Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forbidden to Forget 5.kapitola


Forbidden to Forget 5.kapitolaVeľmi sa hanbím(červenám sa od hanby)že som tak dlho nič nenapísala ale koniec školského roku ma úplne zmohlo... Dúfam, že som Vás nesklamala a kapitola sa Vám bude páčiť. Ešte raz prepáčte... Určite sa polepším...

 

Forbidden to Forget

5.kapitola-rýchly útek

 

 

Isabella:

 

 

„Nech sa páči." Prišiel ku mne  Edward s šálkou čaju, vyhrabala som sa spod teplých perín.

„Ď-ďakujem." Triasli sa mi pery a zuby drkotali. Edward sa na mňa starostlivo pozrel a ešte viac ma pozakrýval. Teraz mi bolo teplo.

„Takže ty si nikdy svojho budúceho manžela nevidela?" Prelomil ticho.

„Nie, ale raz, raz mi rodičia obraz, a na tom obraze bol doslova anjel, malý ale anjel. Mohol mať takisto ako ja desať. Vieš bol si mu strašne podobný ale to nezmysel."

„Aj aj ja som dostal taký istý obraz." Zakoktal a prekvapene sa na mňa pozrel . jeho pohľad mal taký nezbedný a zelené iskričky mu tam skákali o sto šesť. Bolo mu vidieť na tvári, že chcel niečo spraviť no nedovolil si to.

„Áno?? A aký bol ten obraz??"

„Tiež sa až strašne podobal na teba. Len tam mohlo mať to dievča teda najskôr anjel, asi desať rokov. Bola nádherná."

Zasnene sa zasmial. Potom mi zaškvŕkalo v žalúdku. Musela som sa začervenať.

„Asi si hladná? Ale ja variť neviem a ty asi tiež." Zamyslene povedal. Ale nie čo by som uvariť aj vedela.

„No niečo variť viem! Poď pozrieme sa čo tu je." Zatiahla som ho za rukáv košele.

Ako správny gentlmen mi ponúkol rameno a ja ako dáma som ho samozrejme prijala. Náš dotyk bol samozrejme zakázaný, ako mi hovorievala matka cudzích mužov by som sa nemala takto dotýkať, ale mne to bolo jedno. Konečne som mohla byť slobodná.

„Bella, môžeme byť aspoň priatelia??" opýtal sa ma keď sme kráčali do kuchyne.

„Samozrejme Edward, ja sa domov vracať nechcem, nechcem sa vydávať a už vôbec nie za muža, ktorého nepoznám. A chvíľku tu spolu budeme tak prečo nie." A možno som sa do teba zaľúbila. Chcela som povedať, no nemohla. Ach tá sprostá etiketa.

 

Edward:

 

Stále si musím opakovať nie je moja a nebude!! Neviem ako dlho tu budeme môcť ostať ale ak sa Eileen preriekne alebo môjmu otcovi dôjde kde by sme mohli byť. Je s nami amen tma ja ju už v živote neuvidím. Viedol som ju do kuchyne, ešte stále sa triasla tak som jej šúchal rameno...

Keď sme vošli do kuchyne Bella odišla do komory aby niečo vytiahla, musím uznať, že variť neviem ale dúfam, že Bella vie inak budeme hladovať.

Bella vyšla ako veľká voda z komory a v rukách držala niečo podobné rybe...

 

Isabella:

 

„Pane bože!" sama pre seba som si zašepkala veď tu nič  nebolo iba ryby a tie veľmi nemusím. No nič musíme to napraviť inak budeme o hlade...

„Edward, nič iné tu nie je iba táto ryba." Súcitne som sa pozrela na svojho spoločníka v úkryte. A Edward  mal naozaj čo robiť aby nevybuchol od smiechu. Bolo také iné nie ako na mojom panstve kde som vyrastala s faloš, ktorú mi ponúkali pestúnky, lebo matka sa mi nikdy nevenovala. Najradšej som mala  Teodora, dvorného šaša mal iba o dva roky viac ako ja a bol milý. Rozosmial ma a vždy keď som niekam chcela ísť alebo vyviesť niečo zlé alebo hlúpe bol mojím spoločníkom. Určite musel aj Edward takto vyrastať a mňa ani jeho neučili variť veď načo. Ja som to vedela len vďaka tomu, že som s Teom skúmali kuchyňu. Vždy bol obyčajný ľud lepší ako nafúkaní páni. A Edward keď sa snažil zahnať smiech bol ešte krajší.

Aké by to bolo mať niečo dokonalé?? Niekoho ako Edward?? Ale nie mňa čaká nejaký tridsať ročný chlap, plný nechutností a neviem si predstaviť, že by som sa s ním musela deliť o jednu posteľ.

„No asi ju upečieme??" Povedala som a pozrela sa na kachle. en by som musela vedieť ako sa robí oheň.

„No dobre ale oheň."

„Ja spravím oheň a ty sprav tu rybu." Povedal Edward a pobral sa k lampášu aby zapálil oheň a ešte pre drevo. Ja som podišla ku stole  a vytiahla nožík a začala rybu pitvať. Nič príjemné, vnútornosti mi zachádzali pod prstene a pod nechty, bolo to riadne nechutné. Edward bol preč už asi dvadsať minút, začínalo mi  to byť čudné. Keď som s obtrela prsty do sukne, do kuchyne  vpadol Edward už v kabáte v rukách mal malý zväzok a bol naozaj vystrašený.

„Edward?? Čo sa deje??" podišla som k nemu.

„Musím odísť!"

„Prečo??"

„Našli nás!! Eileen nás musela vyzradiť! Poď so mnou ak chceš." Povedal a s nádejou na mňa pozeral. Už v diaľke som počula slabý dupot kopýt. Mali sme asi desať minút aby sme zdrhli v lese. Ak by som išla s ním tak by sme boli spolu, ak nie našli by a aj násilnícky odvliekli do zámku a vydali. Nie ďakujem je rozhodnuté...

„Idem s tebou!"

 

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Forbidden to Forget 5.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!