Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forget 18.kapitola

27.08.2009 (12:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1601×

Forget

18.kapitola

Bella

Keď sa Nessie zobudila v našej posteli, ostala zmätená.

„Kde je Corynka?“ Ležala som v Edwardovej náručí a na Nessie som sa usmiala.

„Myslíš tu guču chlpov?“

„Mama! Kam si ju dala?“ zvrieskla po mne. Jemne som sa usmiala a potom zamračila.

„Je tam kde patrí.“

„Mami!“

„Je na neurčitom mieste, neurčitého pôvodu, na dobu neurčitú.“  Zasmiala som sa.

„Maminka, prosím povedz mi kde je?“ povedala a keď použila Edwardov šteňací pohľad tak som jej to musela povedať. Cítila som ako Edward stuhol keď videl Nessien pohľad.

„Je dole vo svojom koterci a ešte raz budeš s ňou u nás spať tak bude spať pred domom!“

„Dobre, dobre.“ Povedala a hrabala sa z postele. Edward si schoval tvár v mojich vlasoch a tlmil smiech. Ale ešte stále bol ako socha.

„Edward?“ jemne som sa mu otočila v náručí.

„Ten pohľad.“ Zašepkal a pozrel na mňa.

„No je tvoja tak musí mať niečo po tebe, nie?“

„Ale to bol ako môj pohľad!“

„Ja viem. Tým pohľadom ma vždy odzbrojila.“ Zašepkala som mu a prevalila sa na neho. Počula som sprchu môj zvyk, ktorý som naučila aj Nessie, ráno sa sprchovať. Mali sme dvadsať minút plus tridsať kým by sa vyšuchtala von z izby úplne.

Celým svojim ja som po ňom túžila. Vášeň ma spaľovala. Prisala som sa mu na ústa. Zaplietol mi ruky do vlasov. Chcela som byť hore ale to Edwardovi vadilo, asi. Ach to mužské ego. Bola som pod ním. Nohy som mu dala okolo pása. Rukami som mu vyplietla z vlasov a preložila na jeho chrbát. Keď ma začal bozkávať, kúsať na krku, zaryla som mu nechty do chrbta. Prehla som chrbát a tým som sa pritlačila na jeho hruď. Ja som mala iba saténové tričko a bola som riadne vzrušená. Edward mi prešiel cez krk až k stehnu na svojom páse.

„Toto mi nesmieš robiť.“

„Myslíš toto?“ povedala som a viac som sa pritlačila na jeho hruď.

„Alebo myslíš toto?“ moju panvu som obtrela o tú jeho.

„Toto.“ Zakusla som mu do ušného ľaľôčka.

„Prestaň!“ povedal a chcel odo mňa utiecť. Tak som mu nechala moje nohy na stehne ale na stehnách som vytvorila väčší tlak, aby mi neušiel.

„Mne neutečieš.“ Zašepkala som mu do ucha a moje zuby sa iba „náhodne“ obtreli o jeho ucho, sánku.

Naozaj som ho dráždil. Nepobozkala som ho. Iba som sa o jeho pery obtrela.

Okamžite sa mi vrhol na krk. Rukami mi vyhrňoval tričko.

„Nessie.“ Zašepkala som a utiekla do kúpeľne. Nemala som tričko. Od pol pása na hor som bola nahá. Bol to taký krásny pocit. Ako keď sa utopenec opäť nadýchne. Alebo keď slepec znova uvidí. Všetky tie farby, veci. Každý pohľad alebo každý nádych si uchová v pamäti. Ako aj ja som si každý jeho dotyk vryla do pamäti. Dnes ešte do práce a večer ideme na ten večierok, no zbohom. Ale oblečiem si niečo veľmi pekné a hlavne krátke aby mal Edward čo robiť. Obliekla som si volánikovú sukňu tmavo-modrú, s blúzkou na to svetrík a sako, všetko v tmavomodrej farbe. Nessie sa ešte stále sprchovala, zľakla som sa či sa jej niečo nestalo ale jej tep ma presvedčil, že je živá. Položila som jej na posteľ, spodné prádlo, bielu sukňu s kvetinkami a ružovú blúzku s sakom. Čižmi má dole. Vbehla som oblečená do kuchyne. Edward sedel za stolom a znova čítal noviny. Mal šedé oblekové nohavice a červenú košeľu, vyzeral naozaj dobre. A ešte mal aj šedú kravatu, cez stoličku mal prehodené sako.

V bleskovej rýchlosti som spravila Nessie raňajky. Keď zišla dole, opäť s kefou v ruke a za ňou bežala ta guča chlpov, škaredo som sa pozrela na Edwarda. Ten sa anjelsky usmial a pobozkal ma.

„Nessie, povedala som, že do domu nepôjde!“

„Ale mami ona na mňa tak pekne hľadela, nedalo sa jej odolať.“

„Jasné, jasné. A už si ju vyvenčila?“

„No ono však ju pustím von, nie?“ usmiala sa na mňa tak nesmelo. Zdvihla som obočie. Otvorila dvere na terasu a chcela ísť, bez bundy, nie je upír a tak stále môže prechladnúť.

„Nessie, bundu!“

„Áno mami!“ s láskou som sa na ňu pozerala. Aj Edward. Bola taká pekná a bola to naša dcéra.

„Edward?“

„áno, láska?“

„Prečo si nedáš tu druhú šedú kravatu? Tá sa ti hodí viac.“

„Nie je to jedno?“

„Je ale keď mne sa ta druhá viac páči.“ Zaprosila som a prosebne som sa na neho zahľadela, ako som mala v pláne, naozaj mi to zhltol a išiel si dať tu druhú kravatu, aj keď táto čo mal na sebe bola krajšia, ale s tou som mala iné plány...

Podišla som ku kuchynskej linke. Natrela som rožek máslom, do flaše som jej naliala minerálku so sirupom. Až keď som jej to balila do boxu na desiatu som pocítila na nohách niečo mokré a studené. Ani som nechcela pomyslieť čo to je. Nessie sa ešte stále nevracala. Úplne som skamenela.

„Bella?“ Prehovoril na mňa Edward. Trhane som sa pozrela dole. Moje najhoršie obavy sa naplnili. Moje tmavohnedé parkety boli vypuklé, nafučané. A smrdelo to tam, zaujímavé, že som si to nevšimla skôr.

„Rennesme Carlie Cullenová Volturiová!“ zakričala som a Edward poskočil na stoličke.

„áno, mamička?“ zaspievala Nessie svojim sladkým hláskom.

„Ta. Guča. Chlpov. Nepôjde. Do. Domu! Rozumieme. Si?!“

Nessie zamrkala a opatrne prikývla.

„Dobre. Poď. Jesť.“ Všetko som hovorila veľmi zreteľne a na hlas. Nikdy by som Nessie nebila alebo na ňu nakričala. Možno iba pár krát som zvýšila hlas ale nikdy viac. Za to by som sa nenávidela. A kto by jej ublížil asi by som ho na mieste zabila. A umučila.

Keď sa naraňajkovala tak sme sa opäť rozlúčili a ja som utekala do práce...

Neplánovala som sa tam ale zdržať dlho. Mala som diabolský plán, ktorý dnes mienim uskutočniť!!

Okolo desiatej hodiny. Keď Nessie bola v škole a Edward v práci. Som v mojej práci spravila menšie divadielko a išla som domov. Ak nás vždy s Edwardom niekto preruší teraz bueme naozaj sami. Neviem kde sa vo mne to všetko bralo. Tak strašne som po ňom túžila až som tlačila volant nenormálnou silou. Musela som si opakovať, že ho za chvíľku môžem rozdrviť na prach. Došla som domov, zaparkovala auto a vošla do domu...

Prezlielka som sa do strašne zahambujúceho oblečenie a zavolala Edwardovi. Určite príde ak to naozaj budem chcieť...

„Edward?“ povedala som keď mi niekto zdvihol telefón do jeho kancelárie.

„Nie tu jeho sekretárka pán Masen má teraz prácu.“

„aha tak mu povedz, že volá jeho žena a potrebujem mu niečo oznámiť.“

„Ale.“

„Mňa nezaujíma žiadne ale! Zavolaj mi ho!“

„D-Dobre.“

„Bella? Láska, deje sa niečo?“

„áno.“

„Čo? Čo sa stalo, Bella? Niečo s Nessie? S tebou?“

„Nie! Ale potrebujem aby si prišiel domov.“

„Dobre, do desiatich minút som tam. Lúbim ťa.“

„Ďakujem, Edward, milujem ťa.“

Môj diabolský plán vychádza...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forget 18.kapitola: