Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forget 5.kapitola

23.06.2009 (22:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1357×

Forget

5.kapitola

Prvý školský deň

Nessie:

Utekala som lesom a naháňali ma vlci nie vlci obrovské vlkolaky. Vedela som to lebo strýko Caius už s nimi bojoval a hovoril mi o nich. Po mne išiel čierny a tmavo hnedý a po mame išiel pieskový a sivý, mam s nimi bojovala prvého zrazila k zemi a zlomila predné laby. Druhému zlomila zadné, nemohla im ublížiť a potom ako som toto celé sledovala na mňa vyskočil červeno hnedý vlk...

Prebudila som sa celá spotená a skoro som spadla z vysokej postele a strhla aj baldachýn. V sekunde bola pri mne mama a kolísala vo svojom lone a šepkala mi do ucha.

„Bol to iba zlý sen miláčik, iba zlý sen. Chceš mi o tom povedať??"

„Mami bol to zlý sen, ráno ti to možno poviem." Z zaspala som ako drevo...

„CRRRRR!" ach nie do školy ale toto bol iný zvuk, toto bol telefón, na ktorý volali iba Volturiovci. Budík som zhodila z nočného stolíka a pripojila kábel k notebooku a zapla ho. Nemohla som si nevšimnúť, že je iba šesť ráno, čo ma riadne vytočilo, mohla som ešte spať a oni ma budia!! Uff. Rozospato som vyliezla hore do postele a otvorila notebook. Tam blikala ikonka na hovor a samozrejme Aro.

„Aro?? Čo mi chceš také strašne dôležité oznámiť v čase kedy môžem ešte spať??"

„Nessie ale veď je u vás šesť! Kedy ideš do školy??"

„Aro budem veľmi zlá!! Idem o dve hodiny do školy ale z maminou jazdou alebo jazdou tety Jane som tam za dve minúty tak čo je také dôležité??" povedala som  rozospato.

„Ach tak prepáč kuriatko.."

„Aro ja nie som kura!"

„Prepáč tak bábika. Ale potrebujem rozprávať s Bellou."

„Mama sa asi ešte nevrátila, pravdepodobne niekde vonku leží a plače."

„Aha tak nič ale hneď ako sa vráti nech mi zavolá!"

„Samozrejme Aro, pozdravuj Caiusa a Marcusa a Felixa s Demetrim."

„Pozdravím. Maj sa kuriatko." Aro sa melodicky zasmial a položil. Nikdy som nedokázala pochopiť prečo sa Volturiovcou tak strašne iný upíry boja, veď oni nie sú zlí teda až keď sa neporušia zákony. Ešte chvíľu som pozerala do blba a potom som zaspala...

Edward:

Sedel som v izbe  a pozeral sa na fotku kde som bol ja a Bella. Bola nádherná ako asi môže vyzerať teraz?? Ešte krajšie? Nie to asi nejde. A moja dcéra?? Je to moje dieťa!! Moja krv. Bola nádherná a tie oči bolo to ako keby som sa pozeral do Belliných očí. Prečo som to ja hlupák spravil?? Mám dieťa! A nevidel som jej prvé kroky, jej prvé slová. Odoprel som si tú poctu byť jej otcom, a ešte som spravil niečo za čo by som sa mal hambiť! Bol som ako Mike Newton tiež som iba dievča využil. Ale ja som ju miloval, milujem ju a vždy ju milovať budem! Spravím všetko len preto aby sa ku mne vrátila už nechcem prepásť ani jeden deň bez svojej dcéry a bez mojej životnej lásky....

„Edward!!"

„Áno, Alice, čo chceš?"

„Ideme do školy! A neboj sa my ti pomôžeme!"

„Neboj brácho, Bella ti odpustí."

„No Emmett, Bella nie ale Nessie nebude zlá, iba ti niečo vytkne a potom ti bude pomáhať aby si Bellu získal späť." Potvrdila mi to Alice svojou víziou.

„Ja viem."

„Keby som bola ja Bella tak by som ti nikdy neodpustila."

„Ja viem Rose ty by si ma mučila."

„Presne." odpovedala  mi moja blonďatá sestra a nastúpila do svojho BMW M3 a my ostatný vrátane Tanyi sme nasadli do môjho Astonu a vyrazili smerom do školy...

Bella:

Moja milovaná Nessie už bežím za ňou!! Niečo v lese bolo ale nevedela som čo, vôňu som necítila, lebo som nahodila hneď štít a bežala čo mi sily stačili domov.

„Jane!"

„Bella? Čo sa stalo?!" vybehla len v uteráku na jej zlatých vlasoch boli nátačky.

„JA len, že v lese bol niekto a no dobre to je všetko choď sa obliecť za chvíľu ideme. Inak Jane tie nátačky sú komické!"

„Vtipné
Bella, a ten niekto môže byť niekto z nových. Vieš, že tu na Alijaške môže byť veľa upírov."

„Dobre Jane, Nessie je už hore?"

„Aro jej volala asi o šiestej a ona mu stručne vysvetlila, že je iba šesť ráno a nech ju nechá spať."

„Aha no dobre a nevieš čo chcel??"

„Nie neviem. Idem sa obliecť."

Vystupovala som po schodoch do izby Nessie. Spinkala bola taká nádherná. Podišla som k posteli, odkryla som baldachýn a postavila som sa na špičky, aby som ju mohla lepšie vidieť. Jej nádherné bronzové vlásky mala rozhodené na vankúši. Jej vyrovnaný výraz na tvári. Jemne som ju pohladkala po líci.

„ešte nie!"

„Miláčik ideme do školy!"

„Mami! Choď mi, prosím, niečo nachystať na oblečenie a ja idem ešte rátať pukliny v stene!"

„Ness, ale nie dlho!"

Otvorila som skriňu, vytiahla čierne cigaretové nohavice. Fialovú blúzku a čierny svetrík bez rukávov a fialové sako, čierno-fialové baleríny.

„Nessie! Vstávaj!"

„Veď už idem!"

„Do päť minút dole!"

Pripravila som jej chochapik s mliekom, spravila desiatu a pitie do školy v priebehu piatich minút a Nessie nikde.

„NESSIE!"

„Veď už idem." Zakričal môj poklad a išiel dole. Jej nádherné oči jej svietili nadšením, aj keď neviem z čoho, a jej vlasy až po pás jej viali okolo pásu a tvary. Bola neuveriteľná a keď schádzala po schodoch vyzerala ako anjel. Som na nej závislá!! Ak jej niekto ublíži osobne ho roztrhám.

„Mami, budem sa červenať, nepozeraj sa tak na mňa."

„Prepáč Nessie ibaže si nádherná." Prišla som k nej a tuho ju objala. "Si tak strašne podobná svojmu otcovi až je to neúnosné, ale aspoň mi ho niečo pripomína."

„Mami neboj bude to dobré."

„Ja viem Nessie, ja viem."

„Tak dámy papajte a potom ideme do školy omrknúť tých nových."

„Jasné Jane a ak budú zlí tak ich zbijeme!" vyhlásila a Nessie a ako keby v živote nejedla sa pustila do jedenia.

Edward:

Dorazil som domov a ani som sa nestihol prezliecť a už sa po mne válala Tanya.

„Tanya do pekla prestaň!"

„Edward, no ták veď sme sami a nikto tu nie je." Zašepkala mi Tanya do ucha a nikdy som neveril, že môže upír vracať ale mňa naplo. Zrazu sa rozrazili dvere a v nich stála ako bohyňa pomsty Rosalie.

„Tanya ako ti má Edward vysvetliť, že ťa nechce??"

„Ale Ro..."

„Žiadne ale Edward ideme!"

„Ďakujem Rose som ti vďačný!"

„Nemáš za čo."

Vystúpili sme na parkovisku pri červenom Mercedese a z neho zarovno s nami vystúpili traja ľudia, nie ľudia ale upíry. Ako som vystupoval z miesta vodička vrazil som do malého dievčaťa. A ako som sa nemýlil a pozrel sa na ňu dole ako sa z buchnutím zvalila na zem. Pozerali sme si navzájom do očí. A ja som si obzrel lepšie dieťa predo mnou, moju dcéru. Bola nádherná moje vlasy, rysy, celú tvár ibaže pery boli trošku plnšie. Premeriavala si ma mojim pohľadom. Počul som ako ostatný zalapali po dychu. Ticho prerušila Tanya.

„Čo tu robíš, prvostupniarka?! Tu nemáš čo hľadať!" vyštekla na ňu počul som ako Bella zavrčala, ale to už pred ňou stála. Nádherná, vlasy jej viali okolo tváre a tvárila sa napriek mŕtvemu pohľadu ako bohyňa pomsty, ešte horšie ako Rosalie.

„Tanya ak nechceš mať niečo zlomené alebo otrhnuté tak by si sa k nej nemala takto správať. Lebo dobre vieš koho je Bella dcéra! A asi by nebol Aro nadšený z toho ako si sa správala ku jeho vnučke." Sykla Jane. Čo ma prekvapilo, že mala karamelové oči.

Opatrne som natiahol pred dievča ruku. Vykolajene na mňa pozeralo a chytila sa ma. Pritiahol som si ju na hruď a pobozkal ju do vlasov. Voňali presne ako Belline, vlastne ona úplne voňala ako Bella. Nikto nedýchal ani moja rodina ani Bella s Jane. Pozrel som sa na Bellu. Čo som spraviť nemal. Pozerala na mňa ako na zradcu, pozerala na mňa ako na ranené zviera. Bolesť, ktorú mala v očiach aj mňa okamžite zabodla do srdca. Videl som ako Jasper zalapal do dychu. Bella prišla ku mne, vrazila mi facku a doslova odtiahla Dievča z mojej náruče preč.

„Nessie ideme! musíš ísť do triedy!"

„Ale mami! Ja.."

„Žiadne ja ideš okamžite do triedy!"

„Ale.."

„Žiadne ale choď!"

„Tak po obede." Pozrela sa na mňa a na moju rodinu a potom sa rozutekala do budovy jej školy...
.

Bella:

Došli sme na parkovisko zároveň s Astonom Martinom. Keď som videla vodiča skoro sa mi rozbúchalo srdce. Ešte stále bol nádherný nie vyzeral ako anjel ale riadne zmučený anjel. Ani neviem kde sa moja zloba objavila ale spolu s láskou v mojom srdci zavládla aj zloba, zloba, že ma opustil. Chcela som mu vykričať všetko, ako som sa trápila. Ale nemohla som veď načo. Bol to rozchod a hotovo. Čo ešte viacej vytočilo, že zaparkoval. Keď vystupovala ku mne vietor doniesol jeho vôňu okamžite sa mi skoro podlomili kolená a ja som pocítila znovu iba lásku. Nessie padla a rovno pred neho. A to čo som nikdy chcela a zároveň nechcela sa okamžite splnilo. Videl ju ale nebol prekvapený ako keby ju už niekedy videl. Ale aj prekvapenie. Nessie na neho hľadela a vedela okamžite kto to je. Celá jeho rodina zmrzla až na blonďatú upírku.

Postavila sa bojovne pred môj poklad a Edwarda., moju životnú lásku.

„Čo tu robíš, prvostupniarka?! Tu nemáš čo hľadať!" vyštekla na ňu, potichu som zavrčala a hneď som stála pred ňou. Chcela som jej polámať všetky kosti. Čo bolo zvláštne, lebo takéto násilnícke sklony som nemala. Ale Volterra ma vychovala. Ale aby sme neboli prezradení tak to urovnala Jane.

„Tanya ak nechceš mať niečo zlomené alebo otrhnuté tak by si sa k nej nemala takto správať. Lebo dobre vieš koho je Bella dcéra! A asi by nebol Aro nadšený z toho ako si sa správala ku jeho vnučke." Sykla Jane. Áno Aro ma bral prakticky ako dcéru a mne to bolo jedno, síce od začiatku som a bránila a hovorila, že Charlie je môj otec, ale potom ako zomrel mi to bolo jedno. Z mojej ľudskej rodiny ostal Phil a aj ten minulý rok umrel.

Jane mala pravdu. Ak malej Rennesme ublíži či už slovne alebo fyzicky nebudem mať zľutovanie. Čo ma naozaj dorazilo bolo keď Edward položil ruku pred Nessie a pritiahol si ju do náručia. Chvíľu sa Nessie tvárila prekvapene ale potom si to užívala. Pozrel na mňa a ja som tam určite mala bolesť, zlobu ale trošku lásky. Celá láska bola hlboko vo mne pochovaná. Prišla som k nemu a vrazila mu facku, zobrala Nessie a povedala jej nech ide do triedy. S nádychom som sa otočila k mojej bývalej rodine. Podišla som k Tanyi.

„Nezabila som ťa iba preto, lebo sú tu oni." Kývla som smerom ku Cullenovcom.

„Ale neželaj si ma ak ešte jedno slovo nepekné, opakujem, že to môže byť aj sarkazmus, a nebudem brať ohľad ani na nich, ani na Jane, ani na ľudí. A moje mučenie bude ešte horšie ako Janenine. Tak pozor na to či už si niekoho manželka, snúbenka alebo priateľka." Pozrela som sa Edwarda.

„Zabijem ťa bez ľútosti!" sykla som na ňu a na päte som sa otočila a odišla do školy.

Edward:

„Nezabila som ťa iba preto, lebo sú tu oni." Kývla som smerom k nám. Bola taká nahnevaná ale aj tak bola nádherná. Ešte aj keď sa mračila.

„Ale neželaj si ma ak ešte jedno slovo nepekné, opakujem, že to môže byť aj sarkazmus, a nebudem brať ohľad ani na nich, ani na Jane, ani na ľudí. A moje mučenie bude ešte horšie ako Janenine. Tak pozor na to či už si niekoho manželka, snúbenka alebo priateľka." Pozrela  sa mňa a mne to bolo ľúto, jediného koho som chcel za manželku bola ona..

„Zabijem ťa bez ľútosti!" sykla.

„A ty!" ukázala prstom na mňa.

„Sa jej ani nedotkneš!"

Nemohol som to nechať iba tak. Nechcel. Utekal som za ňou...

Nenechám to iba tak je to aj moja dcéra!

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forget 5.kapitola: