Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 30.kapitola

08.08.2009 (16:30) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1243×

Forbidden to Forget

Zakázané zabudnúť

30.kapitola-Cesta minulosťou, ktorú budeš odsudzovať

Edward:

Zrazu prestala kričať, trhať plachtu pod sebou. Nevedel som prečo asi sa ma rozhodla prestať mučiť, lebo každý jej bolestný nádych, každé jej zvriesknutie sa mi vrylo do srdca a ostalo tam. A teraz? Prečo prestala kričať? Carlisle sa došiel pozrieť a tiež bol prekvapený.

Ako je to možné?? Prečo nekričí? Podľa kníh by mala vrieskať a prosiť o smrť ale prečo?  Ona sa dokonca usmieva?! Ach ako sme jej len ublížili?

„Edward, mal by si ísť aspoň dole. Nessie a Ediemu, je smutno.“

„Ale ja to nedokážem, Carlisle! Som najhorší otec na svete! Nechal som ženu, ktorú milujem viac ako svoj život aby sama vychovala naše deti! Som monštrum!“

„Edward, nemal si na výber!“

„Mal som, Carlisle, mal, mohol som umrieť.“

„Ale to by si ju už nikdy nevidel. Takto máš možnosť, že ti odpustí.“

„a toho sa Carlisle, najviac bojím, čo ak mi neodpustí??“

„Odpustí. Bella je ranená a hlboko ale ty ju dáš opäť dohromady. Ona sa na trrdú len hrá. Poznám ju ja aj ty ale opýtaj s aj Esme.“

„Ale počul si čo hovorili Edward a Nessie? Je beštiálna vrahyňa.“

„a preto ju budeš odsudzovať?“

„Nie, len mi to k nej akosi nejde.“

„Poď, niečo ti dám prečítať.“ Zaťahal ma za rukáv Carlisle. Rýchlo som dal Belle pusu na jej jemné, saténové pery a odišiel ku Carlislovi do pracovne.

Carlisle mi dal do ruky starú, ošúchanú knihu. Vyzerala ako každá, ktorú ma v svojej knižnici, ale niečím bola iná. Na obale bola žena. V krátkych saténových šatách a čierne vlasy jej divoko viali okolo seba. Sedela na vrcholku skaly. S toho obrázku som skoro cítil vôňu mora a počul šumenie vľn. Nechápavo som sa pozrel na Carlisla.

„Čo to je? Načo mi dávaš starú knihu?“

„Vieš Edward, pred týždňom mi Aro dal jednu knihu. Keďže tvoj príbeh ho uchvátil. Najprv som tu knihu som iba prehliadal, prehadzoval som ju z miesta na miesto, veď kniha s názvom: Isabella, beštálna vrahyňa a jej beštiálne predchodkyne. Nie je zaujímavá kniha, však?“ pokýval som hlavou, že nie.

„ale potom som rozmýšľal, keď Edward junior spomenul, že je beštiálna vrahyňa tak som tu knihu si našiel a prečítal, no najprv som si prezrel obal. Pozri sa, čo je na obale!“ posunul mi bližšie knihu. A naozaj tá žena nemala čierne vlasy ale mahagánovo hnedé. Oči plné smútku a nenávisti. Jej tvár bola až nebezpečne rovnaká s tou Bellinou, a potom možno Carlisle počul to cvaknutie v mojej hlave.

„Nie! To nemôže byť pravda! Ona nemôže byť!“

„Je Edward, ale neodsudzuj ju! Prečítaj si knihu a potom sprav verdikt.“ Povedal Carlisle a odišiel. Nechcel som na nič myslieť a tak som otvoril knihu a čítal...

Príbeh, ktorý Vám chcem porozprávať, začína ani nevieme odkedy. Je to o dievčati zlomené životom a pohnuté pomstou. Dievča nevídanou krásou ale aj nevídanou krutosťou. Dá sa ospravedlniť jej kruté správanie jej príbehom? Asi nie, ale možno aj dá. Dá sa ju ospravedlniť jej zlomené srdce a zničenú vieru v lásku. Ale jej krutosť, ktorá nemá hranice ani dvojča. Siaha až do pamäti mnohým upírom, vlkolakom, démonom, anjelom. Jej sa bál každý. Aj upíry, ktorých mala chrániť sa jej báli. Mali prečo. Ale prečo to robila?

Prológ.

Každá bytosť či človek, anjel, démon, vlkolak alebo upír. Má nejaké city, má dušu, srdce, má schopnosť milovať, ale ten kto dokáže hlboko milovať dokáže aj hlboko nenávidieť. Každý jeden jedinec na zemi, miluje, nenávidí. Aj keď umrieme alebo žijeme večne, môže sa stať, že jeden bude nenávidieť viac ako miluje. Môže mu niekto zlomiť srdce a zobrať vieru v lásku, vtedy sú tí jedinci omnoho silnejší ako obyčajný. Sú presýtený bolesťou a nenávisťou.

A o čom je vlastne život? O nenávisti, bolesti alebo plný lásky a pokoja??

To vie asi len sám život...

Pri tých slovách mi začalo pukať moje mŕtve srdce ale cez bolesť som pokračoval.

1.kapitola-narodenie beštie?

Kdesi v najbohatšom, najšťastnejšom kráľovstve, v Anglicku. Jedného dňa sa narodilo dievča. Kto vtedy mohol predpokladať, že bude beštia? Po celom kraji sa rozkríklo aká je krásna, múdra, milá, nádherná a už od narodenia bola zasnúbená. Vznešená Isabella Swannová Grófka Walsu. Už od narodenia bola zasnúbená s následníkom trónu z druhého panstva, dobrým priateľom, ktorému sa narosil syn. Aj on bol iný. Jeho bronzové vlasy a až magicky smaragdové oči s nebezpečnými iskričkami. No nemohli sa stretnúť pred osemnástimi rokmi.

Keď mali desať od rodičov dostali obraz. Edward dostal obraz Isabelly a Isabella obraz Edwarda. Aby mali aspoň nejakú predstavu. No nikto im nepovedal kto to je.

Keď mali obaja osemnásť, rodičia zakročili Isabella rástla do krásy aj múdrosti, vedela rozprávať mnohými jazykmi, vedela krásne vyšívať, tancovať. Edward bol naozaj veľmi múdry, vedel jazdiť na koni, múdrosťou bol naozaj vyspelý.

Keď rodičia dospelí k názoru, že je čas im oznámiť o zasnúbení. Obaja to nezobrali tak dobre ako ich rodičia čakali.

Obaja odišli niekam a nikto nevedno kam, boli tak dlho, pár mesiacov. Rodičia oboch  bláznili, nevedeli či žijú. Nevedeli kde sú a naozaj sa hnevali. Keď na jarmoku v jednom panstve našli Edwardov pečatný prsteň. Vedeli kde sa ukrývajú. Za Edwardom poslali jeho stráže a za Isabellou jej stráže.

Keď odvliekli oboch domov bez opýtania ich odviedli k oltáru. Isabellu neustále strážili, nikam ju nepúšťal. No keď pred oltárom videla Edwarda jej nadobudnutá nenávisť sa vyparila a začala nový život po jeho boku.

2.kapitola-začala legenda

Ďalej to bolo iba ako denník, denníkové zápisy, no čítal som ďalej...

15.5.1650

Isabella sa stáva anjelom. porodí dve deti. Ako kolujú povery je to dievča a chlapec. ISabella sa učí byť anjelom. podľa jej prvého boje je vidieť, že je z nej netvor. Budúca legenda.

Nikolas je z nej nadšený, je vyvolená. Má naozaj talent a je beštiálna. Mala zbraň po prvý krát zbraň v ruke a hneď neminula cieľ. Bude z nej druhá Mary Rowee? Aj Hellé sa s ňou začala baviť. Začína stúpať hore.

19.8.1749

Isabella je anjelom už skoro sto rokov. Jej deti sú nádherné. Dievča sa volá Rennesme. Nádherné dievča s nevídanou krásou po matke. Je to vlastne jej kópia iba oči ma po otcovi, ktorý zomrel. A preto je Isabella taká? Ale jej syn Edward je presná kópia Edward.

Isabella začala byť naozaj beštiálna. Vychovala deti tak aby boli schopné sa obrániť. Jej legenda sa začala objavovať vo svete. Je známe, že to robí  z pomsty. Chcela pomstiť manžela. Nikolas ju poveril vycvičiť nejakých nováčikov. Sme na to zvedaví.

23.8.1788

Jej skupina je BEŠTÁLNA! Aj Isabella je BEŠTIÁLNA VRAHYŇA! Jej skupina niekoľko dni nejedli, nepili, iba stopovali a zabíjali. Ako nám hovorili. Mučili vlkolakov. Príbeh z jedného jej lovov.

„Isabelline oči zaiskrili. V skoku sa premenila na anjela. Jej dlhé vlasy jej viali okolo jej diabolskej tváre na ktorej bol jej diabolský úškrn. Skočila na jedného vlkolaka a pripútala k zemi. Na krk mu dala striebornú retiazku. To ho vyčerpalo. O ostatných vlkolakov sa postarala jej skupina. Všetci mali pred ňou rešpekt. Na svojom stehne mala látku na ktorej bol strieborný nožík, pomaly mu vyrezávala jeho meno. Bolo to beštiálne. Aj ja ich mučím ale Isabelline oči boli zaplnené nenávisťou a bolesťou ale škodoradosťou.“

Pokračoval...

„Pomaly mu zarezávala a do otvorených žíl mu liala horúce striebro. Kričala, že je to za jej manžela. Dobre sme všetci vedeli, že je to pomsta čo ju ženie vpred. Ale ona bola Beštiálna. Vraždila hlava nehlava. Kým nebola ona na zemi bolo nášho druhu strašne veľa ale ona aspoň polovicu pozabíjala. Bolo nám jasné, že je zlomená ale ona nemala problém zabiť aj upíra či anjela. Najlepší, najstarší bojovníci na svete sa jej postavili čelom ale skôr ako niečo stihli povedať. Letela im guľka cez hlavu. Nemala zľutovanie. Každý poznal jej hnev. Potom keď nechala vlkolaka mučiť. Ostnatým mečom mu škriabala kožu. Bolo to veľa aj na mňa. Potom keď to chcela skončiť, nezlomila mu väz ako to robila, niekedy ale zakopala ho hlboko do zeme. Umieral na infekciu, hlad, smäd ale ona to nebrala na vedomie. Zákerne sa usmievala.“

Jej deti boli schopné sa o seba postarať ale ak na nich niekto zaútočil tak ich zabila. Aj keď im iba nadávali. Boli okamžite mŕtvi.

14.12.1798

Isabella sa spolčila s Hellé a diabolskými dvojčatami. Invinia známa svojim diabolským spevom a Christopher svojim smrtiacim pohľadom. Ale aj Hellé. Anjel osudu. ISabella nemala na tvári nikdy úsmev. A začala sa rodiť legenda za legendou no nikdy neboli také beštálne ako Isabella.

19.6.1799

Isabella odchádza do Rumunska. Chcela ísť loviť. Jej svorka ide s ňou.

22.10.1802

O Isabelle sa nič nevie. Ani jej svorka ani Nikolas. Je možné , že zomrela? Nikto tomu neverí. Ako môže ona umrieť? Ona? Nesmrteľná? Rýchlejšia než guľka zo zbrane. To nie je možné! Ale jej deti sú vidieť v okolí jej domova. Nie je po nej ani stopy.

22.10.1852

Isabella bola na dovolenke. Nikolas jej dal za jej životné výhry dovolenku. Bola na päťdesiat rokov na Bahamy a v južných štátoch. Došla v novej sile. Bude z nej znova beštia alebo ju tam skrotili?

21.5.1860

Isabella je ešte beštiálnejšia. Začala používať aj zakázané techniky.  Svedectvo jedného z jej skupiny. Alex.

„Bol štvrtok, ja a Thomas sme kontrolovali okolie len tak pre nič. A zrazu bác.“ Naznačil výbuch.

„Od nás nie je ani desať metrov čerstvá stopa vlkolaka. Zavolali sme Isabellu. Okamžite sme za ňou vybehli. Bola najrýchlejšia. Každý jeden z nás vedel, že je nádherná ale nikto jej to nepovedal do očí. Veľa mužov po nej túžili ale Isabella milovala iba jedného. Kým bola preč ani sme nezabíjali iba sme hliadkovali a dávali do cely. Celú cestu Isabella bežala ešte rýchlejšie ako pred tým. Mali sme čo robiť aby sme ju dobehli. Letela cez les. A zrazu pre nami asi dvadsať vlkolakov. Isabella prudko zabrzdila. Jeden čo bol najväčší vyšiel ako človek. Neprišiel až k nám ale ostal v takej normálne vzdialenosti. A začal rozprávať.

´Volám sa Simon. Sme tu aby sme ťa potrestali, Isabella.´ povedal pevne. Mysleli sme si, že Isabella sa vzdá ale ona si sadla na kameň a prehovorili dokonale ľadovým tónom až nás zamrazilo. ´Zabila si veľa našich, mali rodiny deti, sny, manželky a ty si ich zabila.´ všetci obaja sme sa na neho pozreli. Toto nemal hovoriť, toto jediné dokázalo Isabellu vytočiť, teda ešte ubližovanie jej blížnym. Ani sme sa nenazdali a ona držala toho Simona pod krkom, ostatný boli už na popol, z lesa vyšiel Chris.

´aj ja som mala manžela! A vy ste mi ho zabili!´ zakričala a začala do Simonovho tela hlava nehlava pichať strieborným nožíkom. Až Chris ju musel od neho odtrhnúť. Bol mŕtvy, Isabella vedela kam ho bodnúť aby ho nezabila ale aby ho to poriadne bolelo. Bol to strašný pohľad, pohľad do jej očí Vás spaľoval až do kosti. Jej bolesť bola obrovská. Každý sme vedeli, že ju niečo trápi ale nikto nevedel aké veľké to je. Bezvládneho Simona sme zahrabali pod zem a ybrali sme domov. Vždy keď niekto spomenul rodinu, lásku pred Isabellou, buď ho na mieste zabila alebo sme ju dva týždne nevideli.“

Ale to nie je všetko. Ďalšie svedectvo od Arthura.

„Boli sme loviť. Isabella bola v plnej forme. Znova sme lovili. Teraz sme narazili na nejakého upíra, ktorý bol šialene zamilovaný do Isabelly, už viackrát ohrozil aj jej deti ale vždy ušiel. Ale teraz sme mu boli na stope. Utekali sme na sever. Už už sme ho dobiehali keď nás Isabella predbehla a zmizla medzi stromami. Keď sme ju dobehli ona ležala pod Christianom. On už nemal pery, čo znamenalo, že jej anjelská stránka sa prejavila. Za chvíľu vytiahla svoj hadí jazyk a lačne sa vrhla na srdce. Potom sa začala nekontrolovateľne triasť, zobrali sme ju na ruky a utekali do nášho sídla. ´Nikolas, čo jej je?´

´Arthur, ona do seba dostala zamilované srdce, to je pre nás tá najlepšia pochúťka asi ako pre upíra ľudská krv. A no to srdce a tú krv, ženie po celom tele ale keď sú žili vyschnuté takto bolí. Je to ako keď upír prechádza z ľudskej na zvieraciu a znova sa napije ľudskej, pre nich je to extáza. Môžeme to ukončiť a prevŕtať je dierkou hlavu ale Nessien alebo Edwardov hnev nechceme riskovať, alebo si to pretrpí.´ Isabella sa triasla na posteli asi dva dni a potom bola opäť plná síl a my sme vyrazili späť do hôr.“

14.8.1879

Isabella už bola väčšinou na dovolenke. Alebo vo svete. Démoni  alebo vlkolaci nerobili problémy až moc sa báli Isabelliného hnevu. Nikto nemal na to sa jej postaviť. Nikto ju nemohol zabiť lebo sa to nedalo. Aj ochrannú ruku nad ňou držala aj Hellé.

31.7.1899

Po Isabelle nie je ani jedna jediná stopa. Ako keby sa prepadla po zemský povrch. Hľadali sme ju všade. Či už v jej rodnom kraji alebo inde. Veľmi nás upútali slová na jej náhrobnom kameni.

Pod dávnym Roselinom

Paní naša leží,

Pod nebom hviezdnym spánkom večným spí

Najprv sme nevedeli čo to má znamenať ale keď sme si prezreli staré zväzky jej rodiny narazili sme na jeden zámok uprostred lesa, ktorý tam dal postaviť jej rodičia. Vošli sme do vnútra a Isabella ležala na zlatej posteli s plačom, bolo to prvý krát čo ju niekto videl plakať, vlastne my čo sme ju tak dlho hľadali, prvý krát sme ju videli...

Ležala v nádherných bielych šatách, asi svadobných, ani sa nehýbala, vyzerala ako mŕtva. Po lícach mala slzy. My všetci piati, čo sme zasvätili svoj upíry život jej hľadaním. Pokľakli sme si pri jej posteli. Bola to úcta. Aj keď bola vrahyňa ale bola legendou a každý, kto mohol pokľaknúť si pri nej to bola ďalšia pocta. Prudko otvorila oči a otočila sa nám čelom.

„Čo tu chcete?!“

„Isabella, sme tak šťastný, že ťa môžeme vidieť. Volám sa Mario, toto je Theodor a Philip.“

„A čo po mne chcete?“

„Sme niečo ako tvoji kronikáry, zapisujeme tvoj život.“ Povedali sme jej.

„Tak to asi ani nemusíte, čím je môj život výnimočný?!“

„Ty Isabella si legenda!“

„A v čom som legenda?“ ironicky sa zasmiala ale ten smiech aj keď bol presýtený bol nádherný.

„Všade.“

„Dobre tak ja teda pôjdem.“ Otočila sa a kým sme niečo stihli povedať tak sa vyparila.

22.10.1995

O Isabelle sme už skoro sto rokov nepočuli. Hľadali sme márne. Nezabíjala, ako keby ani nežila. Ale stále sa strácali démoni a vlkolaci. Mohli sme dúfať, že je to ona. Ale nie bola to jej dcéra so synom. Boli to jej následníci. Jej dcére ešte aj krajšia ako Isabella aj keď to nebolo možné. Používala matkinu školu. Zabíjala mučila a aj svojho brata učila tomuto životu. Ale o Isabelle ani slychu.

Ale videl sa upír veľmi podobný Edwardovi...

To bol posledný zápis. Ďalej boli už len jej predchodkyne, ktoré jej boli podobné ale nie až tak. Pozeral som na niektoré vety, moja Bella, moja milovaná, zápasila s upírmi, vlkolakmi, démonmi...

Prišiel ku mne Carlisle.

„Tak Edward?“

„Carlisle ja ju milujem. Nedokážem ju nenávidieť. Jednoducho neviem.“

„Poď za mnou.“ Ukázal mi a ja som ho následoval.

Isabella:

Mraučenie prestávalo a pomaly ustalo. Otvorila som oči. Mojimi rukami prechádzala nová sila. Okamžite som sa posadila. Podišiel ku mne Carlisle. Otrčila som dolnú peru a nahodila tvrdú masku.

„Už odišli?“

„áno, Bella, už sú preč.“

„Dobre. Teraz idem preč.“

„Počkaj, Bella, Nessie ťa čaká na útese.“

„Dobre, idem tam.“ Obišla som ho a zamierila za mojou milovanou dceruškou.

Edward:

Utekal som na útesy kam ma poslal Carlisle. Na útese stála Nessie.

„Nessie?“

„Ahoj, otec, chcela som s tebou hovoriť.“

„Tak hovor.“

„Vieš, keď sme boli malí mama nám často o tebe hovorila. Milovala ťa a miluje a vždy bude, len vieš keď ťa videla po tristo rokoch ešte aj s inou ženou tak ju to dosť bolelo. Prečítal si si tú knihu?“

„Áno, ale veď tú poslal Aro, nie.“

„Ale áno, ale ja som ju mu podstrčila.“

„Prečo?“

„Hellé mi povedala, že žiješ a tak aby si nebol prekvapený ak uvidíš mamu taká aká je teraz, len ju neodsudzuj! Vieš ja som túžila po celej rodine. A teraz ju chcem mať. Mama príde tak si to môžete vyrozprávať.“ Povedala moja dcéra a objala. Voňala úplne rovnako ako Bella. Konečne som držal svoje dieťa v rukách. Len aby som mohol takto držať aj Bellu. Za to by som vrátil večnosť a chcel by som byť smrteľníkom.

Potom Nessie zmizla. A dobehla Bella...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 30.kapitola: