Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Forget 9.kapitola

06.07.2009 (11:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1396×

Forget

9.kapitola

Nessie:

Počula som mamininu výmenu názorov aj to, že im povedala o sebe a Arovi. JE to zlé. Aj keď Ara beriem ako dedka. Ale aj tak. Sedela som v hudobnej miestnosti a brnkala si na klavír. Znova melódiu, ktorú mi mama hmkala. Čakala som na učiteľku kým príde mi dať noty na klavír. Pesničky, ktoré budem na koncerte hrať. Úplne som sa ponorila do hudby. Až kým niekto nevzdychol. Môj sluch nebol až taký skvelý ako mamin alebo Jane ale aj tak bol lepší než ľudský. Aj všetky moje zmysli boli lepšie. Oveľa lepšie. Prestala som hrať a moje prsty sa zasekli na klávesoch.

„hraj.“ Vydýchol zamatový hlas. Ten hlas som poznala bol to otec. Alebo Edward.

„Nebudem hrať.“ Zasmiala som sa a počula ako prestal dýchať. Ach bože! Sú ešte krehkejší ako ľudia. A to sa iba smejem! Alebo usmievam.

„Prečo? Hráš nádherne!“ sadol si vedľa mňa.

„Ľúbiš mamu?“ opýtala som sa otca.

„Milujem tvoju mamu a vždy ju milovať budem.“

„Ja viem, tati, aj ona ťa miluje len potrebuje trošku času.“

„Ja viem Nessie. Ani nevieš ako si jej podobná.“

„Nie som. Všetci hovoria, že som po tebe. A je to pravda! Mal si vidieť ako som si sama ostrihala svoje vlasy.“ Usmiala som sa a Edward posmutnel.

„Čo je?“

„Nič. Len toľko toho som zameškal. Nechcel som vás opustiť ale keby som...“

„Otec, otec, otec!“ musela som ho prerušiť. Znova som začala hrať. Ale iba Beethowenovú abecedu.

„Vieš keď som vás videla prvý krát, myslela som si, že ťa roztrhám na kusy ale pred tým ťa tak naštvem, že to nerozdýchaš.“ Usmiala som sa  aj on sa usmial a naozaj zdvíhame tie rovnaké kútiky.

„Ale potom som videla ako si sa tváril a viem ako sa tvárila mama, hlavne keď si myslela, že ju nevidím, bola ako mŕtvola a ty si vyzeral tak isto. Máš šťastie, to ťa zachránilo.“

„Ale aj tak.“

„Edward, otec, nevyčítam ti nič, aj keď si rada ten dôvod vypočujem. Smiem dôjsť dnes k vám??“ začervenala som sa od hanby a pozrela dole.

„Nessie, môžeš vždy! Dnes večer ťa čakáme a máš nejaké obľúbené zviera?“

„Myslíš v love?“

„ty ty lovíš?“

„Aj ja som z poloivice upír aj keď nie tak často ako mama ale aj tak.“

„A to zviera?“

„Puma!“

„čomu sa smeješ?“

„Ibaže aj moje zviera je puma.“

„No aj medveď nie je zlý.“

„To Emmettovi nehovor!“

„Pán Cullen! Máte niečo so slečnou Cullenovou?“

„Áno, sme bratranci. Tak som ju prišiel iba pozdraviť.“

„Dobre môžete opustiť triedu.“

„Áno. Tak u nás Nessie.“

A potom odišiel...

Bella:

Ccccc lezie mi ta Tanya na nervy! Má môjho Edwarda a ešte chce ohrozovať rodinu.

Môj Edward? Čo to trepem?! Už nie je môj! Už ma nemiluje. Chcela som sa stočiť do klbka a plakať, ale nemohla som. Nesmiem dať najavo, že som slabá! Nie som slabá, nie som!

Jane, idem skôr zo školy.

Musím na lov.

A hodila som to Jane.

Bella, mali sme ísť až zajtra. Ale dobre pôjdem s tebou ale čo Nessie?

Jane, pôjdeme hneď po hodine bude to rýchlovka!

Dobre.

A za chvíľu sme už leteli lesom.

Nessie:

No skvelé! Už päť minút tu má byť mama s Jane a nie sú tu! Asi pôjdem domov peši. No super a ešte prší! Ach ja mám smolu...

Kráčala som cestou domov a strašne som frflala.

„Bože do kelu ja tu ešte zmoknem! Kurnik šopa! Kde je tá spravodlivosť! Sakra! Moje vlasyy!“

„Ale ale slečne Cullenovej sa nepáči dážď?!“ vysmieval sa chlapec, s ktorým chodím do triedy. A toho chlapca som natrela, lebo odo mňa opisoval. Do kelu nech ide preč ešte mu ublížim!

„Poď sem môžeme sa pohrať.“

„Ja sa s tebou hrať nechcem.“

„Ale no tak.“ Zatiahol akože zvodne.

„Daj mi pokoj Isaac.“

„Nedám. Teraz tu nemáš sestru ani tvoju tetu či čo ti tá blondýna je, nikto ťa neochráni.“

„že nie?“ usmiala som sa  a kopla ho medzi nohy. Bežala som lesom, ktorý bol nablízku tam sa mu schovám. Počula som ako zanadával a ako beží za mnou. A jejé bude problém. Aj keď kríval bežal celkom rýchlo. Ale moju upírsku rýchlosť nemôžem použiť.

A zrazu som si nevšimla jamu pred sebou a už som padala. Parádne som si zlomila ruku. Teda ak tam mám nejaké kosti. Keď som sa pozrela na ruku, musela som vykríknuť. Moja ruka bola v neprirodzenom uhle. Kosť trčala von z predlaktia a krv sa mi odtiaľ valila. Čo bolo zvláštne nič len tak neprerazilo moju kožu. Ale vlastná kosť to mohla. A som v keli. Zohla som kolená k brade a snažila som rukou nehýbať. Každý jeden pohyb ma šialene bolel ale kúsla som si do pery len aby som sa neprezradila. Počula som ako sa Isaac otočil a utekal ešte som počula ako vraví:

„Ja ti to vrátim.“

Ak toto prežijem, aby som sa dostala z tejto jamy tak potrebujem dve ruky a ja mám momentálne iba jednu a mama s Jane chodí loviť niekam preč až za hranice. A ešte mám ísť ku Cullenovcom! No zbohom som v keli! Boh vie kde som, mám ruku možno na tri kúsky a som riadne hladná a unavená! Klesali mi viečka ale ako to na Aljaške býva v noci tu teplota klesá pod nulu a ja mám ešte stále krv, tak som sa zababušila viac do bundy a pomaly som nechala klesnúť viečka keď na niekto vytiahol von z jamy a pritom bol taký dobrý, že dával na moju ruku pozor. Počula som ako sa hádali.

„Nie Emmett zober ju ty! Ja to nezvládnem a keď ju zabijem tak ma Edward umučí, Bella roztrhá, Rosalie pozbiera, Esme pripraví oheň, Carlilse ho zapáli a ty ma tam nahádžeš a Jane sa na mňa bude usmievať keď ma bude Edward mučiť a Alice ma bude plakávať! Nie ďakujem toto vážne nechcem!“

„Fajn tak ja ju zoberem.“

„Jasper! Aj tak nevoní tak dobre! Má tam niečo z upíra.“

A potom obrovská rýchlosť. Otvorila som oči až pred domom kde som Cullenovcov videla prvý krát. Asi Jasper ma doniesol až do fialovo-zelenej izby a položil ma na veľkú posteľ. Hneď ku mne pribehla celá rodina. Po mojom krku sa hneď válala Rosalie. A samozrejme aj moju ruku to objatie neobyšlo.

„AAAAAAAAAAAAAUUUUUUUUUUUUUUUUU!“

„Panebože! Čo je to Nessie no tak hovor! Carlisle!“

„Moja ruka!“

„čo máš s ru...o panebože!“ hovorila Rosalie stále.

„Nessie počuješ ma?“

„Nie Carlilse ani ťa nevidím a skús mi tu ihlu pichnúť a zbijem ťa!“

„Nessie, musím aby si nemala bolesti.“

„Carlilse pichni mi to a budem ťa oslovovať doktor Tesák!“

„Pichni jej to!“

„Ne! Ne! Ne! Žiadne injekcie!“

„Nessie!“ ten zrádca Edward aj s Emmettom ma chytili a Jasper pomáhala Carlislovi a Rosalie ma ukľudňovala aj s Esme a Alice iba krútila hlavou.

Keď som padala do bezsenného spánku ešte som stihla zamumlať:

„Ja sa budem hnevať!“ a potom nič...

Bella:

„Panebože, Jane, malá Nessie!“

„Ups! Ideme!“ zavelila a bežali sme domov. Dom bol tmavý a tichý čo bolo divné malá mala byť doma. Bolo aj zamknuté tak sme otvorili ale jaj pach tu bol ešte z rána. Nebola ani na záhrade ani v dome. Štvorkolku mala doma takže ani vonku nebola. Bežali sme do školy ale aj tá bola zavretá veď už boli štyri! Narazili sme na jej pach, utekala do lesa alebo iba išla. Ale čo robila v lese?! Pozrela som sa na Jane ale tá tiež nechápala. A zmocnil sa ma strach. Moje dievčatko také bezbranné išlo samé do lesa aj s niekým ten pach som nepoznala ale bol to človek. Bolelo ma v mojom kamennom srdci. Moje jediná slabina, je niekde vonku a sama! Bežala som, skákala cez strechy len aby som bola skôr na mieste kde bola. Dobehli sme do lesa k jame. Tam ležala jej bunda. Zmocnil sa ma hnev! Ak jej niekto ublížil tak ho umučím, roztrhám a nahádžem do ohňa! A poriadne si toho užijem. Pred jamou bol ďalší pach. Cullenovci! Emmett s Jasperom a išli smerom na sever. Išli sme po ich stope keď sme narazili na ich dom. Vyrážal mi dych, bol taký podobný tomu vo Forks. Musela som sa spamätať a tak som došla na verandu a zazvonila. Neviem čo ma to napadlo ale nechcela som ničiť Esme dom. Esme mi došla otvoriť mala krkvavé šaty.

„Bella, to to nie je tak ona je v poriadku.“

„Esme, bola si mi ako matka ale ak sa jej niečo stalo!“ ani som nedohovorila.

„Nič sa jej nestalo, poď!“ zatiahla ma za rukáv a viedla do izby. Na posteli ležala Nessie. Vedľa nej Edward sedel aj s Rosalie.

„Bella?“ zvolali unisono.

„Čo jej je?“ ich pozdrav som ignorovala a došla ku svojmu pokladu. Jane mi cupitala po boku.

„Nessie, miláčik čo si to vyviedla?“ opýtala sa aj keď som vedela, že mi neodpovie. Spala ako anjelik, tak pokojne, tak tichučko. Hladkala som ju po líci keď aj môjho líca sa dotklo niečo studené. Edwardová ruka. Bola som v siedmom nebi keď sa ma dotkol. Chcela som mu oprieť hlavu do dlane a vtiahnuť sa mu do náruče. Ale on ma nechcel. Odvrátila som hlavu stranou.

„Bella, chcem iba pár minút.“ Zašepkal.

„Edward, už máme spolu iba dieťa nič viac. Ty ma nemiluješ a máš Tanyu.“

„Bella, Tanyu nelúbim! Milujem iba teba a Nessie! Budem o teba bojovať!“ postavil sa zdola na mňa hľadel tak isto.

„Nemusíš! A čo keď ťa nechcem?“ tiež som vyskočila na rovné nohy oproti nemu. Podišiel ku mne, prirazil ma na stenu  a pobozkal. Po takom dlhom čase som znovu cítila jeho pery. Jeho jemné pery na tých mojich. Boli ako vyleštené sklo a tá chyť! Prešiel cez môj bok, cez môj pás až k stehnu a odtiaľ k lýtku. Obtočil mi ho okolo svojej nohy. Cítila som jeho lahodný dych až v krku. Chcela som sa odtiahnúť ale držal ma pevne. Nakoniec som ho kusla do pier. A odtiahla som sa od neho.

„Prestaň!“

„Bella, chceš ma a ja chcem teba! Milujem ťa...“

„blablablablabla!“ začala som ho prerušovať keď chcel vysloviť slová, ktoré by mi ešte stále ublížili. Tie dve čarovné slovíčka, ktoré som milovala, hlavne, keď ich vyslovil on.

„Bella....“

„Nič nechcem počuť.“

„Ale Bella.“

„Nič čo sa stalo Nessie?“

„Utekala a spadla a potom sme ju našli to je všetko.“ Povedal mi ja som iba odkývala a s láskou, ktorá sa prebudila po Edwardovom bozku, som sa pozrela na našu dcéru, Nessie. Som ochotná mu odpustiť ale ešte to moc bolí. Ani 25 rokov nepomohlo. Mohla som si nahovárať, že ho nemilujem. Ešte stále a možno ešte viac! Nikdy ho nebudem nenávidieť. Môžem sa snažiť. Na toto nie som dosť silná!! Neviem to? Alebo to nechcem vedieť?

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Forget 9.kapitola: