Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 17.kapitola

01.07.2009 (09:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1810×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

17.kapitola-čo mi je?!

Edward nechcel pozvať doktora Carlisla Cullena k svojej milovanej ale keďže bol najlepší z najlepších musel aby jeho milovanú zachránil. Isabella ležala na drahej posteli a snažila sa nevnímať ruky vo svojom lone a ešte k tomu cudzieho chlapa. Musela myslieť na Edward. Nevedela čo je s ňou a dúfala, že nie je chorá a bude ešte dlho žiť. V prstoch žmolila okraj pokrývky a naďalej hľadela do stropu. Zrazu si Carlisle, ako mi dovolil ho oslovovať, umyl ruky a utrel a potom si sadol do kresla oproti posteli, potichu zvolal na môjho mladého manžela.

Isabella:

„Pán Gróf, môžete." Edward sa dovalil dovnútra ako veľká voda láskyplne sa na mňa usmial. Pohladil ma po líci a sadol si ku mne, s chladným výrazom sa otočil ku Carlislovi aj  keď nádej  v očiach nedokázal skryť...

„Čo je mojej manželke??"

„Pani grófka, smiem vám položiť pár otázok??" opýtal sa ma Carlilse. Ja som pochopila, že nie je dobré pred Edwardom ho oslovovať Carlilse.

„Samozrejme."

„Dobre. Kedy ste mali posledný cyklus??" začala som rozmýšľať.

„Pred troma mesiacmi."

„Z ktorých jedál alebo vôni sa vám zdvíha žalúdok? A čo z toho ste jedli pred tým."

„No napríklad ryby. Tie som zbožňovala ale teraz ich nemôžem ani cítiť a potom som závislá na kyselej kapuste."

„Aha."

„Pán doktor čo mi je? Som nejako chorá??"

„No neviem či tehotenstvo je choroba pani grófka." Usmiala sa na mňa Carlilse a Edward vedľa mňa úplne stuhol. Tehotná? Som tehotná?! Čakám dieťa? Pane bože!! Som tehotná!! Vyskočila som z Edwadovej náruče a hodila som sa Carlislovi okolo krku.

„som tehotná!! Áno povedz mi Carlilse som tehotná?!" kričala som mu ešte stále obesená okolo krku. On ma objal okolo pásu a od seba odtiahol, ešte stále sa smial.

„Áno Isabella si tehotná."

„Edward!" otočila som sa a on na mňa nepozeral, pozeral sa zasnene do okna. Musela som mu skočiť okolo krku.

„Počuješ ma som tehotná!"

„JJa viem Bella ja viem." Zavrel oči ale nepozrel sa na mňa.

„Budeme mať dieťa." Šepkala som...

Po dvoch mesiacoch...

Ležala som na chrbte a sledovala strop. Edward mal prísť každú chvíľu. Na to aký bol mladý bol dokonalý manžel. Počula som Juliin veselý tón ako sa baví s Esme tiež tehulou. Rada som s Esme rozprávala. Bola odo mňa staršia, skoro mi bola ako matka, a preca vedela byť aj moja najlepšia kamoška. Vedela som, že moje dieťa sa bude volať tak aby nieslo meno aj Esme. A samozrejme aj mojej matky a tiež aj Edwardovej. Zdola som počula Edward ako si odkladá zbrane a ako sa vyzlieka, o chvíľu došiel ku mne do postele. Okamžite sa začal rozprávať s mojim bruchom.

„Ahoj krpec! Ako sa má môj malý chlapec? A mamina?" pozrel na mňa s túžbou v očiach. Zľahka som ho pohladila po líci.

„Mala som sa dobre. A čo ty?"

„No Martin má novú sestru volá sa Tanya a Martin sa pomýlil a ona si myslela, že som slobodný a skúšala to." Musela som sa zamračiť. Nahol sa ku mne a jemne ma pobozkal. Naše milovanie bolo iné. Oveľa jemnejšie a nežnejšie. Veľa  krát sa ma spýtal či ma to nebolí a ja som sa mu musela smiať...

Dni plynuli a raz v noci keď som sa už pomerne s veľkým bruškom zobudila na ohromný krik. Edward vedľa mňa neležal, čo bolo divné, nenechal by ma spať samú.

Zišla som po kamennej dlažbe dolu do kuchyne. Kráčala som iba v saténových papučiach s bruškom ako menší vankúš a obalená iba ťažkým zamatovým kabátom. Našlapovala som schod po schodu a čím som bola nižšie krik bol výraznejší...

Ten zjav ma prekvapil, to čo sa mi naskytlo tam dole ma dorazilo. Na stole ležala krvavá Esme a okolo nej pobehovala Julie, Leo, Seth, Linda a Edward. Celá kuchyňa bola pod krvavou mlákou. Hneď som spoznala ten pach a môj žalúdok začal protestovať a bábätko tiež. Musela som sa mu prihovoriť.

„To nič miláčik iba je mamičke zle, to prejde neboj sa." Až teraz keď som šeptala si ma všimol Edward, ako sa držím rámu dverí a zhlboka dýcham.

„Bella! Choď von! Do izby je tu zima!!" zakričal podrazil mi nohy a smeroval k nám do spálne.

Keď ma položil do postele a pobozkal na čelo, chcel odísť a tak som chytila jeho zamatový plášť a potiahla k sebe.

„Čo sa deje?"

„Esme rodí a Carlilse ju musí odviezť k sebe idem mu pomôcť." Hneď ma prepadlo zlé tušenie. Nemohol ísť. Musí sa stať niečo zlé, niečo hrozné.

„Edward, nechoď! Prosím nenechávaj ma tu samú! Prosím nechoď!" šepkala som mu do krku keď ma obímal.

„Bella, ráno som späť. Nemusíš sa báť." Pobozkal ma na pery.

„Edward, nechcem aby si išiel. Prosím nechoď cítim, že..." nestihla som dopovedať a ozval sa ďalší krik. Zúfalý.

„Bella, milujem teba naše dieťa a nič sa mi nestane. Neboj sa. Ráno som tu."

„Nie, nepustím ťa."

„Bella, Esme umiera musím pomôcť Carlilsovi." Musela som uznať, že zatiaľ čo som bola ja tehotná tak Edward si našiel s Carlilsom spoločnú reč. Ale jeho tajomnú dcéru som nikdy už nevidela.

„Edward, niečo sa stane ja to viem, cítim to."

„Bella, neboj sa." Pritlačil svoje jemné pery na moje. Ešte raz ma pobozkal na bruško a vyparil sa. Nezabudol zašepkať.

„Milujem vás."

„Aj ja teba!" vykríkla som a asi ma počul to som nevedela, lebo som zaspala ale môj zlý pocit sa nestratil...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 17.kapitola: