Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forget 12.kapitola

15.07.2009 (09:31) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1048×

Forget

12.kapitolu

Bella:

„Vítame Vás slečna Volturiová! Váš otec a strýkovia Vás už čakajú. Máme pohotovosť a preto je Vám a vašej rodine pridelená ochrana. Aj vašej rodine je pridelená ochrana, Edward.“  Povedal Demetri ako sme vystúpili z lietadla. Od incidentu v lietadle kde môj plán bolo ho nažhaviť a potom zdrhnúť sa nepodaril a ešte aj Nessie nás pristihla. Skoro som sa od hanby prepadla. Nemohla som sa na Edward ani pozrieť inak by som sa na neho vrhla. A moja ľadovosť sa vytratila. Už mu nedokážem ublížiť aj keby som chcela. A ani trápiť ho nemôžem. Nedokážem to. Ani keby som chcela. Teraz je iba môj! Môj a môj!

Nessie:

Aj mňa pozdravil Demetri ale keď som tam bola naposledy tak ma začal volať Loch Ness alebo Lochi. Jak som ho za to nenávidela. A dobre to vedel. Ale keď som sa  s ním mlátila vždy som vyhrala!! No čo už som proste dobrá!!  Aj tak som mala Demetriho aj Felixa, Jane, Aleca aj ostatných Volturiovcov. Keď boli dobrí. Teda aspoň pri mne boli všetci dobrí. Aj zlaté čočky museli pri mne nosiť.

„Čau, Lochi!“  drgol do mňa Demetri keď si sadol za volant mojej limuzíny.

„Dembril.“

„Provokuje, provokuješ? A ako sa má mamča? Vidím, že je s tvojím drahým papá.“ Povedal keď sme išli mojou limuzínou  a mama s otcom v druhej. Nechcela som vedieť čo tam práve robia.

„Bože Dembril! Skoro som mala mŕtvicu!“

„Ale naša Lochi mala mŕtvicu?? To je nemožné! Ty nezmar?“ znova som mu drgla do ramena. Bol to môj veľký brat. Ako Emmett. A hlavne ak bol spolu s Félixom a so mnou tak to bola amen tma.

Vbehla som do sálu kde rokoval Aro s Cauisom a Markusom. Stavila som sa, že pôjdem do sálu kde rokovali a spravím nejakú blbosť. Kto by to nespravil za nové Porsche? samozrejme, že Demetri ani Félix  na to nemali, lebo Aro, MArkus aj Caius by ich zabili. No mňa nie. Lebo moju mamu by nikto nenaštval. Bola až moc silná. Vbehla som tam len v nočnej košeli. Všetci na ma pozerali.

„Nessie? Potrebuješ niečo?“ opýtal sa ma sladko Aro. Bol naštvaný ale na mňa sa hnevať nemohol.

„Všetci zavrite oči.“ Pozrela som sa či ma všetci poslúchli. Caius sa na mňa pozeral. Tak som sa na neho sladko usmiala a hneď zavrel oči.

„To je ale tma, čo!“ začala som sa strašne smiať a vyletela som zo sálu. Cestou som zrazila Mamu. A jéjé mám po srande.

„Nessie? Čo tu robíš. Bola si v sále?“

Otvárala som a zatvárala ústa ako ryba na suchu. Vedela, že chcem klamať ale ako ona keď bola človek tak ani ja som to nevedela.

„Nessie. Prečo si tam bola?“

„No vieš mami, ja som tam bola, lebo, Dem a Fel a ja sme sa stavi i ,že tam budem.“

„Nessie!“

„Áno viem mami, nesmiem tam chodiť ak je tam veľa krvilačných upírov.“

„Presne. Za hodinu ideme preč choď sa zbaliť. Na tri dni.“ Povedala a odkráčala.

V izbe bol už Demetri a Félix samozrejme sa už váľali po zemi od smiechu.

„No čo! Vošla som tam, spravila som to? Tak kde mám porsche?“

„T-t-t-t-u.“ ukázal Félix a vytiahol kľúčiky. Moje dvadsiate tretie autíčko.

Samozrejme bolo ešte vééééľa takých kúskov ale Aro, Marcus ani Caius ma nikdy nepotrestali. Aro ma mal rád ako vnučku, dcéru takisto aj Caius a Marcus. Spravili všetko čo mi na očiach videli. Rútili sme sa po diaľnici keď sme dorazili pred veľkú kamenný dvor. Tam už stál a nervózne stepoval Aro. Vedľa neho Caius a Marcus. On vyzeral, že je mu všetko jedno ale keď išli po mne Rumuni tak sa bil ešte tvrdšie. Škoda, že prišiel o svoju milovanú a na mne si to  vynahradzoval. Pamätám si ako mi kúpil môjho medveďa. Má meter sedemdesiat a je veľký a strašne tučný. Teda je to vlastne medvedica balerína. Meno má po mame pochopiteľne.

Vyskočila som ešte z idúceho autá. Nezabudla som si vytknúť kotník ale skôr ako bol niekto pri mne som sa postavila ,napravila si ho a s chrupnutím mi zapadol na správne miesto a skočila na Arov chrbát keď sa hádal s Caiusom.

„Mám ťa!“

„Nessie! Miláčik! Si v poriadku?“

„Áno Aro! Som v pohode. Caius! Marcus!“

„Ahoj kuriatko.“ Povedal Caius keď som ho objala okolo pásu.

„Nejsom kura.“ Povedala som mu a odula vrchnú peru.

„Ja viem princeznička, že nie si kura.“ Povedal Marcus.

„Princezná? To sa mi páči.“

Bella:

V aute sa na mňa Edward znova vrhol. Ja som stlačila gombík a čierne sklo stúpalo hore. Ešte mi neušiel úškrn, ktorý na mňa hodil Félix. Vyplazila som na neho jazyk. Sadla som si na jeho lono. Zdvihla som a svoju panvu obtrela o jeho. Zavrčal. Ešte raz som si obtrela panvu o jeho. Cítila som jeho vzrušenie. A ja som bola vzrušená. Husiu kožu som mala až za ušami.

„Edward.“ Zašepkala som a prstami som mu prešla po perách. Prstami som mu zašla do úst. Edward ma chytil za boky a silno si prirazil moju panvu k svojej.

„Bella.“ Zašepkal a zaklonil hlavu dozadu. Jemná látka mojich nohavičiek a jeho džinsová látka jeho jeansov. Ma dráždila. Znova som sa zdvihla a padla. Pobozkala som ho na krk, ktorý mi sám ponúkal. Postupne som pridávala aj jazyk a zuby. Zdvihla som sa a pobozkala ho na pery. Chytil ma za zátylok a druhú mi zamotal do vlasov. Vzrušujúcim spôsobom ma zaťahal za vlasy. Začal moje pery sať. V podbrušku som mala miliónov motýlikov, ktoré mi narážali do stien. Chytil ma za stehno a znova ma pošticoval.

„Nenávidím ťa!“ zašepkala som.

„Nenávisť je vášnivý pocit.“

„Chceš vášeň?“ opýtala som sa a kusla ho do ucha.

„Pani Voltiroivá, nechcem vás rušiť ale sme tu.“

„Bože Félix nehovor mi pani, nemám sto. Zatiaľ.“ Usmiala som sa na neho.

„Ja viem Bellča! Ale vieš aký je Aro. Úcta k panovníkom.“

„Viem, viem ale pri Nessie nemusíte.“

„Paráda len je škoda, že odchádzate tak skoro ani sa s Nessie nezabavíme.“ Nadhodil výraz alá som nakopnuté šteňa.

„Vieš, Félix, pre Nessie všetko.“ Povedala som a myslela som to vážne.

„Bella, ak Nessie niekto ublíži tak ho osobne roztrhám.“

„Neboj sa. Ja ho roztrhám skôr ako na to len pomyslíš.“ Ešte stále som sedela na Edwardovom lone a on sa mi hlas s retiazkou na krku. Félix znova zatiahol sklo  a tak som si mohla upraviť účes a tričko ako aj Edward aj keď zamrnčal keď som si  odsadla. Videla som ako Nessie vyskočila ešte z idúceho auta a vrhla sa k Arovi, Caiusovi a Marcusovi.

„Aro, Caius, Markus.“ Pozdravila som ich.

„Vidím, že si opäť šťastná!“ zatlieskal Aro a Caius s Markusom sa usmiali. Nechcela som tu byť lebo som z jedálne počula výkriky.

„Aro poďme hneď na vec. Nemusí byť pri tomto.“ Ukázala som smerom k hradu. „Nessie.“

„Dobre.“ Povedal Aro a Nessie prišla ku mne už oblečená so zmrzlinou v ruke a veľkým plyšovým hadom. Tentoraz to nebola baletka ale had. Edward ma chytil okolo pásu. Došli sme do Arovej pracovne. Ja som si sadla do jedného kresla, Edward do druhého kresla a Nessie si sadla za Arov stôl. Aro sa na ňu láskavo usmial a pohladkal ju po bronzových vláskoch. Caius aj s Markusom si sadli do kresiel pri knižnici.

„Aro.“

„Bella, keď sme ťa zachránili, pamätáš si to?“ opýtal sa ma Aro.

„Myslíš pred Chrisom?“

„Áno.“

„Čo sa stalo s Chrisom?“

„Potom ti to vysvetlím, pokračuj Aro.“

„Ušiel. Nevieme ako. Má tu nejakého spojenca zo silným nadaním utekať. Nevieme ako utiekol ale Demetri ho išiel mučiť presne aký mal trest a on v cele nebol. Okamžite sme začali po ňom pátrať.“

„aro! Ale to nestačí! Vieš čo spraví malej Nessie?! Ako Vám mohol utiecť? Vám?!“

„Bella, musíte odísť! Nejdete na Havaj! Pôjdete ďaleko do Alpských hôr. Tam do našej chaty. Nie je tam nikto ale v horách a blízkom okolí budeme stále.“

„Fajn ale prečo sme museli najprv povedať na Havaj a nejdeme tam?“ Nessie nás mala úplne na háku.

„Nessie, nemiešaj sa do toho.“

„Dospeláci!“ odfrkla si. Edward sa zasmial.

„áno, Aro, prečo som musel rodine klamať?“

„Lebo Chris išiel po Tanye a ona býva s vami a mohol by to nejako využiť.“

„Ale.“ Začal Edward odporovať a to ju chce ochraňovať? Zavrčala som.

„Dobre ale Aro ak sa Nessie niečo stane.“ Vstala som a ukázala som ukazovák na Ara. Ten sa na mňa usmial.

„Ale, Bella, Ešte stále tu vládnem ja.“

„Aro, Aro ale to môžem ja zmeniť.“

„Ja viem, Bella, ale Demetri Vás čaká.“

Nasadli sme do auta a odfrčali do hôr....

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forget 12.kapitola: