnice a pomohla mi na recepciu. Bolo mi už lepšie, no hlava sa mi stále točila. Mladý lekár nás rýchlo zobral na ambulanciu.

„Tak, aké mate problémy?“ opýtal sa lekár. Bol to mladý, sympatický muž so širokým úsmevom. Brigita na ňom išla oči nechať.

„Zatočila sa jej hlava. Takmer odpadla a zvracala,“ šepla Brigita a prihlúplo sa na toho chlapa usmievala.

„Možno je to len niečo so žalúdkom. Vezmem vám krv. Mali by ste zavolať rodičom, nech prídu kvôli poisteniu,“ šepol.

„Zavolaj manželovi,“ povedala Brigita dostatočne hlasno, aby to počul. Pozrela som na ňu a pretočila oči.

„No, čo. Je to fešák, nech sa zbytočne neupriamuje na teba,“ pošepkala mi do ucha. Lekár hneď zareagoval.

„Ste vydatá? Nemôžete byť tehotná?“ opýtal sa okamžite a po úsmeve už nebolo ani pamiatky.

„Môj svokor tu pracuje. Doktor Cullen,“ povedala som rýchlo.

„Tak mu zavolám,“ povedal starostlivo.

„Nie, to nie je dobrý nápad. Sú s mojim manželom na výlete v horách. Poistka je určite v poriadku. Len ma, prosím, vyšetrite a ja pôjdem domov.“

„Ešte ste mi neodpovedali na otázku. Nemôžete byť tehotná?“ opýtal sa strnulo.

„Nie. V žiadnom prípade,“ šepla som.

„Žiadna antikoncepcia nie je stopercentná.“ Rýchlo začal vypisovať žiadanku na odber a zavolal sestričku. Odobrala mi krv, premerala tlak a poslali ma na chodbu. Brigita bola hrdinsky pri mne a ja som jej bola vďačná. Nemocnice neznášam. Po dobrej polhodine si ma zavolal lekár do ambulancie.

„Krv máte v poriadku. Ste trocha anemická, ale vo vašom stave, to je bežné. Z krvných výsledkov je jasné, že ste tehotná. Dám vám lístoček na gynekológiu. Mali by ste ísť na vyšetrenie, aby všetko skontrolovali. Blahoželám,“ šepol. Ja som na neho pozerala ako na Marťana. Prišlo mi zas zle a zatmelo sa mi pred očami. Keď som ich po neviem akej dlhej dobe otvorila, ležala som na ležadle a nado mnou sa skláňala Brigita a doktor.

„Emocionálne vypätie,“ povedal s úsmevom. „Ak je vám lepšie, môžete ísť domov. Tam si ľahnite a v pondelok sa nechajte vyšetriť,“ šepol. Hlava sa mi síce už netočila, zato srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Brigita ma odprevadila k autu.

„Zvládneš to, alebo idem s tebou?“ opýtala sa milo.

„Zvládnem. Chcem ťa poprosiť, aby si o tom nikomu nehovorila. Poviem to Edwardovi, len ešte neviem kedy,“ šepla som. Brigita prikývla, ale veľmi som jej neverila. Šla som rovno domov. Vo dverách ma už nedočkavo čakala Alice.

„Bože, Bella, kde si?!“ vyštekla. Neokomentovala ani moje oblečenie a tak som sa na ňu prekvapene pozrela.

„Mala som víziu, že ti bolo zle, vieš ako som sa bála?“ štekala.

„Nič iné si nevidela, len to, že mi bolo zle?“ opýtala som sa pridusene. Nechápavo pokrútila hlavou a mne odľahlo.

„Idem si ľahnúť,“ šepla som a prešla popri nej. Esme na mňa hneď vyvalila oči.

„Čo to máš na sebe. Vyzeráš prekrásne,“ povedala s úsmevom a ja som sa trocha začervenala.

„Edward sa ešte nevrátil?“

„Nie. Prídu o hodinu,“ povedala Alice a stále sa na mňa tak divne pozerala. Nahla som sa k nej.

„Poď hore,“ šepla som a utekala do izby. Alice si ku mne sadla na posteľ.

„Bola som v tom obchode. Tá predavačka bola fakt milá, ako môžeš vidieť. Potom som stretla Brigitu a šli sme na zmrzlinu. Keď som sa postavila, bolo mi zle a zvracala som,“ povedala som ticho.

„Si chorá? O chvíľu je tu Carlisle, pozrie sa na teba.“

„Brigita ma vzala do nemocnice. Vyšetrili ma,“ šepla som. Alice vyvalila oči.

„Nič som nevidela. Čo povedal doktor?“ Vzala som papier a napísala dve slová. Otočila som ho na Alice a ona zalapala po dychu.

„Čo? Ako si mohla Edwardovi niečo také urobiť,“ štekla. Myslela som, že ma roztrhne od zlosti.

„Dočerta, ty si hus,“ zavrčala som. Alice sa na mňa chvíľu dívala.

„Ale upíri nemôžu...“

„Môžu,“ zasyčala som. Moja švagriná chvíľu uvažovala a potom sa po mne hodila a zvalila ma na posteľ.

„Ja sa zbláááznííím...“ pišťala. Smiala sa tak hlasno, že vo chvíli pribehla Esme a Rose.

„Čo sa deje?“ strachovala sa Esme.

„Alice sa zbláznila,“ povedala som s úsmevom. Esme len prikývla a pozrela na Rose.

„To vieme už dávno,“ povedala Esme a odišla. Rose však zostala a prešla k nám.

„Ak ide o nejaké tajomstvo, tak ma naštvete, že o tom neviem,“ šepla tak, aby to nikto iný nepočul. Alice sa na mňa pozrela a ja som prikývla. Otrčila na Rose ten papier. Rose po ňom prebehla pohľadom.

„Alice, ty si sa fakt zbláznila. Upír nemôže byť... A ty si upír,“ povedala Rose sucho.

„Bože, ja nie, ale Bella,“ pretočila oči. Rose sa na mňa chvíľu dívala. Čakala som, že zareaguje ako Alice. Čakala som, že ma hneď obviní z podvodu, no ona sa blažene usmiala.

„Ak si zo mňa strieľaš, tak ťa...“

„Nestrieľam. Mám krvné testy. Som...“ šepla som. Rose si ku mne sadla.

„Je Edwardovo, ak rozmýšľaš nad tým,“ povedala Alice.

„Jasné, že je,“ štekla Rose a mne tým vyrazila dych.

„Ďakujem, že mi veríte. Nikdy by som Edwarda nepodviedla,“ šepla som.

„Kedy mu to povieš?“ opýtali sa spoločne.

„V pondelok mám ísť na vyšetrenie na gynekológiu. Poviem mu to potom,“ povedala som vážne.

„To máme držať tajomstvo do pondelka? To neprežijem,“ zaskučala Alice. Rose sa pridusene zasmiala.

„Jeden a pol dňa vydržíme,“ skonštatovala a prezrela si ma. „Veľmi ti to pristane,“ dodala.

Keď sa Edward vrátil z lovu, bol tak nadšený mojim novým oblečením, že sa ma nestihol ani na nič opýtať. Vedel, že som bola v meste, ale obzvlášť mu to nevadilo. Možno mu to vadilo, ale nedal to na sebe vedieť. Nedeľa zbehla rýchlo, len sa mu zdalo podozrivé, že Alice s Rose nevychádzajú z izby. Ráno sme šli do školy. Po obede mala byť skúška, ale ja som sa z nej ospravedlnila. Edwardovi som nič nepovedala, lebo by vyzvedal a chcel ísť so mnou. Vzala som si Alicine auto a šla do nemocnice. Na recepcii som sa okamžite pýtala za doktorom Cullenom. Sestra mu do telefónu povedala, že ho hľadá jeho nevesta a on prišiel tak rýchlo, že aj sestra otvorila ústa.

„Bella, je všetko v poriadku?“ opýtal sa náhle.

„Môžeme hovoriť niekde v súkromí?“ opýtala som sa a on ma hneď chodbou viedol do svojej ambulancie. Na chodbe sme stretli lekára, ktorý ma vyšetroval. Široko sa usmial.

„Dnes vyzeráte oveľa lepšie, pani Cullenová. Hlavne, že nie ste tak bledá,“ šepol a potom sa otočil k Carlislovi: „Dlhý deň kolega, čo?“ usmial sa a šiel ďalej po chodbe. Carlisle sa na mňa prekvapene pozrel a vošli sme do jeho ambulancie.

„Poznáš ho?“

„V sobotu ma ošetroval. Bola som v meste a prišlo mi zle. Vzal mi krv a kázal mi dnes prísť,“ povedala som a podala Carlislovi výsledky mojej krvi.

„Si chudokrvná...“ Na chvíľu sa odmlčal, a potom sa prudko postavil.

„Si tehotná!“ vyštekol. Ja som sa len previnilo usmiala, akoby to bola len moja chyba.

„Preto som tu. Nemám ani predstavu, aké ďalšie vyšetrenia potrebujem, a či ich môžem absolvovať, keď otec dieťaťa je...“ Pozrela som na Carlisla.

„Čo je otec dieťaťa?“ opýtal sa šokovane.

„No upír!“ povedala som značne vytočene. Carlisle si sadol a stále pozeral do tých výsledkov ako by sa tie písmenká mali ešte zmeniť.

„Edward to vie?“

„Nie. Chcela som to mať potvrdené na sto percent a tak mu to poviem.“

„Chcela si mať na sto percent potvrdené, že otec je upír?“ Ale táto veta ma totálne dorazila.

„Carlisle, to dieťa je Edwardovo. S nikým iným som nikdy nič nemala a tú tvoju otázku ti odpúšťam len preto, že si jeho otec a na rodinu sa nesmiem hnevať,“ vyštekla som.

„Odpusť mi to. Ja som sa s ničím podobným nestretol. Samozrejme, že ti verím. Dobre, že si prišla za mnou. Pri vyšetreniach by sa mohli ukázať abnormality a to by bolo zlé. Najprv mi povedz, ako sa cítiš, a v ktorom si asi týždni,“ povedal už oveľa pokojnejšie a ja som začala rozprávať.

34. kapitola - 36. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 35. kapitola: