Takže touto časťou ukončujem dva rozdielne deje a prechádzame do spoločného. V ďalšej časti sa naše hrdličky konečne stretnú... Kto sa teší? Ale pokiaľ ide o túto kapitolu, črtá sa tú tá hlavná otázka: Ako sa Bella rozhodla? Stane sa upírkou?! Prosím o veľa komentárov!
25.08.2010 (19:45) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1639×
18. kapitola - Večnosť
Pohľad: Lili
Slzy sa mi jedna za druhou kotúľali z uplakanej tváre a zmáčali malú obálku uloženú na mojich nohách.
Tesne k hrudi som si tisla biely lesklý papier lemovaný farebnými prúžkami s nahrubo vyrytými písmenami môjho mena. Toľkokrát som ho čítala stále dokola. Kdesi v hĺbke mysle som tušila, čo tie slová znamenajú. Ale nachádzali sa v takej tme, že som ich význam nedokázala vyviesť na povrch...
Lili, zrejme si teraz na nič nespomínaš. Ver mi, je to tak lepšie. Tento list som napísal z jediného dôvodu a to, aby som ťa varoval. Nikdy sa do Volterry nevracaj. Nečaká ťa tu nič iné len smrť. Vykašli sa na prácu, ktorú si tu hľadala a vráť sa domov k svojej rodine. Nemôžem ti prezradiť, čo sa posledné dni s tebou dialo, ale vedz, že mne si spríjemnila aspoň nasledujúcich 100 rokov.
Prosím, odpusti mi, že som nemohol splniť tvoje želanie a ty si ma nepamätáš. No ak by si poznala moju tvár, celý svoj život by si ju porovnávala s každým okoloidúcim a to nechcem. Musíš mi veriť a čo najrýchlejšie odísť. Nikde sa nezastavuj a s nikým sa nerozprávaj. Proste odíď. Dobre viem, že nemáš najmenší dôvod veriť mi, ale prosím aspoň sa o to pokús!
PS: Nikdy nezabudnem.
E.V.
Pohľad: Edward
Hľadel som na ňu, ako bezmocne žmolí vlhký papier medzi prstami. Možno hľadá nejakú ďalšiu správu, či skrytý odkaz, no nič také tam nie je. Hľadá zbytočne.
Ešte pred pár minútami by ohľadom môjho počínania tvrdila, že som krutý... Práve naopak. Som milosrdný. Aký by to bol život, ak by si pamätala všetko to, čo patrí iba do nočných môr? Do poslednej chvíle by sa nevedela zbaviť strachu.
Každý tieň by bol pre ňu vrahom, každé puknutie halúzky bolestným výkrikom, každá škvrna kvapkou krvi...
Pohľad: Bella
„Jasper,“ dožadovala sa jeho pozornosti Alice, „nezabrániš jej v tom. Ak to nebude Carlisle, nájde si niekoho iného, kto to spraví.“
Jasper sa tváril dosť nerozhodne. Zvažoval Alicinu víziu, ale na druhej strane svoj boj nehodlal vzdať tak ľahko. Rovnako ako ja.
„Prosím Bella, porozmýšľaj nad tým. Ešte raz.“
„Nemám nad čím, Jasper,“ zavrhla som jeho prosbu a zo stolíka som schmatla pohár s vodou. Rozbila som ho o hnedasté drevo a jednu z rozbitých častí som si priložila na zápästie.
„Ak to nepôjde po dobrom, pôjde to inak.“
Ruka sa mi triasla, ale to ma neprinútilo ustúpiť. Všetci zízali na tú malú lesklú vec v mojej dlani.
Jasper zložil ruku z Carlisleovej hrudi a pozrel na mňa ľadovým pohľadom. Potom naštvane odpochodoval z miestnosti.
Rosalie sa tiež postavila a rozhorčená nasledovala Jaspera, Emmett bezmocne pokrčil ramenami a odišiel za Rose, no ešte pred tým ma posmelil letmým úsmevom.
Ostal tu len Carlisle, Alice a ja.
Omyl. Alice sa s nevôľou postavila. „Prepáč Bella, ale nebudem sa na to pozerať.“ Rozrušená vybehla za ostanými.
„Tak asi to ostane iba na nás,“ poznamenal Carlisle a pristúpil ku mne.
„Počkať! Kde je Jacob?“
„Je preč. Neboj sa. Odišiel hneď potom, ako odišli Demetri s Felixom. Musel chrániť svoje územie. Samov príkaz.“
„Aha, tak teda...“ Zaklonila som hlavu a zhlboka sa nadýchla.
Carlisle sa ku mne sklonil. Cítila som jeho dych na pulzujúcej pokožke.
Tak a je to tu. Už niet cesty späť.
„Ak by Edward žil... Za toto by ma určite zabil,“ zašepkal tak ticho, aby som to počula iba ja.
„Ale nežije. A my dobre vieme, koho je to zásluha.“
Prekvapilo ma, že moje myšlienky sa v tejto chvíli netočili okolo rodiny alebo priateľov. Dokonca ani okolo Edwarda. Nie. Posledná myšlienka bola venovaná Bohu. Modlila som sa...
Carlisle s povzdychom zaboril zuby do môjho krku.
Nepocítila som bolesť, nepocítila som spaľujúci oheň ani iné muky o ktorých mi Rosalie toľko rozprávala. Možno preto, lebo moja premena je dobrovoľná. Nikto ma k nej nenútil. Nebola som na pokraji smrti a predsa som si zvolila život upíra.
Už od začiatku som túžila byť taká ako on. Nechcela som práve takýto osud?!
Celé telo sa mi naplo a ja som náhle pocítila tak dlho očakávanú bolesť.
Bolo to vykúpenie, či trest? Pôjdem za to do pekla? Existuje vôbec niečo po smrti? Budem horieť vo večných mukách? Budeš tam horieť so mnou, láska?!
Zavrela som oči a nádejou v srdci hodila som sa hladným vlnám večnosti...
***
Hnedovlasé dievča ticho posedávalo na mäkkej voňavej tráve. Tvár sa jej leskla od zlatých lúčoch sprevádzaných chabým jesenným vánkom. V bledej ruke si s detským záujmom obracala modrý kvietok. Na kráse neporovnateľný s tou jej. No predsa v ňom našla potešenie. Slabulinko červené oči sa jej zaleskli pri bolestnej spomienke. Ale slzy sa nedokázali vydrať na povrch. Len trhané vzlyky rušili pokoj prírody.
Ale kto by jej to mal za zlé? Ona poznala takú osobu. Kedysi...
Vrtko sa postavila a napriamila svoje inštinkty. Kdesi v diaľke si jej korisť práve užívala posledné chvíľky svojho života. Aj keď mala v tvári výraz dravca, neubralo jej to na kráse, či ladnosti. Lesom sa niesla sťa rozprávková víla až kým nezaryla svoje ostré zuby do krku bezbranného zvieraťa. Vtedy sa z nej samej stalo zviera...
No zviera sa nestalo len z nej. V krajine noblesy sa rovnako ako aj ona poddal svojím dravčím inštinktom vznešený upír. Šarm i jeho nadprirodzené schopnosti z neho urobili klenot, ktorý si s úctou prezerali všetci, čo spozorovali jeho tvár. No teraz bola tá ľúbezná tvár strhaná nerovným bojom so spomienkami. Čoraz viac sa mu drali na povrch nejasné scény z jeho života. Ani sladká krv stekajúca po jeho hrdle mu nepomáhala. Pomaly púšťal mŕtve telo zo svojich skrvavených rúk a ťaživo sa zviezol popri ňom. Steny naňho desivo kričali.
Spomeň si! Spomeň si!
Ale načo, preboha? Pomyslel si skľučujúco. Bol tak sám a zmätený. Nebyť toho, že je upír, určite by sa zbláznil...
17. kapitola - 19. kapitola *** moje zhrnutie ***
Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Edward Voltury - 18:
Prepáč , ale teraz si túto poviedku zničila. Viem ,že je to asi na nič, ale ja svoj názor proste povedať musím. Zničila si ju !!! Zničila si láskavú Bellu, ktorá toľko milovala Edwarda. Zničila si Edwadovu lásku k Belle. Kto vie, či sa Edward nezaľúbil do Lilly. Všetko si zničila. Bola to pekna poviedka no teraz... Nemám slov ako opísať to čo si Bellinou premenou spôsobila.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!