Je tu ďalšia kapitola, čo sa prihodí Liz na nákupoch? Je to písané trochu aj z pohľadu Sama, tak dúfam, že sa vám bude páčiť.
02.07.2010 (09:00) • Eliza2 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1068×
3. kapitola
Už sme boli asi v piatom obchode, vyberali sme si nové veci a topánky a kecali sme o blbostiach. Povedala som im, že by som chcela ísť do obchodu s obuvou a oni chceli ísť inam, tak sme sa dohodli, že sa stretneme na námestí o hodinu a pol. Išla som tam sama. Za hodinu aj patnásť minút som si stihla vybrať tri druhy fakt pekných topánok a keď som ich zaplatila, zistila som, že asi zmeškám. Rýchlo som vybehla von, keď odrazu som do niekoho poriadne vrazila. Bolelo to a popritom som stihla spadnúť na zem. Nado mnou sa skláňal pekný, očividne poriadne vysoký a svalnatý chalan.
„Prepáč, nestihol som sa ti uhnúť, keď si tak rýchlo vybehla."
„To nič, žijem, hádam, bola to moja chyba, nemám tak rýchlo behať", pokúsila som sa o vtip, pričom sa iba divne zaškeril. Pomohol mi pozbierať sa zo zeme a predstavil sa mi:
„Ináč, ja som Christopher Hoppe."
„Teší ma, som Elizabeth Uley, ale možeš mi skrátene hovoriť Liz", asi je fakt milý a vlastne aj pekný. Až teraz som si všimla, aký je vlastne vysoký. Meral snáď meter devaťdesiat, poriadne svalnatý (skoro ako môj brat), zlatohnedé oči, krátke hnedé vlasy a bol hrozne bledý, skoro až mŕtvolne.
„Mne možeš hovoriť Chris", vytrhol ma z môjho uvažovania, „nechcela by si si niekedy niekam vyjsť?"
„Jasné a kam?", spýtala som sa ho, ako dobre, že tu nie je moj brat, ten by mi to zatrhol (je trocha šibnutý).
„Mohli by sme zájsť do kina, možem ti zavolať a dohodneme sa, nie?"
„Hej, to by bolo super", povedala som mu a potom sme si vzájomne vymenili čísla.
Rozlúčili sme sa a ja som zistila, že už meškám. Keď som k nim dobehla, trošku ma vyhrešili, ale udobrili sme sa hneď, ako som im povedala, koho som stretla. Povedali mi, že on je z tej novej rodiny, čo sa nasťahovala. Keď sme sa konečne vrátili domov, šla som si hneď vybaliť veci.
Brat bol zase divný, pretože keď som okolo neho prechádzala pokrčil nos. Cez SMS sme sa s Chrisom dohodli, že zajtra o pol siedmej pojdeme do kina na nejaký akčný film. Na ďalší deň som mame povedala, že sa idem bicyklovať, chodievala som našťastie dosť často aj večer, a tak ma pustila do desiatej a že si mám dávať pozor. Za pol hodinu hodne rýchleho tempa, som dorazila ku Forkským hraniciam. Tam ma čakal Chris na nejakom terénnom džípe, myslím že to bolo mitsubishi pajero, kvôli bratovi poznám niektoré autá. Naložil môj bicykel, akoby nevážil ani gram, pričom mne sa vždy zdal hrozne ťažký. Cestou z kina sme sa v aute len tak bavili, rozprával mi o sebe, ako bolo na Aljaške a ja som mu zase povedala niečo o sebe. Domov som išla zas na bicykli a dorazila som o pať minút desať. Otec pozeral futbal a mamina bola ešte v kuchyni. Dávid sa práve trepal zo schodov smerom ku mne. Prešla som okolo neho, keď odrazu ma chytil za rameno a spýtal sa naštvane:
„Liz, kde si bola?"
„Bicyklovať sa predsa, čo chceš?!" povedala som mu podráždene a začala som ho celou silou trieskať po ruke, nech ma pustí.
„Pre Boha, pusť ma, veď tam budem mať modrinu!"
On sa začal zase divne triasť, ale pustil ma. Bolestne som sa chytila za rameno a s vražedným pohľadom miereným na neho som vybehla do svojej izby a ľahla som si spať.
Sam Uley
„Dávid, možno by sme jej to mohli povedať", prehovoril som.
„Myslíš oci, ale možno, ona to nikomu nepovie a aspoň ma nebude dráždit, nikdy by som jej nechcel ublížiť."
Dohovárali sme sa o tom asi až do polnoci a rozhodli sme sa, že jej to zajtra povieme. V rade som už iba ja a moja bývalá svorka, takže tí by isto súhlasili, veď už aj tak to sami navrhli.
Autor: Eliza2 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Elizabeth Uley - 3. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!