Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 21.kapitola


Forbidden to Forget 21.kapitolaTakže veľmi som váhala než som ho sem dala! Lebo som veľmi ale naozaj veľmi sklamaná!! Jedna baba na nemenovanom Blogu mi k poviedke napísala, že je to strašné a mám sa na to vykašlať! Diel som mala napísaný už dlhšie ale naozaj som sa bála, že je to až moc strašné! Viem, že nie som Step ale tiež som iba človek a jej komentár, aj keď to bolo iba pár písmenok, ma naozaj zasiahol. Preto chcem aby ste mi povedali či píšem naozaj tak strašne a mám prestať alebo môžem pokračovať...

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

21.kapitola-Tréning

 

 

Isabella:

 

Celý deň som sa pozerala do očí mojich nádherných detí. Boli naozaj anjelici. Chcela som im dať iné mená ako tie, ktoré som matke sľúbila. Chcela som aby mi už nepripomínali moju minulosť ale v tej minulosti je aj Edward a ten bude v prítomnosti aj budúcnosti. Bez neho to už nie som ja. Iba vďaka našim deťom som ešte stále tu. Moje deti sa budú volať....

„Bellča!! Zdravíčko!“ vtrhla do mojej izby Invinia s chlapcom asi tak veľkým ako ona asi aj tak starým a aj tak pekným.

„Ahoj, Invinia, ako sa máš?“

„Ahoj, Bellča! Mám sa dobre! Ale pozri toto je môj brat. Chris. Naučí ťa ako byť anjelom ochrancom.“

„Počkaj! Anjel ochranca? Je vás viac?!“

„Samozrejme, čo si si myslela? Poď predstavím ťa!“ chytila moje dievčatko a dala ho do postieľky ja som chytila chlapčeka a opakovala jej príklad. Chris sa na nás pozeral odo dverí.

 

Zišli sme po asi troch chodbách, asi desať izieb. Stretli sme asi desať anjelov. Buď mali biele krídla zo zlatou niťou alebo čierne zo striebornou, alebo boli celý bieli iní zas celí čierni. Musím sa priznať, že niektorí naozaj naháňali strach a iní ma milo pozdravili, opýtali sa na deti. Invinia stále niečo rozprávala ani som ju nepočúvala a Chris len ticho za nami chodil.

„Invi, prečo sú niektorí celí bieli, čierni alebo majú aj zlatú či striebornú niť?“ opýtala som sa keď na chvíľu dorečnila.

„No je to na dlho.“

„Ja mám čas.“

„Tak fajn. Ide o tom ako si sa narodil. Podľa tvojho šlachtického pôvodu by si mala mať biele zo zlatým krídla. Ale ide aj o to kto ťa premenil alebo či si vyvolený, alebo budeš iba obyčajný anjel, anjel strážni, anjel posol, kráľovský anjel, alebo je ešte jeden anjel a to anjel osudu.“

„Anjel osudu?“

„Áno poď ukážem ti ju.“

„Ju?“

„Áno volá sa Hellé.“

„Hellé? Zaujímavé meno.“

Zatiahla ma do nejakej veľkej miestnosti. Bolo tam strašne veľa sviečok. A v strede sedela žena vkusne oblečená. Na túto dobu. Mala tmavočierne vlasy ale nemala  krídla. Sedela pred zrkadlom a plietla vrkoč. Sem tam zapálila nejakú sviečku. Bola veľmi krásna. Aj Invinia na ňu hľadela s úctou a Chris, ten niekam zmizol. Po chvíli sa otočila na nás.

„Ahoj Invi.“ Sklonila hlavu na znak, že ju zdraví?? Asi áno, lebo aj Invi sklonila hlavu.

„Ďakujem, drahá Hellé, rada ťa vidím pravdepodobne už Bellu poznáš. Trocha som jej to tu ukazovala. Dúfam, že ti to nevadí.“ Sklonila hlavu ako keby sa jej bála. Mala úctu, rešpekt.

Hellé sa na ňu matersky zahľadela a pohladila ju po tvári.

„Vieš, že mi to nevadí. Vitaj Bella! Poď, pozri sa.“ Ukázala na sviečky. Jedna sviečka dohárala a jednu znova zapaľovala. Nechápavo som sa na ňu pozrela. Jednu sviečku musela sama sfúknuť.

„Vidíš? Sviečky života ak sa narodíš ja ti ju zapálim. Ak zomrieš násilne, že to nebolo plánované tak ju musím sfúknuť alebo ak zomrie nejaký nesmrteľný aj vtedy ju sfúknem ale ak príde čas, tak zhasne sama.“ Vysvetlila a ja som videla, že na sviečkach je niečo vyryté. Boli to mená. Videla som moju vlastnú sviečku ako sa z nej neodkvapkáva vosk. Ja neumieram? Áno, Invinia o tomto hovorila.

„Prepáč Hellé, že sme ťa vyrušili, poď Bells, ideme. Dovidenia, drahá Hellé.“

„Dovidenia Invinia a Bella.“ Aj Hellé aj Invinia sklonili hlavu tak som to opakovala po nich.

 

Celý čas kým ma Invinia ťahala preč od izby Hellé som premýšľala čo som videa. Mohol mať aj on svoju sviečku?? Áno určite mal...

 

„Invinia, ja som čo?!

„Ako myslíš čo?“

„No aj ja sok anjel aj ja som anjel ale aký?“

„Ty aj tvoje zlatíčka ste strážcovia. Najvzácnejší a najlepší, najsilnejší a najobdivovanejší anjeli na svete. Sme niečo ako strážca. Musíme chrániť svojho zverenca a položiť za neho aj život.“

„Aha.“ Nič lepšie ma nenapadlo.

„Poď musíš cvičiť.“ Zatiahla ma do izby, kde mi dala nejaké nohavice a košeľu, čo som si ani obliecť nevedela. Nemá niekde šaty??

„Invinia?“

„Áno?“

„Ako sa to oblieka?“ zakrútila hlavou a pomohla mi do toho. Zišla som dole schodmi do asi telocvične? Boli tam po zemi rozložené matrace a na stenách tiež. Bol tam stuchlina a asi ľudské pachy. Ale keď sa otvorilo okno tak sa to celkom dala vydržať.

„Ahoj, Bella.“ Pozdravil ma Chris. Nemal tričko a na to, že vyzeral ako trinásť ročný bol dosť vypracovaný.

„Ahoj, Chris.“

„Iv. Môžeš ísť.“

„Chris a šetri ju! Je to matka.“ Preboha čo bude so mnou robiť?

„Neboj Iv.“ Ako náhla sa zavreli dvere tak Chris ku mne priskočil. Zozadu mi držal ruku okolo krku. A druhú mal okolo môjho pásu. Nemohla som sa pohnúť veď ledva som dýchala.

„Ako sa budeš brániť, Bella?“

„Chris pusti ma!“

„Nemôžem aj vlkolak či démon ťa môže takto chytiť a ty nič nespravíš. Lebo nebudeš vedieť čo.“

„Pusti ma!“

„Bella, sústreď sa! Spomeň si na každú bolesť. Odomkni tú šelmu! Tvoj muž je mŕtvy a môžu za to vlkolaci alebo démoni! Tvoje deti budú bez otca! Ty bez manžela a milenca! Pusti to. Nechaj sa ovládať inštinktom!“ povedal a mne prebehlo cez myseľ veľa obrázkov. Ja ako sedím na zemi a nechcem sa vydávať. To bol hnev. Hnev na matku a otca, že ma vydajú a mňa sa nepýtajú. Môj útek. To bola radosť. Bola som voľná. Potom keď som stretla Edwarda moju životnú lásku. To bola láska a beznádej. Keď ho postrelili bol tam hnev, bolesť, nenávisť a veľa strachu a ešte viac lásky. Keď sme sa milovali. V mysli sa mi vynoril každý dotyk jeho kože. Každé miesto kde sa obtrela jeho koža o moju. Každý bozk čo som mu dala alebo od neho dostala. Môj náhrdelník. A potom keď nás znova našli. Moja nenávisť bola ešte väčšia. A keď som Edwarda videla pred oltárom, keď som zistila, že som tehotná, keď mi Invinia oznámila, že je mŕtvy...

Na povrch v mojej mysli sa drali nové emócie. Nenávisť, zloba, nenávisť, zloba. Tie to dve sa mi miešali. Až som nevedela skoro nič. Ovládli ma inštinkty. A vedela som iba to, že môjho milovaného musím pomstiť!

 

 

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 21.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!