Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grálska princezná - 10. kapitola: Odhalenia

01.03.2013 (15:30) • Bonnie1516 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1193×

Bella

Nechce sa hrať? Hm... no čo už, mňa to práve začalo baviť a predsa len sa svojej hračky len tak nevzdám. Pristúpila som k nemu, natiahla sa na špičky, chudák, myslel si, že mu idem dať pusu, našpúlil pery a čakal. Zabudni, chlapček. Natiahla som obratne ruku, chytila ho za nos a potiahla.

„Dink, dink, je niekto doma?“ zhúkla som a vyletela cez dvere. Predsa nebudem čakať, kým ma chytí, bohvie, čo by vo svojom rozpoložení spravil.

Preletela som cez obývačku. Carlisle akurát študoval nejakú knižku, tipujem podľa obalu na okultizmus, fu, kam som sa to ja dostala. Aj keď čo to vlastne trepem, aj tak nemám všetkých päť pokope, tak čo sa sťažujem. Zaparkovala som v garáži, jéj, čierny Aston Martin, to bude mňamka. Zhrabla som kľúče, sadla do auta a čo najrýchlejšie vypálila z garáže, predsa mu to nebudem zľahčovať. Nech sa zahrá na stopovacieho psa. Uškrnula som sa pri predstave ako si kľakne na všetky štyri a čuchá, kde som. Vrčať už vie, tak nech aj ňuchá.

Tak a teraz kam. Kino by bolo príliš priehľadné, zrazu mi to napadlo. Prešla som celé mesto a zastavila pri poslednom dome. Bol schátralý, no bolo mi jasné, že v ňom žije veľa detí, po priestrannom dvore boli porozťahované hračky a z vnútra sa ozýval detský smiech. Niekomu by sa možno zdalo zvláštne chodiť do detských domovov, no potom, čo umrela mama a presťahovali sme sa, prechádzali sme okolo domu, kde bolo na záhrade plno vysmiatych detí. Najskôr som nechápala, no neskôr, keď som bola staršia, prechádzala som opäť okolo domu. Nedalo mi to a zapadla som do sirotinca, kde som našla spriaznené duše v deťoch, ktoré stratili tak veľa, no nikdy nepadli na kolená. Nemôžem tam ísť, už nie som na tom istom mieste. Otočila som sa na päte, nasadla opäť do autíčka a pobrala sa nevedno kam.

Zaparkovala som pri okraji lesa a vybrala sa poľnou cestičkou. Predo mnou sa rozprestrela čistinka plná fialiek, neodolala som ľahla si medzi ne, zavrela viečka a snívala. Snívala o živote, ktorý som mohla mať, nebyť vyvolenou Grálskou princeznou. Pche, všetko by som to vymenila za pokojný život. Zrazu ma z hĺbania vytrhli kroky. Bože, žeby ma tak rýchlo našiel? To nie je možné... Aj na upíra by to bolo prirýchle. Otvorila som oči, nad hlavou sa mi skláňal neznámy chlap. Čo chlap, upír, a doriti, to bude zase. „Čo chceš?“ spýtala som sa. Chlap sa usmial, prekvapene zdvihol obočie a prehovoril: „Ty sa ma nebojíš?“

„Na čo by mi to bolo? Keby si ma chcel zožrať, už to dávno urobíš, jedine, že by si sa s potravou rád hral, ale o tom silne pochybujem, nevyzeráš na to, takže?“ Mať takú istotu aj vnútorne, čo by som za to dala. Začala som si ho pozerať podrobnejšie. Hm... To je ten kus, čo stál pri dverách, tak predsa len ma Edward našiel, len prostredníctvom niekoho iného. Ak si myslí, že mi naženie týmto típkom strach a ja mu budem potom stále za riťou, tak sa strašne mýli. Chceš sa hrať, tak sa poďme hrať. Nahodila som ten najzvodnejší úsmev a postavila sa.

„Tak, čo potrebuješ, krásavec?“ Vypleštil oči ako keby videl nejaký prírodný úkaz a odkašľal si.

„Poslala ma rada starších Svätého Grálu.“

„Takže ty nie si Edwardov triumf ako ma k sebe priviazať?“ spýtala som sa ho.

„Čo prosím, nie! Ja ťa mám chrániť a starať sa o teba... A je tu ešte niečo, niečo by si mala vedieť. Ja... ja som tvoj brat.“ Tak toto je veľa aj na koňa, môj brat umrel a to už veľmi dávno, rodičia mi povedali, že som z dvojičiek a moje druhé ja umrelo pri pôrode, tak ako to môže byť on?

„Hovadina?!“ vykríkla som, zvrtla som sa na päte a utekala so slzami na krajíčku preč. Nestihla som dobehnúť ani na kraj lúky a zdrapil ma za plece. „Čo si to dovoľuješ! Pusti ma!“ zrevala som naňho.

„Počkaj, prosím, počúvaj ma,“ prosil.

„Klamárov nepočúvam, tvoje lži sú pre mňa ako jed, pomaly a bolestivo sa rozlievajú do celého môjho tela,“ odvetila som mu úsečne.

„Neklamem ti, prisahám pri potomkoch Svätého Grálu, je už od nepamäti zaužívané pravidlo, dcéra ostáva na výchovu pri rodičoch, ktorí jej vštepia základné princípy, bude pripravovaná pre dohodnutú svadbu a zachovanie rodu. Chlapec má byť rodinou odovzdaný do opatery Rádu. Vychovaný k ochrane sestry a spojeniu života s kňažkou bohyňou Bastet. Nevedel som o tom, až kým to nebolo nevyhnutné pre tvoje prežitie.“

Tak to pŕŕ, keď som všetky informácie spracovala, došlo mi to: Dohodnutá svadba, teda vlastne moja svadba a ešte nejakého vymetenca, ktorého budem sotva poznať. Ha, no to určite, rozsekám mu prdel na maderu a pošlem kade ľahšie, čiže naspäť k tým vykopávkam z Rádu, šak len nech sa tešia, toto si za klobúk nedajú, mňa sa neoplatí srať. Je smutné, akou bezcharakternou sviňou sa môže človek stať a ani na to nemusí mať genetické predispozície. Stačí, keď mu život dá veľa úderov. Smutne som naňho pozrela.

„Bella, netráp sa, prosím, sľubujem, že sa o teba postarám,“ povedal bezmenný. Mierne mi zdvihlo kútik, keby si ty len vedel.

„Povieš mi, prosím, ako sa voláš, zatiaľ si to totižto nestihol.“ Usmial sa chytil ma za ruku. Vyslovil meno, ktoré si budem pamätať celý život.

„Ian Dimitri Belikov. K vašim službám, madam.“

Nejako sa predrala moja jemná stránka na povrch a som mu skočila okolo krku. Našťastie sa neodtiahol a objal ma. Moja jediná rodina, to posledné, čo mi ostalo. Za chrbtom som zrazu počula vrčanie, že by medveď? So strachom som sa otočila a to, čo som videla, ma zarazilo. Edward nasraný ako dingo. Tak toto bude prúser ako Brno.

„Edward, to nie je tak, ako to vyzerá,“ skúsila som mu to vysvetliť, no skôr, ako som dopovedala vetu, otočil sa a ušiel. Čo som komu spravila, asi to bude v tom, že nič. Veď on príde späť, chytila som Iana popod plece a pomaly sa s ním vybrala k autu, dlho sme mlčali.

„Myslíš, že dostane rozum a vráti sa?“ zamyslene sa ma spýtal Ian.

„Vráti sa, musí len vychladnúť. Nenechal by ma samú,“ potľapkala som ho po pleci. „Všetko mu vysvetlíme.“

Smutne prikývol a spoločne sme sa pobrali do domu, no pred vstupom stuhol. Hm... takže Edward je vo vnútri, fajn, čím skôr ma bude konfrontovať, tým lepšie. Bez zaváhania som vkročila dnu a pohľad mi padol na celú rodinu Cullenovcov sediacu v obývačke. Chcela som to vyriešiť v tichosti, ale keď nie. Nezbláznim sa z toho. Cullenovci na mňa pozerali vyčítavo až na jedného člena. Edward sa tváril strápene. Neviem, o čo im ide, ale mne nikto nič vyčítať nebude.

„Ian, kde si? Poď, prosím, za mnou.“ Edward sa tváril ešte horšie ako predtým, to má z toho, že vyvodzuje bez informácii. Poďme sa tomu postaviť čelom, otočila som sa na Iana, chytila ho za ruku a usmiala sa. Edward sa postavil, podišiel ku mne a povedal:

„Bol som pridelený ako tvoja osobná stráž a taktiež ako mi Ian predtým povedal, mal som sa stať tvojím manželom. No ako vidím, vybrala si si inak a ja s tým nič nemôžem spraviť, avšak chrániť ťa nikdy neprestanem, zložil som prísahu a tú nikdy neporuším.“

V ten moment som nevedela, ako sa mám cítiť. Či mám prejaviť zlosť, pretože ma celý čas ťahal za nos, alebo sa mám smiať nad tým, že by som mala mať niečo s Ianom. Vybrala som si radšej druhú možnosť, inak by lietali triesky. V záchvate smiechu som len podotkla.

„Fu, dúfam, že sa nemýlim, ale pokiaľ viem, incest je trestný, aj keď možno, keď som Grálska princezná, asi nie, čo povieš, Ian. Vieš si predstaviť, zakvačiť si na krk vlastnú sestru?“ Ian len nemo pokrútil hlavou a ja som chcela vidieť Edwardovu reakciu. Sánka mu padla až k zemi, pocit zadosťučinenia sa mi rozlieval po celom tele. No zrazu ma chytil do náručia a vo mne to vyvolalo vlnu hnevu kvôli tomu, čo povedal.

„Nedotýkaj sa ma!“ vykríkla som a odstrčila ho. Zmätene na mňa pozeral a nič nechápal. „Čo si to dovoľuješ, tváriš sa ako môj priateľ a pritom si mi celý čas klamal, vodil si ma za nos. Nepovedal si mi, že môj život je v podstate nalajnovaný už od začiatku a ty si mi bol vybratý, som pre teba len povinnosť. Odveď ma čo najskôr k Rade, nech táto fraška skončí, potom sa odo mňa drž ďalej.“

Otočila som sa na päte a vybehla schody. Zrazu ako keby sa všetka bolesť zlúčila a z očí sa mi začali rinúť neutíchajúce slzy. Čo len so mnou bude?

Autor: Bonnie1516 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grálska princezná - 10. kapitola: Odhalenia: