Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward Voltury - 8

10.03.2010 (08:00) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1486×

8. KAPITOLA – 

(Edward) – Spomeň si Edward!

(Bella) – A takto som to prežila.


Pohľad: Edward

Vyčerpane som sa zvalil na posteľ a rozmýšľal. Rozmýšľal nad menom, ktoré mi niekoho pripomínalo. Ktoré som dnes počul a niečo sa vo mne v tej chvíli pohlo, ako keby mi srdce začalo znova biť. Nechápal som to.

Kto je Bella?

______________________________________________________________________________________________________

Ani som si neuvedomil, ako dlho som vlastne na tej posteli ležal, ale asi to bolo dosť dlho. Lebo keď pre mňa prišla Jane, bol som v takom stave v akom ma videla naposledy.
S roztrhanými šatami, celý od krvi a so škaredou ranou na ľavej ruke som vážne nevyzeral najlepšie. Preto ma Jane najprv poriadne vyhrešila a potom vyhnala do sprchy, ktorú som dnes musel podstúpiť už druhý krát.

Ako aj v prvom prípade aj teraz mi sprcha pomohla. Jediné čo mi vadilo bola ruka. Neprestávala bolieť dokonca by som povedal, že sa tá bolesť zhoršila. Jane mi ranu previazala obväzom a po uistení, že mi zajtra už nič nebude sme sa spolu vybrali do siene, kde sa mala konať „večera“.

Aro mi predstavil asi 200 upírov, ale z toho som si zapamätal ani nie 100 mien aj s upírskou pamäťou to bolo na mňa priveľa. Už sme končili ten dlhý zástup, keď sme prišli k dvom upírom, podľa toho ako sa správali som vydedukoval, že sú to priatelia. Aro mi ich predstavil ako Demetriho a Felixa. Veľmi mi niekoho pripomínali, najmä Felix, len som si nevedel spomenúť koho.

Nechal som to tak a po predstavení ešte piatich upírov sme si šli aj s Arom sadnúť za dlhý stôl určený len pre našu rodinu. Ostatný sedeli za ďalšími stolmi a veselo sa rozprávali.

„Oh, skoro by som zabudol. Toto sú moji bratia,“ ukázal na upírov vedľa seba. Najprv na toho staršieho.

„Marcus a toto...,“ ukázal na blondiaka, „je Caius.“
„Teší ma,“ ostýchavo som sa usmial. Oni len kývli hlavami a ďalej sa venovali svojim zanietením rozhovorom. Neviem prečo, ale pripadalo mi to, ako keby ma nemali veľmi v láske.

„Aro,“ otočil som sa na svojho stvoriteľa.
„Áno?“
„Ty vieš niečo o tých schopnostiach? Niečo si mi minule spomínal, ale už som ťa s tým nechcel otravovať. Pýtam sa hlavne preto, lebo dnes sa niečo stalo...,“ začal som opatrne.

„Viem Jane mi hovorila.“
„A...“
„No ak si zvedavý, či sa nehnevám preto, čo si urobil, tak sa nehnevám. Zaslúžil si to. Dokonca ani mi nezabíjame malé deti. On to porušil a bol by za to potrestaný tak či tak. Vlastne si nám urobil službu,“ usmial sa a potom pokračoval.
„Niektorý z nás majú určité schopnosti. Pri každom je to iné. Jane ma napríklad schopnosť spôsobovať bolesť.“

„To som nevedel,“ zamračil som sa.

Na Jane mi to nesedelo. Vyzerala taká krehká. Ako keby ju bolo treba ochraňovať a nie ochraňovať pred ňou iných.

„Tvoj kamarát Lucas má zasa schopnosť potlačiť spomienky. Alec ma podobnú schopnosť ako Jane a ty...“

„Akú mám ja?“

„Neviem ju presne definovať. Je to ako by si vedel pomocou myšlienok robiť veci, ktoré by si inak musel robiť fyzicky. Vieš s vecami a ľuďmi pohybovať a ničiť ich iba myšlienkami. Je to veľmi zaujímavé a samozrejme vieš spôsobovať bolesť ako Jane a okrem toho vieš čítať myšlienky.“

Tak toto ma dostalo. Čítať myšlienky? 

„Ja... nepočujem myšlienky,“ odporoval som mu.
„Teraz možno nie, ale časom sa tvoja schopnosť obnoví, podľa môjho úsudku si potlačil jednu schopnosť aby mohla ta druhá vyjsť na povrch.“
„Ale ja to neviem ovládať.“
„Naučíš sa. Teraz si konal celkom prirodzene. Tak, ako ti to hovorili tvoje inštinkty. Musel si ochrániť seba aj tie deti a vtedy sa to naštartovalo.“
„Pred tým som vedel tú schopnosť používať?“
„Nie, pred tým si ju nemal. Nikdy v živote som nevidel upíra, ktorý by mal viac schopnosti ako jednu a to ti poviem, že žijem už dosť dlho.“
Chvíľu som len ticho posedával, až som sa musel spýtať to, čo ma už dlhšie hrýzlo na jazyku.

„Naučíš ma používať obe schopnosti?“
„Samozrejme. Môžeme začať hneď zajtra.“
Prikývol som a potom sme prešli na ďalšie témy, ktoré som potreboval vedieť.

Hovoril mi o nomádoch o upírskych rodinách, o zákonoch, o meste v ktorom žijeme, o ľuďoch, o mojom živote a priateľoch až sme sa dostali na tému, ktorá ma zaujala najviac.

Aro mi prezradil že upíri, ktorý sa živia krvou ľudí majú červené oči, aké tu mali všetci okrem mňa. 

„Prečo mam potom zlaté oči?“ opýtal som sa a Aro iba pokrútil hlavou.
„Neviem, ty sa prosto vymykáš z normálov dokonca aj tých upírskych.“

Rozprávali sme sa ešte dlho, že som ani nepostrehol ako sa sála začala pomaly vyprázdňovať. Ostalo len pár „ľudí“ medzi nimi Jane s Demetrim a Felixom. Pripadali mi ako by ma mali strážiť. Ich karmínové oči behali len po mne.

Bolo okolo polnoci, keď som odišiel späť do svojej izby. Samozrejme Jane ma odprevadila. Potom som ju pozval aj dovnútra, ale ona odmietla s tým, že ešte musí niečo vybaviť. Tak som si šiel ľahnúť, ale zaspať som nemohol. Bol som oboznámení s tým, že my nespíme, ale musel som to skúsiť. Po nekonečnom počítaní ovečiek som nakoniec prepadol polobdeniu. Bolo to čudné. Pred tvárou sa mi mihali obrazy. Možno niečo ako náhrada za spánok. Skoro vždy to boli obrazy hnedovlasého dievčaťa s čokoládovými očami. Tak veľmi mi niekoho pripomínala. V ušiach som počul jej slová „Spomeň si Edward.“ A potom už iba jediné meno, ktoré sa mi nedarilo vyhnať z hlavy. 

„Bella“

Pohľad: Aro

„Čo to má všetko znamenať?“ vyletel na mňa Marcus len čo sme v sále ostali sami.

„Čo ako?“

„Prečo hráš to divadlo?“

„Lebo nechcem aby Edward odišiel.“

„To chápem, ale prečo takto? Nemyslíš si, že by mal vedieť o jeho žene a dieťati, ktoré si mimochodom zabil?“

„Nie ja, ale Jane. A práve preto mu nepoviem pravdu. S jeho schopnosťou nás tu môže všetkých vyzabíjať a ani sa pri tom neunaví.“

„A čo keď sa to dozvie? Slová vieme ovládať, ale myšlienky nie. Čo keď bude u niekoho niečo počuť?“

„Edward svoju schopnosť čítať myšlienky potlačil a tak skoro sa neukáže. A keď sa ukáže dúfajme, že budeme nažive dosť dlho aby sme si vymysleli nejakú lož.“

„To je riskantné. Chceš vsadiť naše životy na náhodu? Čo keď si spomenie?“

„Máme tu Lucasa.“

„To nedovolím. Naša rodina tu nie je preto, aby bola vyzabíjaná jedným upírom, len kvôli tvojej zbierke výnimočných.“

„A ako tomu chceš zabrániť? Ja som ten, ktorý tu rozhoduje. Takže ty nemáš najmenšie právo starať sa o moje záležitosti.“

Na tvári sa mu objavil zhrozený urazený výraz a bez slova vypochodoval z miestnosti. Musí vedieť, kde sú hranice. Teraz si nesmiem dovoliť žiaden omyl. Mohol by nás stáť život.

_________________________________________________________________________________________________________

O 2 týždne neskôr

_________________________________________________________________________________________________________

Pohľad: Bella

Po mojom neúspešnom pokuse o samovraždu som pochopila, že sa nemôžem len tak na všetkých vykašľať. Z hotela sme sa vrátili do Forks a tam na mňa čakali všetky problémy.
Každý na mňa bral ohľady, vrhali po mne ľútostivé pohľady, ale mne to bolo absolútne fuk. Už som svoj život nežila ale prežívala.

Charlie mi bol veľkou oporou, aj keď to bolo preňho ťažké. Vidieť ma v takom stave, ale chápal ma. Aj Cullenovci mi pomáhali najmä Emm sa ma snažil skoro vždy rozosmiať, aj keď väčšinou neúspešné. Alice ma brávala na nákupy, ale už to nebolo také ako pred tým.

Každý deň som prosila Boha, aby som sa ráno neprebudila. Aby ukončil moje trápenie, ale to sa nestalo.

Ale stane. Zajtra umriem. Som si tým istá. Zajtra je Edwardov pohreb. Neviem, na čo to je dobré. Pochovať prázdnu truhlu, ale Charlie na tom trvá. 

Ja viem, že tú bolesť, ktorú budem cítiť pri pohľade na truhlu a nápise na náhrobku nevydržím. 

Už pre mňa život nemá zmysel a zajtra to všetko skončí!

Pohľad: Edward

Po dvoch týždňoch bývania vo Voltere som si zvykol na všetkých. Dokonca som si našiel priateľov. Jane, Demetriho a Felixa, len s Alecom som sa veľmi nespriatelil. Mám pocit, že je do Jane buchnutý a vo mne vidí konkurenta.

Aj s Arom vychádzam dobre. Každý deň si na mňa nájde čas a skúšame rozsah mojich schopností. Zistil som ako to všetko funguje a ako to správne používať, ale musím to vždy cvičiť a zdokonaľovať sa. Aj v čítaní myšlienok som sa zlepšil. Ak sa veľmi sústredím dokážem počuť, čo si druhý myslia, ale nerobím to často. Jednak sa mi nepáči liesť niekomu do hlavy a ak to aj urobím, potom ma tá moja bolí.

Ja viem. Upír a bolesť hlavy. Ale to už nikoho neprekvapuje. U mňa to berú ako fakt, že som nevyspitateľný.

A ja to beriem ako prednosť.

7. kapitola - 9. kapitola

moje shrnutie

Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward Voltury - 8: