Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra - 3.kapitola

31.08.2009 (07:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3139×

3.Kapitola

Bella

Damian sedel na pohovke a pozeral televíziu. Zostala som stáť na poslednom schode. Asi ma počul, lebo otočil hlavu mojím smerom a ja som sa mohla pozrieť do jeho tváre. Videla som v nej úžas, v očiach prekvapenie a na chvílu dokonca prestal dýchať. Potom, ako keby sa spamätal, sa zhlboka nadýchol a usmial.

„Vyzeráš skutočne nádherne.“

Aj ja som sa na neho usmiala. Vďaka tomu, že som sa videla v zrkadle, som s ním musela súhlasiť.

„Poď si sadnúť sem za mnou, porozprávame sa.“

Pomalým krokom som sa blížila k nemu. Prvýkrát som si všimla ako vlastne vyzerá. Samozrejme bol nádherný, ako všetci upíri. Mal vypracované telo a bol dosť vysoký. Postavou mi pripomínal Emmeta. Blonďavé vlasy, ktoré mu siahali po ramená mal začesané dozadu. Jeho tvár bola vzorom dokonalosti. Bol to druhý najkrajší chlap, akého som v živote videla. Keby som predtým nespoznala Edwarda, povedala by som, že najkrajší.

Keď som si sadla, vypol televíziu a otočil sa ku mne.

„Chceš sa pýtať alebo mám rozprávať?

„Začni rozprávať a ja sa prípadne niečo opýtam.“

Nadýchol sa a začal.

„Takže, ako som ti už povedal volám sa Damian. Celým menom Damian Erich Volturi...“

Skočila som mu do reči. Spomenula som si čo mi o nich hovoril Edward.

„Volturi? Ty si z tej starej upírskej rodiny? To si prišiel až z Talianska?

Pozeral na mňa s otvorenými ústami. Spamätať sa mu trvalo niekoľko minút. Tak som len sedela a čakala kým ho ten šok prejde. Asi nečakal, že budem vedieť kto sú Volturiovci. Veď, ktorý normálny smrtelník o nich vedel. Asi žiadny, až na mňa. Konečne sa nadýchol a odpovedal mi.

„Áno, som. Ale odkiaľ vieš o Volturiovcoch? Čo všetko o nich vieš?“

Sakra. Asi som mala byť ticho. Nechcela som vyrobiť svojej adoptívnej rodine, stále som ich brala ako svoju náhradnú rodinu, problémy. Do kelu, asi sa z toho nevyvlečiem. Musím mu povedať pravdu. Môžem mu vôbec dôverovať? Čo keby som skúsila vynechať z toho Cullenovcov? Možno si to ani nevšimne.

„No jedine čo viem, že je to stará rodina žijúca v Taliansku. V upíriom svete niečo ako kráľovská rodina v tom našom. To je všetko čo viem.“

Pozeral sa na mňa s nedôverou. Asi cítil, že som mu nepovedala všetko. Povzdychol si a pokračoval.

„Dobre teda. Ako som už povedal moje meno je Damian Erich Volturi. Ako si povedala Volturiovci sú stará rodina upírov, ktorá má na starosti uchovanie nášho tajomstva. V praxi to znamená asi toľko, že keď nejaký upír začne vyvádzať, bezcielne zabíjať alebo proste robiť čokoľvek, čím by nás mohol prezradiť, tak musíme ísť a spraviť s ním poriadok. Takto sa staráme o to, aby naše tajomstvo ostalo zachované.“

„Fajn, ale čo s tým mám ja? Ja som nebola upír. Prečo si sa teda o mňa zaujímal a premenil ma?“

„Aj k tomu sa dostanem, keď ma nebudeš neustále vyrušovať.“

Pousmiala som sa. Hodila som na neho psie oči a zaklipkala mihalnicami.

„Už budem dobrá. Pokračuj.“

Tiež sa zasmial.

„Takže, aby si to lepšie všetko pochopila, musím ti povedať niečo o našej rodine. Na čele rodiny sú Aro, Caius a Marcus. Každý z nich má vyše tritisíc rokov. Ešte sú tam dve ženy. Manželky Ara a Caiusa. Títo piati tvoria základ rodiny. Ďalej je tam garda. Počet jej členov nie je stály. Niekto príde, niekto odíde. Ale poviem ti o tých najdôležitejších.

Najprv sú tu Jane a Alec. Sú základom gardy hlavne pre svoje schopnosti. Jane vie vyvolať v komkoľvek ilúziu bolesti a Alec ten dokáže svojej obeti znecitlivieť zmysly, takže nič nevidí, nepočuje, proste úplne nič, dokonalé prázdno. Taktiež je tam Chelsea, tá vie vycítiť citové väzby medzi ľudmi. Dokáže ich upevniť, ale aj popretŕhať. Potom Renata, ona je niečo ako Arov osobný strážca. Je to štít, dokáže zneškodniť akýkoľvek fyzický útok na ňu alebo na kohokoľvek koho zaštíti. Nemôžem nespomenúť tiež Felixa, Demetriho a Heidi. A samozrejme nesmiem zabudnúť na moju maličkosť. Ja dokážem vycítiť schopnosti ľudí, ktoré sa samozrejme ešte zdokonalia po premene na upíra.“

Na chvílu sa zastavil. Asi videl, že to potrebujem všetko stráviť. Veď som počas celého jeho rozprávania ani nedýchala. Keď som sa konečne nadýchla, pokračoval.

„Ja som jeden z členov gardy, ktorý trávi vo Volterre málo času. Väčšinou cestujem po svete a hľadám ľudí so zvláštnymi schopnosťami. Keď ma niekto zaujme, tak ho premením a navrhnem mu nech sa pridá k nám. Väčšina súhlasí, je česť patriť k Volturiovcom. Avšak nestáva sa často, že niekoho nájdem. Ľudí so zvláštnymi schopnosťami zase po svete toľko nechodí. Podarí sa mi nájsť niekoho tak raz za sto rokov. No a to je dôvod prečo som ťa premenil.“

Takže ja mám nejakú zvláštnu schopnosť? Že som o tom doteraz nevedela. Nikdy som nebola ničím výnimočná. Nevedela som hrať na žiadnom hudobnom nástroji, telesná bola pre mňa utrpenie a ani v škole som nejak nevynikala. Ako môžem mať ja nejakú schopnosť? Nedalo mi to a tak som sa opýtala.

„Ja mám nejakú schopnosť? A akú?“

Bolo by fajn vidieť budúcnosť ako Alice alebo mať silu ako Emmet. Myslím, že Edwardova schopnosť čítania myšlienok, by ma veľmi nepotešila. Vedela som, aké to bolo pre neho ťažké, mať stále niekoho v hlave. Musela som sa tváriť dosť vyjavene, lebo sa začal smiať. Ale to čo mi povedal ma prekvapilo ešte viac.

„Bella ty si štít, niečo ako Renata, avšak s tým rozdielom, že ty nedokážeš odraziť priame fyzické útoky, ale tie psychické. Ešte presne neviem ako to všetko funguje, budeš sa to musieť naučiť, ale už teraz ti poviem, že je to jedna z najlepších schopností aké som kedy videl. A aj veľmi silná, lebo si ju mala už dosť vyvinutú ako človek. Nikdy si si na sebe nič nevšimla?“

Wau, tak toto som nečakala. Takže preto mi Edward nemohol počuť myšlienky. Tú schopnosť som musela mať už vtedy. Ale to mu nepoviem, aspoň kým neviem čo odo mňa chce.

„Nie, nevšimla.“

„Keďže teraz už vieš všetko, chcem sa ťa niečo opýtať. Pridáš sa k nám do gardy?“

Fúú, tak o toto ide. Keď si to zhrniem, tak mám asi tak tri možnosti. Domov sa vrátiť nemôžem. Prvá je, že by som sa pridala k Volturiovcom. Druhá, že by som sa k nim nepridala, ale našla Cullenovcov a pridala sa k nim. Avšak táto možnosť bola nepravdepodobná. Keď odišli, ani sa nerozlúčili, takže im na mne asi nezáležalo tak, ako záležalo mne na nich. Okrem toho nechcela som sa stretnúť s Edwardom. Tak som ju hneď zavrhla. Treťou možnosťou bolo, že by som sa pretĺkala svetom sama. Táto možnosť ma tiež nejak nenadchla. Tak čo z toho vyplýva?

Damian stále čakal na moju odpoveď. V jeho očiach sa značila nádej, že sa k nim pridám. Rozhodla som sa. Aj tak ma v starom živote nič nečaká, bude mi síce chýbať otec s mamou, a taktiež spolužiaci a kamaráti z La Push, ale aj tak. Už som raz upír a vrátiť späť to nedokážem.

„Dobre Damian, pridám sa k vám. Ale mám podmienku. Nikto ma nebude nútiť piť ľudskú krv.“

Vyskočil zo sedačky a prudko ma objal. Smial sa od ucha k uchu.

„Jasné Bella, to nebude problém. Super, tak sa teším. Vieš za tu chvílu som si ťa nejak obľúbil, ako mladšiu sestru.“

Chvílu sme sa objímali, potom som sa jemne odťiahla. Mala som ešte veľa otázok a chcela som na ne odpovede.

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra - 3.kapitola: