Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward Voltury - 15

10.06.2010 (09:00) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1857×

pesnička

15. KAPITOLA -

(Bella) - To som až taká čitateľná?

(Edward) - Hnedá krabica od topánok.

Pohľad: Bella

„Čo to malo znamenať?!“
„Znamenalo to to,“ predbehol ma Carlise, „že Bella zo seba plánuje spraviť netvora iba pre pomstu.“

Otočil sa na mňa.

„Nie je to tak Bella?“

V jeho zlatých očiach som nevidela nič iné, len hnev, rozhorčenie... Proste všetky záporné pocity, ktoré sa mu mohli v tých karamelových studničkách odzrkadliť.

„Zbláznila si sa?“ Myslel som, že premenu si chcela, len kvôli Edwardovi. Chápem, že ma do toho nič nie je, ale naozaj chceš bez neho stráviť večnosť?“ dohováral mi Jasper.

„Ona neplánuje len pomstu. Bella chce vo Voltere zomrieť,“ ďalej vysvetľoval Carlise.

Neviem, čo ma na našom rozhovore fascinovalo viac. Možno to, že ma ešte nepustili k slovu. Alebo len, že Carlise presne vystihol moje plány.

Pohľad: Edward

„Môžem ťa o niečo poprosiť?“ opýtal som sa jediného dôveryhodného človeka v hrade.
„Samozrejme, pane,“ odpovedala.
„Kedy vám sem dovážajú jedlo?“
„Prepáčte, pane, ale ja som iba recepčná. Neviem vám povedať presný čas, ale ak ste hladný, môžem vám niekoho zaobstarať.“

Milo sa usmiala.

„Nemyslel som, jedlo pre seba...“
„Vy chcete ľudské jedlo?“

Nachvíľu sa zatvárila šokovane.

„Áno, ale nie pre seba,“ zopakoval som.
„Dobre,“ zamrmlala a vstala spoza svojho stolíka.

Na 5 minút si odbehla do vedľajšej miestnosti. Vrátila sa s hnedou krabicou od topánok, v ktorej ako som predpokladal, bolo jedlo a položila ju predo mňa.

„Myslela som, že by ste neboli rád, ak by vás niekto videl s tým jedlom. Tak som ho pre istotu zabalila.“
„Si poklad.“

Vzal som krabicu bez toho, aby som sa pozrel dovnútra a naklonil sa k mojej zachránkyni.
Na líco som jej vtisol bozk. Ona ostala len šokovane zízať s ústami otvorenými do korán.

„Nepoviem ti pre koho to je. Nechcem, aby si mala kvôli tomuto nejaké problémy,“ ukázal som na krabicu.
Ešte stále v šoku, prikývla.

Už som sa šiel aj s krabicou pobrať na odchod, keď za mnou ticho šepla: „Ty, k ním nepatríš.“

Ani neviem prečo, ale na moment som zapochyboval.
Opäť som sa na ňu usmial a bez slova som odišiel, doručiť zásielku pre hladné kozliatko vo svojej izbe.

Pohľad: Lili

„Kozliatko, kozliatko otvor vrátka...“

Celá som sa roztriasla.
„Počkaj Edward, nechoď sem,“ zakričala som z plného hrdla. No asi nie dosť rýchlo, pretože dvere sa s vrzgotom otvorili.

Na moje prekvapenie tam však nestál Edward. 

Štíhly, plavovlasý muž s nádhernou tvárou mi s úškrnom odvetil: „prepáč, ale keď zacítim tú lahodnú vôňu, nemôžem čakať ani minútu.“

Pozrela som na svoj prst a skoro okamžite som si uvedomila, v akej som situácii. Edward tu nie je. Namiesto neho sa sem vtlačil celkom iný upír a 100% nie je taký ako Edward.
Už len podľa krvavočervených očí, ktorými na mňa pozeral tak hrozivo, až som celá stuhla.

„Kde je?“ opýtala som sa roztraseným hlasom.
„Nebodaj si sklamaná? Ja ti nestačím?!“ 
Mal tak nádherne podmanivý hlas... neodolateľný. 
„Kde je Edward?“ zopakovala som svoju otázku.
„Môj pán odišiel, ale ja sa o vás v jeho mene pokúsim postarať čo najlepšie.“
Posmešne sa uklonil na znak predstieranej úcty.

„Tvoj pán?!“
Keď som sa nad tým zamýšľala, vlastne som ani nevedela, kto Edward v skutočnosti je alebo odkiaľ pochádza. Či je nejako vysoko postavený. 
„Ty o svojom hostiteľovi nič nevieš, pravda?“
„Nie...“ priznala som.
„Jasné, to je normálne, že svojím raňajkám sa nezdôveruješ,“ usmial sa.

Narážky na to, že ma nepovažuje za ľudskú bytosť, ale iba za akýsi druh potravy, som ignorovala. Zaujímalo ma čosi iné.

Ešte pred tým, ako som tú otázku vyslovila, som tušila, že sa pokúsi Edwarda v mojich očiach očierniť, možno sa bude snažiť nahnať mi z neho strach. 

„Tak kto to je?“
„Edward Voltury,“ odmlčal sa, aby dal svojím slovám patričný dôraz, „pochádza z kráľovskej rodiny Volturiovcov, o ktorých si už určite počula.“

Prikývla som.

„Tá rodina nám tak povediac vládne. No to nie je všetko. Aby som ti bližšie predstavil, čo to vlastne je tvoj Edward zač, poviem ti, že za celý svoj život, a to mi ver, že je dlhý, som nestretol mocnejšieho a zároveň nebezpečnejšieho upíra od neho.“

Čakala som všetko okrem tohto. Ja som sa celý čas obávala „zlých“ upírov tam vonku, a zatiaľ som pekne v „bezpečí“ sedela v izbe toho najhoršieho. 

Počkať! Na čo to myslím? Veď ja ho poznám. On taký nie je.

„Ak je tvoj pán,“ chytala som sa poslednej slamky, „nepoteší sa ak mi ublížiš.“
„On ťa tu nechal, hoci nepoznám dôvod prečo to urobil, si sama a bezbranná. Ja som len náhodu išiel okolo a zacítil tvoju krv. Nuž, neovládol som sa a zabil ťa. Spočiatku možno bude trocha nahnevaný, ale neskôr to pochopí. Veď koniec koncov, nemôžem za to, že si sa porezala.“

Urobil pár krokov ku mne.
„Nepochopí, zabije ťa,“ rozkričala som sa.

Ďalších päť sekúnd bolo tých najhorších v mojom živote. Boli také krátke a predsa sa mi zdali ako nekonečne dlhé hodiny.

Upír sa mi pohybom, ktorý som ani v najmenšom nezaregistrovala, presunul za môj chrbát. Ľadovo chladnou rukou mi pohladkal krk a hneď nato ho oblapil celou dlaňou. Moje vlasy, ktoré mu stále zavadzali mi skrútil na rameno, kde sa usadili a neodporovali.

Nebála som sa. Každú chvíľu som čakala, že dvere, na ktoré som neprestajne upierala pohľad sa rozletia a Edward ma zachráni.

Upír si všimol kam mi blúdia oči a pohŕdavo sa opýtal: „Myslíš, že príde?“
V uchu som zacítila jeho hrôzu naháňajúci dych.
„Nepríde! Si len moja!“

Zavrela som oči. Pomaly, ako keby si vychutnával každučkú stotinu môjho neuveriteľného strachu, ktorý som práve teraz precítila naplno, sa zosunul na môj krk.

Mám vám opísať, čo som cítila?!
Iba jeho pery, ako mi zľahka bozkávajú to miesto, kde sa mi o malú chvíľu určite lahodne zahryzne...

______________________________________________________________________________________________________________

Prosím o komentáre. Túto časť venujem chipanddales. Dávam sem ešte jeden odkaz na jednu poviedku, ktorá je úžasná. Bohužiaľ si ju nikto nevšimol. Napísala ju moja kamoška a pevne dúfam, že sa nájde niekto, kto si ju prečíta. Uistujem vás, že nebudete ľutovať. Praskanie duši od perasperaadastra.

14. kapitola - 16. kapitola

moje shrnutie

Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward Voltury - 15: