Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi - 4. kapitola

20.04.2010 (16:15) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1616×

„Mal by som jeden nápad. Prečo mi to nezišlo na um skôr,“ zavrtel hlavou Felix.

„Áno?“ spýtal sa ho Aro.

„Pamätáš si na Cullenovcov? Oni majú poloupírie dieťa. Čo keby sme ich požiadali o pomoc?“

„Nie!“ skríkol na neho Aro.

„Prečo? Veď oni neboli ani tvoja rodina, ani Volturioví a dovolil si im,“ protestoval Felix.

„Tak dobre. Môžete ich poprosiť o pomoc,“ povzdychol si.

„Ďakujem. Ale kto pôjde?“ spýtal sa len tak pre seba.

„Ja,“ vykríkla Jane. Usmiala som sa na ňu.„Pre vás všetko.“

„Ďakujeme ti,“ povedal Felix a objal ju. „Kedy pôjdeš?“

„Zajtra a vezmem so sebou aj Demetriho,“ povedala a povzdychla si.

„Jane, som veľmi rada, že ťa máme,“ zasmiala som sa, keď som si umývala tvár studenou vodou.

„Ach, Gianna.“

„Ja sa idem poradiť s Marcusom a Caiusom. Potom vám dáme vedieť bližšie informácie. Myslím, že už o tom vedia,“ zamyslel sa Aro.

„Jasné, Alice,“ povedal felix.

„Kto?“ nechápavo som sa spýtala.

„Cullenovci. Tiež majú poloupírske dieťa.

Pamätáš, keď sme museli všetci odísť do USA?“ opýtal sa ma a pri tom mi pomáhal zájsť do postele.

„Áno, viem. bolo to pred mesiacom,“ pripomenula som mu.

„Presne. Mysleli sme si, že porušili dohodu a že sa bude bojovať, no nič také sa nedialo, lebo nám to všetko vysvetlili. Aro dokonca uvažoval, že by ich pozval do Volterry, tak teraz bude mať dôvod.“

„Zaujímavé. A rozmýšľal si nad jeho alebo jej menom?“ spýtala som sa ho.

„Na to som ešte nemal čas. A čo  ty?“ usmial sa na mňa.

„Ani nie, no neboj sa, niečo určite vymyslíme,“ povedala som a pritiahla som si ho bližšie, aby som ho mohla pobozkať.

„Gianna, dúfam, že prežiješ tú premenu,“ povedal a zamyslel sa.

„Ale Felix, budem musieť! Budem myslieť na teba a podarí sa to, uvidíš. Nechápem, prečo na to teraz myslíš.“

„Ani ja.“

„No tak.“

„A mám pre teba dobrú správu. Nebude to trvať až deväť mesiacov,“ šibalsky sa na mňa usmial. Aj on sa tešil ku malému prírastku do rodiny Volturiovcov.

„A koľko?“

„To presne neviem. Keď prídu Cullenovci, spýtame sa,“ usmial sa.

„A čo sú oni zač?“

„Sú úplne normálni ale žijú na zvieracej krvi, tak Aro neviem prečo chce, aby patrili medzi Volturiových,“ vravel rýchlo a neviem, kde sa ponáhľa.

„Aha. Pamätám si, keď tu bol Edward s Bellou a Alice.“

„Aj ja. Vtedy nás skoro prezradili,“ povedal a myšlienkami bol úplne inde. Znova som sa ku nemu priblížila a pobozkala na jeho ľadové pery.

„Ehm, ehm,“ ozvala sa Jena. Ona je tu?

„Čo by si rada?“

„Ako som si prezrela tvoj šatník usudzujem, že treba ísť na nákupy,“ povedala a nahodila nevinný výraz.

„Jane, prac sa kade ľahšie,“ zasmial sa Felix.

„Dobre. Aj tak sa musím ísť pripraviť, ale tie nákupy ťa neminú, vyhrážala sa mi.

„Okey...“ povedala som opäť som mala veľa práce s perami. Počula som hlasné povzdychnutie a zabuchnutie dvermi. Felix ma teraz bozkával ešte opatrnejšie ako minule.

„Inak... už som... uvažovala o tých menách... viac,“ snažila som sa hovoriť.

„A?“ spýtal sa.

„No, celkom sa mi páči meno Gina,“ priznala som. Bola som rada, že ma nechá aspoň niečo povedať.

„Hmmm... Celkom pekné,“ povedal.

„Felix? Chcela by som sa ísť poprechádzať,“ prerušila som ďalší bozk.

„Ou, jasné. Poď,“ podal mi ruku, no skôr ma vyniesol až na chodbu. „Tak, kde to bude, princezná?“ opýtal sa zo smiechom.

„Len sa poprechádzať,“ pripomenula som mu, „a keďže ma nosíš na rukách, tak to neberem ako prechádzku.“

„Však sa ty len neboj. Ja ťa len vynesiem von, aby si sa nenamáhala,“ usmial sa na mňa. „A ozaj, tu máš ešte bundu, lebo je predsa december a ja nechcem, aby si ochrela.“

„Nie si ty náhodou nejaký prehnane starostlivý?“ spýtala som sa ho so zdvihnutým obočím.

„Ani nie.“

Vyniesol ma až na záhradu, ktorá bola celá pokrytá snehom. Obliekla som si tú bundu, čo mi priniesol, no aj tak mi zuby drgotali. Vonku bola fakt zima.

„No, myslím, že toto,“ vravel a popri tom mi dával svoj plášť, „si musíš obliecť tiež,“ zasmial sa na mojom výraze.

„a ty? Ty budeš mať čo?“ opýtala som sa ho.

„Ale Gianna, mne nebýva zima.“

„Aha. Na to si ešte musím zvyknúť,“ povedala som. Pri veľkom strome zastal a otočil si ma ku sebe.

„Vieš o tom, že ťa milujem?“ spýtal sa s úsmevom na perách.

„Jasné, že to viem,“ prikývla som hlavou a taktiež sa na neho usmiala.

„Toto je strom, ktorý sa podľa jednej starej legendy volá strom Lásky,“ povedal mi. Pozrela som sa naň a všimla si na ňom vyryté srdce. „To urobili ešte pred tým, ako sa tu nasťahoval Aro.“

„Ale je pekné,“ priznala som. Felix ma chytil prstom pod bradou a zdvihol mi hlavu. Skúmavo mi hľadel do očí a priblížil sa ku perám. Ja som sa postavila na špičky a spojila naše pery.

„Mám vás rád,“ pošepkal mi.

„Aj my teba,“ zasmiala som sa.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi - 4. kapitola: