Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra - 16. kapitola

23.09.2009 (22:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3000×

16. kapitola

Alice

Stáli sme v hlavnej sále a čakali na nového člena Volturiovskej gardy. Boli tu všetci, ktorí v našom svete niečo znamenajú. Okrem všetkých vysokopostavených Volturiovcov tú bola aj celá garda, čo bolo dosť prekvapujúce, lebo vidieť všetkých členov sa podarí tak raz za celú existenciu. Čiže práve teraz. Ten ich nový člen musí byť dosť významný a dôležitý, keď sa kvôli nemu zišli všetci. Okrem Volturiovcov tu bolo mnoho upírov z celého sveta. Z Brazílie, Rumunska, Nemecka, USA, Canady, no proste z každého kúta. Niektorých som poznala, ale väčšinu som videla prvý krát. Pohľady všetkých smerovali k jedinému miestu, ku dverám, ktorými mal prísť nový člen. Každý ho chcel vidieť, je dobré vedieť, komu sa máte do budúcna vyhýbať, pokiaľ sa nechcete dostať do problémov. Nikto zatiaľ nevedel, či to je muž alebo žena a bohužiaľ, ani ja som vo svojej vízii nevedela určiť o koho pôjde. Očkom som pohliadla na svoju rodinu. Jasper vypadal byť pokojný, čo znamenalo, že emócie ostatných sú zatiaľ v normále. Carlisle s Esme sa držali za ruky a hľadeli na dvere, rovnako ako aj Rose s Emmettom. Akurát Edward sa asi ako jediný nepozeral na tie dvere. Pozeral sa na zem, akoby ho to vôbec nezaujímalo. A vlastne asi ani nezaujíma. Určite to už chce mať za sebou, aby mohol ísť znovu hľadať Bellu. Edward zdvihol hlavu, pozrel mi do očí, sotva viditeľne prikývol a znovu hľadel na zem. Obrátila som pohľad ku dverám a čakala.

Otvorili sa dvere a dnu vošli muž a žena. Spolu s nimi prišla vôňa, ktorá mi bola bohvie prečo povedomá. No nevedela som si spomenúť, odkiaľ ju poznám. Tí dvaja sa pomalým krokom blížili k Arovi . Stáli sme bokom a tak som im nevidela do tváre. Jediné čo som si  zatiaľ mohla všimnúť bolo, že tá žena mala dokonalú postavu, ktorá bola zahalená do prekrásnych tmavomodrých šiat posiatych diamantami. Celý chrbát mala odhalený a tmavohnedé vlasy jej naň padali v bohatých vlnách. Muž bol o dosť vyšší ako žena. Blonďavé vlasy mal začesané dozadu. Mal na sebe dokonale padnúci oblek, pod ktorým sa jasne črtali mohutné svaly. Tak, ktorý z nich je ten nový? Zostávalo mi len čakať, kedy sa naplní moja vízia. Aj tak som stále nevedela pochopopiť, prečo bude celá moja rodina taká šokovaná.

Tí dvaja podišli k Arovi, žena mu podala ruku a otočila sa. Celá moja rodina sme ako jeden zalapali po dychu. Nie, nie, nie. To nie je možné. Prečo práve ona? Čo tu robí? V hlave som mala snáď milión otázok.

„Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vám predstavil nového člena našej gardy. Isabellu Volturi,“ oznámil Aro a v tej chvíli všetky moje vízie zapadli do seba.

Edward

Stáli sme v hlavnej sále vo Volterre. Všetci čakali na príchod nového člena, avšak mne to bolo úplne jedno. Hľadel som do zeme. Najradšej by som bol teraz niekde úplne inde a nie na tejto Arovej maškaráde. Všetci Volturiovci boli zjavne z toho nového úplne na vetvy. Ich myšlienky som ani nepočúval, sústredil som sa len na myšlienky mojej rodiny.

Pozerá sa na zem, akoby ho to vôbec nezaujímalo. A vlastne asi ani nezaujíma. Určite to už chce mať za sebou, aby mohol ísť znovu hľadať Bellu, Alice.

Zdvihol som hlavu, pozrel sa na ňu, prikývol a znovu hľadel na zem. Z Alice sme často viedli tieto myšlienkové rozhovory.

Rosalie s Emmettom práve obaja mysleli na ich včerajšiu noc. Tak to som ozaj nemusel počúvať. Snažil som sa to zatlačiť do úzadia a sústredil som sa na Jaspera. Ten kontroloval emócie ľudí naokolo. Esme bola zvedavá na toho nového člena. Rozmýšlala, či to bude muž alebo žena. Carlisle myslel na svoj rozhovor z Arom. Ako spomínali na staré časy. Tiež sa bavili o tom novom členovi. Vraj takýto talent Aro nevidel od nájdenia Aleca a Jane. Tak už chápem, prečo sú všetci Volturiovci z neho taký napichaný. Aj tak ma to nezaujímalo. Pozriem sa kto to je, nech viem na koho si dávať pozor a vyparím sa. Snáď si to nikto nevšimne.

Počul som ako sa otvorili dvere a ku mne sa doniesla vôňa. To nie je možné! Že by som mal už halucinácie, či čo? Zdvihol som hlavu. Okolo mňa sa to len výrilo myšlienkami typu to je kočka či ten teda vyzerá na zahryznutie. Pozrel som smerom k objektom, ktoré vyvolávali tieto reakcie. Smerom k Arovi kráčali muž a žena. Každým krokom bola tá vôňa intenzívnejšia. Nebola to úplne jej vôňa, bolo v nej niečo iné. Avšak aj tak, je možné aby dve ženy voňali skoro rovnako? Ako lúka plná rozkvitnutých kvetov, doplnená jemnými odtieňmi vanilky a čokolády.

Obaja sa zastavili pri Arovi. Žena mu podala ruku, otočila sa a ja som v tej chvíli zomrel a znovu sa narodil. Moje mŕtve srdce akoby začalo znovu biť. Moja jediná láska stála tu, krajšia ako kedykoľvek pred tým. Vyzerala ako najkrajší anjel.

„Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vám predstavil nového člena našej gardy. Isabellu Volturi,“ povedal Aro. Sálou sa rozliehal potlesk a mne to až vtedy všetko zaplo.

Moja láska je upír a k tomu je ešte aj novým členom Volturiovskej gardy. Nedokázal som ju ochrániť. Akokoľvek som sa snažil. Chcel som jej dať možnosť prežiť si normálny ľudský život, mať manžela a kopu detí, no aj tak to dopadlo presne naopak. Neviem prečo, ale doteraz som si stále nechcel pripustiť, že by z nej mohol byť upír, no teraz som už nemohol pochybovať.

Dostali sa ku mne myšlienky mojej rodiny.

To je moja stratená dcéra. Hádam už bude teraz všetko dobré. Esme

Tak toto je prekvapujúce. Bella, kto by to bol povedal. Len by ma tak zaujímal ten dar, ktorý má. Carlisle

Wau, to ma podrž. Toto je naša Bella? Vyzerá sakra dobre. Dokonca krajšie ako Rose, ale to pred ňou nemôžem spomenúť. Emmett

To nie je fér. Ona má krajšie šaty ako ja. Ale ja som aj tak krajšia. Rosalie

Ako je možné, že ju stále nevidím? Jeho už vidím, ale Bellu stále nie? Že by nejaký dar? Hádam sa znovu dajú s Edwardom dokopy. Nič by ma nepotešilo viac. Alice

Ja vôbec necítim jej emócie, ako je to možné? Za to z toho chlapa, čo stojí vedľa nej, tak jeho emócie priam kričia. Láska. Ešte sa na ňu aj pozerá tak zamilovane. Škoda, že necítim, čo cíti Bella. Zdá sa, že má Edward konkurenciu. Jasper

Čo to nie je možné! Ten chlap je do mojej Belly zamilovaný? Nebodaj je aj ona zamilovaná do neho? Nie, nie, nie, všetko je špatne. V tom mi pohľad padol na Bellinu ruku prepletenú z rukou toho hajzla. Môj pohľad za zakalil do červena a ja som pred sebou videl jediný obraz. Skáčem na neho a trhám mu hlavu. Nedokázal som myslieť na nič iné, len na to ako ho zabijem. Urobil som prvý krok smerom k nemu, keď na mňa v myšlienkach zakričala Alice: Edward, ukľudni sa. Predsa nás nechceš všetkých zabiť. Neskôr sa všetko vysvetlí.

Trochu ma to ukľudnilo, ale predsa len mi z pier ušlo tiché zavrčanie. Nikto si to nevšimol, až na ňu. Otočila hlavu smerom ku mne a úplne stuhla. Hypnotizovala ma očami a ja som nevedel ako reagovať. Tak som len stál a opätoval jej pohľad. V jednom okamihu sa jej tvárou mihlo toľko emócií, že som mal problém ich všetky rozoznať. Šok, hnev, bolesť a nakoniec.....láska. Že by som mal predsa len ešte šancu?

Láska spôsobuje bolesť, ale taktiež bolesť lieči. Láska proste bolesť je.

Zhrnutie

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra - 16. kapitola: